What do you think?
Rate this book
Keď pradedo lyžoval do Fínska
Debutový román fínskeho židovského spisovateľa Daniela Katza opisuje osudy troch generácií jeho rodiny. Pestré rozprávanie plné neuveriteľných príbehov sa odohráva v Rusku, odkiaľ rozprávačovho dedka na začiatku storočia odvlečú kozáci do vojenskej školy, v Helsinkách, na frontoch, či skôr v zákopoch a lazaretoch, prvej a druhej svetovej vojny. Mladý dedko Benno s obľubou trúbil fanfáry v tom najnevhodnejšom čase, v jednom kuse fajčil cigary, a narukoval, hoci bol na boj príliš mladý. V druhej svetovej vojne takmer prišiel o prst - no nie v boji, ale v protibombovom kryte, keď sa rabínovi pošmykol nôž pri obriezke Bennovho syna. Daniel Katz, skvelý rozprávač a humorista, už roky fínsku literatúru obohacuje o rozprávačskú tradíciu typickú skôr pre stredoeurópsku literatúru a smutno-smiešny židovský humor.
176 pages, Hardcover
First published January 1, 1969
8 people are currently reading
113 people want to read
About the author
Daniel Katz
80 books5 followersDaniel Katz (born 1938 in Helsinki) is a Jewish-Finnish writer.
He is a graduate of the University of Helsinki in the Humanities. He worked as a Jewish history teacher at the Jewish School in Helsinki, and in Haifa Israel as a driller on subway construction.
He writes in Finnish. His first commercially successful novel, Kun isoisä Suomeen hiihti (When Grandfather Skied to Finland), is a humorous description of Katz's family history and Finland's entry into World War II. As an ethnic minority writer, Katz has written as an outsider regarding life in Finland. He has been awarded and been a finalist for the J. H. Erkko Award (debut novel), Runeberg Prize and others.
Katz has four children, including Dunja Katz and the musician Kalle Katz. He lives in Loviisa, Finland.
He is a graduate of the University of Helsinki in the Humanities. He worked as a Jewish history teacher at the Jewish School in Helsinki, and in Haifa Israel as a driller on subway construction.
He writes in Finnish. His first commercially successful novel, Kun isoisä Suomeen hiihti (When Grandfather Skied to Finland), is a humorous description of Katz's family history and Finland's entry into World War II. As an ethnic minority writer, Katz has written as an outsider regarding life in Finland. He has been awarded and been a finalist for the J. H. Erkko Award (debut novel), Runeberg Prize and others.
Katz has four children, including Dunja Katz and the musician Kalle Katz. He lives in Loviisa, Finland.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 21 of 21 reviews
December 10, 2022
Skutočnosť, že zbožňujem spoločenské romány na pozadí ťaživých historických zmien reflektujúce neľahké medziľudské vzťahy i osobné tragédie, snáď nie je nijakým tajomstvom (či chcem alebo nie, v ich svojskej tragickosti sa doslova vyžívam), no ako sa hovorí, aj láska vie byť niekedy slepá. Niekedy opantá, zláka, no následne trpko sklame...
Presne tak, ako ma len nedávno sklamal debutový román fínsko-židovského autora Daniela Katza. Na jednej strane sľubne znejúci generačný príbeh plný bizarných, ba až absurdných zážitkov, dotýkajúcich sa prvej i druhej svetovej vojny, predsudkov či "jedinečnosti" náboženstva, na druhej strane nesmierne ubíjajúci (vraj humorný) štýl písania.
Katz skrz spomienky (či skôr nevšedné príhody) svojich predkov približuje jedno z najbúrlivejších období svetových dejín, pričom zároveň poukazuje na nezmyselnosť vojny či iracionalitu ľudského ega, no nerobí tak s drsnosťou pre tému vlastnou (depresívnym nánosom sa šikovne vyhýba), ale naopak so zdanlivo nezaujatou ľahkosťou. S vtipom, ktorý (v mojom prípade), totálne míňa cieľ.
Ach, už sa mi toľkokrát potvrdilo, že "humorne" ladené príbehy jednoducho nie sú pre mňa, no ja sa i napriek tomu neustále snažím. Neustále čakám, že autentickosť, psychológia či historický aspekt prevážia, no očividne sa im nedarí. Či už je príbeh skutočný a či vymyslený, či reflektuje to drastické, alebo sa naopak pokúša situáciu odľahčiť, "vtip" ho pre mňa zabíja...
Nič to, Keď pradedo lyžoval do Fínska (aj napriek potenciálu), žiaľ, nebol pre mňa, svojich čitateľov si však isto nájde.
Presne tak, ako ma len nedávno sklamal debutový román fínsko-židovského autora Daniela Katza. Na jednej strane sľubne znejúci generačný príbeh plný bizarných, ba až absurdných zážitkov, dotýkajúcich sa prvej i druhej svetovej vojny, predsudkov či "jedinečnosti" náboženstva, na druhej strane nesmierne ubíjajúci (vraj humorný) štýl písania.
Katz skrz spomienky (či skôr nevšedné príhody) svojich predkov približuje jedno z najbúrlivejších období svetových dejín, pričom zároveň poukazuje na nezmyselnosť vojny či iracionalitu ľudského ega, no nerobí tak s drsnosťou pre tému vlastnou (depresívnym nánosom sa šikovne vyhýba), ale naopak so zdanlivo nezaujatou ľahkosťou. S vtipom, ktorý (v mojom prípade), totálne míňa cieľ.
Ach, už sa mi toľkokrát potvrdilo, že "humorne" ladené príbehy jednoducho nie sú pre mňa, no ja sa i napriek tomu neustále snažím. Neustále čakám, že autentickosť, psychológia či historický aspekt prevážia, no očividne sa im nedarí. Či už je príbeh skutočný a či vymyslený, či reflektuje to drastické, alebo sa naopak pokúša situáciu odľahčiť, "vtip" ho pre mňa zabíja...
Nič to, Keď pradedo lyžoval do Fínska (aj napriek potenciálu), žiaľ, nebol pre mňa, svojich čitateľov si však isto nájde.
February 2, 2023
Slibně to začalo, vypadalo to na vtipné vyprávění, ale rychle se to zvrhlo v cosi divného. Tam, kde pouze vypravěč popisoval, to ještě šlo, ale jakmile došlo na dialogy, tak děs, připadala jsem si, že jsem někde, kde se všichni překřikují a navzájem se neposlouchají. A ten tlačený humoreček vůkol, uh.
July 23, 2023
Kniha so zaujímavou témou. Veľmi som sa tešila na nadhľad a povestný židovský humor. Ako čitateľka som dostala miestami skôr situačný humor. V hokejovej terminológii povedané: v tretej tretine sa kniha mení na trocha nesúrodé rozprávanie a životné filozofovanie. Kniha je neukončená, osudy jednotlivých členov rodiny neuzavreté.
August 16, 2022
Me resulta fascinante leer sobre el vaivén político finés del siglo XX. Leyéndolo en castellano casi se me olvidaba que el relato sucedía en Finlandia con tantas menciones a Rusia, Alemania y Suecia. Como lectura recuerda un poco a cuando te tomas el café con las abuelas y las historias van saltando de un tiempo a otro, no hay hilo conductor más allá de que las familias existen, y les suceden cosas y observan el mundo, y tú escuchas.
Narrativamente entiendo que quizás decepcione, pero a mí me ha parecido una tarde agradable.
Narrativamente entiendo que quizás decepcione, pero a mí me ha parecido una tarde agradable.
December 13, 2016
Divertido, y muy mordaz en ocasiones, libro. Con un personaje, el del abuelo Benno, realmente enorme.
Una pena que pierda fuelle, y mucho en su ultimo tercio...
Una pena que pierda fuelle, y mucho en su ultimo tercio...
October 1, 2024
Daniel Kac piše sentimentalnu istoriju svoje porodice u Finskoj tokom Drugog svetskog rata. Morao sam da guglam da bih shvatio događaje, koje samo ovlaš vidimo u knjizi - Finska je na početku knjige bila deo Rusije, pa se onda branila od Rusije na početku rata, napadala Rusiju zajedno sa Nemcima sredinom rata, i konačno ratovala protiv Nemaca sa saveznicima.
Celu tu turbulentnu istoriju pratimo iz ugla njegove i finske i jevrejske porodice, koja pokušava nekako da se u svemu tome snađe. Priča je ispričana kroz niz anegdota, koje su napisane relativno duhovito, mada malo bez reda, i, što mi je više smetalo, bez nekog smislenog kraja. Porodica mu je pičnuta i zabavna, i sve je to okej, ali sve vreme mi je falilo nešto da poveže celu priču.
Celu tu turbulentnu istoriju pratimo iz ugla njegove i finske i jevrejske porodice, koja pokušava nekako da se u svemu tome snađe. Priča je ispričana kroz niz anegdota, koje su napisane relativno duhovito, mada malo bez reda, i, što mi je više smetalo, bez nekog smislenog kraja. Porodica mu je pičnuta i zabavna, i sve je to okej, ali sve vreme mi je falilo nešto da poveže celu priču.
January 6, 2024
Zaujímavý a odľahčený pohľad na vojnu, (ktorá sa deje akoby len pomimo a nejaké také SS vchádzajú do Fínska len ''pomimo'') a stradičnenie židovského náboženstva. Takto si predstavujem ,,pochádzam z tradičnej židovskej rodiny''. No pri zábavnotrpkých a až absurdných dedových príhodách som sa pristihla, že som mnohokrát prestala dávať pozor, stratila záujem, o niekoľko strán sa uvedomila a bolo to jedno 😁, to je trošku sklamanie. Druhá polovica bola pre mňa záživnejšia.
June 2, 2017
Kun isoisä Suomeen hiihti oli siitä erikoinen lukukokemus, että se tuntui alkuun paljon mainiommalta kuin loppua kohden. Lopulta tuntuu, etten osaa sanoa tästä kirjasta paljonkaan, vaikka haluaisin osata. Romaanin älytön musta huumori oli sen parhaita anteja, toisaalta sekin tuntui vähän hiipuvan loppua kohti. Kolmeen osaan jaettu teos muutti muotoaan pitkin matkaa, eivätkä kaksi viimeistä osaa tuntuneet yhtään niin mukaansatempaavilta kuin ensimmäinen. Jaa, ehkä toisella lukukerralla tästä irtoaisi enemmän. Kuitenkin mukavaa luettavaa, eheämpänä kokonaisuutena olisi ollut vielä paljon parempi kokemus.
September 20, 2022
A nikto ho o to neprosil. Tak by mohol cynicky znieť podtitul knihy z pera fínskeho židovského autora Daniela Katza, ktorý vyšiel v preklade Zuzany Drábekovej vo vlajkovej edícii MM Vydavateľstva Slovart. Centrum rozprávania tvorí príbeh drobného Benna a jeho rodiny na pozadí dejín 20. storočia, podporený silnou dávkou humoru. Čierneho, ironického, ale predovšetkým takého, aký prinesú nepredvídateľné situácie rodinných spomienok. Netreba sa však báť, nejde o žiadnu uťahanú a depresívnu reflexiu súkromných autorových archívov, ale o vtipné dielo plné vrtkavého šťastia v depresívnych časoch.
Benno trpel svojím vzrastom. Meral iba meter päťdesiat, čo na vtedajšie pomery nebola priveľmi poddimenzovaná výška, no v radoch spolubojovníkov ho napriek tomu považovali za slabého a krpatého. Rešpekt medzi multikultúrnym zložením kasární si získal výkladom heroických starozákonných príbehov. Každý z rozmanitej plochy ruského impéria si v nich našiel vlastný predobraz, a tak sa stali rozprávania na pokračovanie obľúbenou kultúrnou vsuvkou v dlhých chvíľach vojenskej služby. Na revanš získal zručný narátor Benno prax v mnohých užitočných disciplínach. Dagestanci ho naučili vrčať a strieľať, Kalmyci vylepšili jeho schopnosť jazdiť na koni tým, že na ňom bol obratný aj bez sedla, pri Tatároch sa naučil šermovať, pri Ukrajincoch tancovať a pri Fínoch kliať, čím si statne mohol kompenzovať svoju výšku. A posmelilo ho to natoľko, že požiadal o výnimku v podobe predĺženej šable, aby lepšie dočiahol na svojich nepriateľov.
Ruské dejiny totiž v časoch Benna ovplyvnila rusko-japonská vojna a autor ju označuje za zbytočnú. Autorom tohto konštatovania je sám spisovateľ Daniel Katz, Bennov vnuk, tiež jedna z postáv, a hoci je kniha popretkávaná motívmi zo Starého zákona a pomerne širokou plochou dejín, on si nad tradičným náboženstvom a veľkosťou histórie svojich predkov udržiava svetský nadhľad. Rešpektuje ich reálie aj doslovnosť pri interpretácii písma, čo najmä smoliarsku postavu Benna priviedlo do mnohých komických situácií. Napriek tomu Daniel Katz vnáša do dramatických udalostí aj ľahkosť pri spomínaní na starú židovskú komunitu. Tú dosahuje živými dialógmi, takmer hmatateľnými postavami a ich autentickými povahami, takže ak sa zjaví náznak útrap, vzápätí ho zatienia korenisté reakcie ústiace v úprimný čitateľský smiech.
Napríklad Bennov otec chce pri chorobe rekapitulovať svoju pohnutú minulosť, ale vždy je zahriaknutý synom, aby sa hlasným spomínaním príliš neunavil. Tak trochu slúži táto prehnaná starostlivosť aj ako obranný mechanizmus, pretože Benno vie, že otcove historky sú nevyspytateľné a často sa v polovici premenia na podivuhodnú rozprávku. Čosi ako spomínanie z románu Veľká ryba od Daniela Wallacea, ktorý bol napísaný takmer o desať rokov neskôr, no bez predvídateľného dojatia. Vracal sa zo sibírskeho vyhnanstva do Archangeľska na lyžiach, hnaný túžbou po svojej manželke aj synovi, hoci syn cynicky konštatuje, že matka nežila už pred jeho vyhnanstvom a jeho o takú riskantnú púť nikto nežiadal. Aj keď sa počúvanie pradedových dobrodružných príbehov nesie v atmosfére Bennovho poslucháčskeho odmietnutia, čitatelia beztak dostanú solídnu dávku babráckych rozhodnutí, vďaka ktorým sa dostávame k vtipnému základu vzťahu medzi otcom a synom.
– Prešiel som na lyžiach niekoľko sto kilometrov, – šepkal starký.
– Nemal si… – namietal Benno.
– Ale ja som chcel, – odvrkol starký a šibrinkoval rukami.
– Cnelo sa mi po vás, už som nevládal žiť vo vyhnanstve, cnelo sa mi po vás, po tebe, po tvojej matke…
– Ale mama predsa zomrela skôr, než ťa poslali na Sibír, – pripomenul mu Benno. (str. 22)
Napriek tomu, že všetky postavy netrpia nízkym vzrastom, trpia tým, že sa mužskí protagonisti často stavajú na špičky. Takto simulujú a mýtizujú svoju veľkoleposť a neporaziteľnosť. Poznáte tú radu, ako máte podobným spôsobom odplašiť medveďa. Snaha sa im väčšinou nevypláca a v nevinných momentoch hry na veľkých sa rodia príjemné zvraty, ktoré väčšinou žehlia ženské postavy. V tomto príbehu racionálnejšie a dôvtipnejšie, a keďže vedia, aký motor ženie hrdinstvá ich polovičiek, vydávajú sa na riskantné cesty, aby im pomohli v hroziacich nebezpečenstvách, vediac, že vďaky sa sotva dočkajú. Vo vykúpení tu muži nachádzajú aj potupu, pretože nemohli dotiahnuť misiu svojej platonickej veľkosti do zdarného konca.
Áno, aj mne to silne pripomína gerojské správanie súčasnej ruskej politiky. Vulgárnym a chlapským slovníkom provokujú nezriedka nevyspelých mládencov, aby sa z nich stávali „praví muži“ vo veľkých úvodzovkách, aj keď šliapu po lebkách suverénnej krajiny. Tu však v mnohých prípadoch úraduje karma a jedna z najdokumentovanejších vojen v histórii prináša tisíce neuveriteľne hlúpych situácií. Každý konflikt je masírovaný silnou propagandou a každá bojujúca strana využíva vlastné prostriedky na diskvalifikáciu a dehumanizáciu nepriateľa. Nič nové. Stáročiami overená šablóna. Nik nerobí niečo pre nič za nič. Bennova židovská rodina to mala však o to ťažšie, že vďaka svojmu náboženskému pôvodu sa ocitla v chaose vlastnej užitočnosti. Napokon, cárske Rusko bolo na myšlienky antisemitizmu bohaté, aj keď v prípade núdze či túžby nepohrdlo službou kohokoľvek. A tak je to dodnes.
Spomenul som si na detskú hru. Kráľu, kráľu, daj vojačka! V dvoch mužstvách sa držia deti pevne za ruky, tak pevne, že im z toho belejú hánky, napriek tomu sa rehocú, pretože čoskoro čakajú sólový útok bežca sprevádzaný hurónskym revom. Dôležité pri tejto hre je nepretrhnúť živú reťaz rúk. Dôležité pre vojačka je ich, naopak, preťať vlastným telom. Benno aj s jeho predkom a potomkom ruky nepreťali, zato ich nárazy sa postarali o tento nezabudnuteľný román – Keď pradedo lyžoval do Fínska.
Benno trpel svojím vzrastom. Meral iba meter päťdesiat, čo na vtedajšie pomery nebola priveľmi poddimenzovaná výška, no v radoch spolubojovníkov ho napriek tomu považovali za slabého a krpatého. Rešpekt medzi multikultúrnym zložením kasární si získal výkladom heroických starozákonných príbehov. Každý z rozmanitej plochy ruského impéria si v nich našiel vlastný predobraz, a tak sa stali rozprávania na pokračovanie obľúbenou kultúrnou vsuvkou v dlhých chvíľach vojenskej služby. Na revanš získal zručný narátor Benno prax v mnohých užitočných disciplínach. Dagestanci ho naučili vrčať a strieľať, Kalmyci vylepšili jeho schopnosť jazdiť na koni tým, že na ňom bol obratný aj bez sedla, pri Tatároch sa naučil šermovať, pri Ukrajincoch tancovať a pri Fínoch kliať, čím si statne mohol kompenzovať svoju výšku. A posmelilo ho to natoľko, že požiadal o výnimku v podobe predĺženej šable, aby lepšie dočiahol na svojich nepriateľov.
Ruské dejiny totiž v časoch Benna ovplyvnila rusko-japonská vojna a autor ju označuje za zbytočnú. Autorom tohto konštatovania je sám spisovateľ Daniel Katz, Bennov vnuk, tiež jedna z postáv, a hoci je kniha popretkávaná motívmi zo Starého zákona a pomerne širokou plochou dejín, on si nad tradičným náboženstvom a veľkosťou histórie svojich predkov udržiava svetský nadhľad. Rešpektuje ich reálie aj doslovnosť pri interpretácii písma, čo najmä smoliarsku postavu Benna priviedlo do mnohých komických situácií. Napriek tomu Daniel Katz vnáša do dramatických udalostí aj ľahkosť pri spomínaní na starú židovskú komunitu. Tú dosahuje živými dialógmi, takmer hmatateľnými postavami a ich autentickými povahami, takže ak sa zjaví náznak útrap, vzápätí ho zatienia korenisté reakcie ústiace v úprimný čitateľský smiech.
Napríklad Bennov otec chce pri chorobe rekapitulovať svoju pohnutú minulosť, ale vždy je zahriaknutý synom, aby sa hlasným spomínaním príliš neunavil. Tak trochu slúži táto prehnaná starostlivosť aj ako obranný mechanizmus, pretože Benno vie, že otcove historky sú nevyspytateľné a často sa v polovici premenia na podivuhodnú rozprávku. Čosi ako spomínanie z románu Veľká ryba od Daniela Wallacea, ktorý bol napísaný takmer o desať rokov neskôr, no bez predvídateľného dojatia. Vracal sa zo sibírskeho vyhnanstva do Archangeľska na lyžiach, hnaný túžbou po svojej manželke aj synovi, hoci syn cynicky konštatuje, že matka nežila už pred jeho vyhnanstvom a jeho o takú riskantnú púť nikto nežiadal. Aj keď sa počúvanie pradedových dobrodružných príbehov nesie v atmosfére Bennovho poslucháčskeho odmietnutia, čitatelia beztak dostanú solídnu dávku babráckych rozhodnutí, vďaka ktorým sa dostávame k vtipnému základu vzťahu medzi otcom a synom.
– Prešiel som na lyžiach niekoľko sto kilometrov, – šepkal starký.
– Nemal si… – namietal Benno.
– Ale ja som chcel, – odvrkol starký a šibrinkoval rukami.
– Cnelo sa mi po vás, už som nevládal žiť vo vyhnanstve, cnelo sa mi po vás, po tebe, po tvojej matke…
– Ale mama predsa zomrela skôr, než ťa poslali na Sibír, – pripomenul mu Benno. (str. 22)
Napriek tomu, že všetky postavy netrpia nízkym vzrastom, trpia tým, že sa mužskí protagonisti často stavajú na špičky. Takto simulujú a mýtizujú svoju veľkoleposť a neporaziteľnosť. Poznáte tú radu, ako máte podobným spôsobom odplašiť medveďa. Snaha sa im väčšinou nevypláca a v nevinných momentoch hry na veľkých sa rodia príjemné zvraty, ktoré väčšinou žehlia ženské postavy. V tomto príbehu racionálnejšie a dôvtipnejšie, a keďže vedia, aký motor ženie hrdinstvá ich polovičiek, vydávajú sa na riskantné cesty, aby im pomohli v hroziacich nebezpečenstvách, vediac, že vďaky sa sotva dočkajú. Vo vykúpení tu muži nachádzajú aj potupu, pretože nemohli dotiahnuť misiu svojej platonickej veľkosti do zdarného konca.
Áno, aj mne to silne pripomína gerojské správanie súčasnej ruskej politiky. Vulgárnym a chlapským slovníkom provokujú nezriedka nevyspelých mládencov, aby sa z nich stávali „praví muži“ vo veľkých úvodzovkách, aj keď šliapu po lebkách suverénnej krajiny. Tu však v mnohých prípadoch úraduje karma a jedna z najdokumentovanejších vojen v histórii prináša tisíce neuveriteľne hlúpych situácií. Každý konflikt je masírovaný silnou propagandou a každá bojujúca strana využíva vlastné prostriedky na diskvalifikáciu a dehumanizáciu nepriateľa. Nič nové. Stáročiami overená šablóna. Nik nerobí niečo pre nič za nič. Bennova židovská rodina to mala však o to ťažšie, že vďaka svojmu náboženskému pôvodu sa ocitla v chaose vlastnej užitočnosti. Napokon, cárske Rusko bolo na myšlienky antisemitizmu bohaté, aj keď v prípade núdze či túžby nepohrdlo službou kohokoľvek. A tak je to dodnes.
Spomenul som si na detskú hru. Kráľu, kráľu, daj vojačka! V dvoch mužstvách sa držia deti pevne za ruky, tak pevne, že im z toho belejú hánky, napriek tomu sa rehocú, pretože čoskoro čakajú sólový útok bežca sprevádzaný hurónskym revom. Dôležité pri tejto hre je nepretrhnúť živú reťaz rúk. Dôležité pre vojačka je ich, naopak, preťať vlastným telom. Benno aj s jeho predkom a potomkom ruky nepreťali, zato ich nárazy sa postarali o tento nezabudnuteľný román – Keď pradedo lyžoval do Fínska.
November 14, 2024
Kepeä tarina vakavista asioista.
Kun isoisä Suomeen hiihti on hieman epätasainen, mutta lopulta kuitenkin nautinnollinen kertomus suomenjuutalaisesta suvusta 1900-luvun alkupuoliskolla. Katz kuvaa kirjassa niin värväämistä Venäjän armeijaan ensimmäisen maailmansodan aikana, natsien pelkoa evakossa Pohjanmaalla kuin vaikeutta sopeutua juutalaisyhteisöön Helsingissä sodan jälkeen.
Sangen vakavia aiheita, mutta Katz kertoo tarinat sellaisella veikeydellä, johon en voisi kuvitella törmääväni näiden aiheiden kohdalla 2020-luvulla. Meinasi tukehtua energiajuomaani kun luin kohtausta, jossa natsit tulevat suvun evakkopaikkaan ja paniikin jälkeen ilmenee, että päähenkilö Bennon hämärä salakuljettajakaveri oli ostanut heiltä petrolia Ruotsin pakomatkaa varten.
Kuten kirjoitin, kirja on hieman epätasapainoinen siinä, että niin kauan kuin liikutan Bennon matkassa kaikki on sangen menevää. Kun lopussa siirrytään tämän lapsenlapsen kuvaukseen homma menettää hilpeytensä. Ehkä on vaikeampi hassuttella oman sukupolvensa kokemuksilla? Tai sitten Katz halusi lopettaa hieman vakavammalla nuotilla.
Pienestä lässähdyksestä huolimatta tämä oli kelpo kirja ja voin hyvin kuvitella tarttuvani johonkin Katzin kirjaan kun kaipaan tulevaisuudessa jotain vekkulia luettavaa.
Kun isoisä Suomeen hiihti on hieman epätasainen, mutta lopulta kuitenkin nautinnollinen kertomus suomenjuutalaisesta suvusta 1900-luvun alkupuoliskolla. Katz kuvaa kirjassa niin värväämistä Venäjän armeijaan ensimmäisen maailmansodan aikana, natsien pelkoa evakossa Pohjanmaalla kuin vaikeutta sopeutua juutalaisyhteisöön Helsingissä sodan jälkeen.
Sangen vakavia aiheita, mutta Katz kertoo tarinat sellaisella veikeydellä, johon en voisi kuvitella törmääväni näiden aiheiden kohdalla 2020-luvulla. Meinasi tukehtua energiajuomaani kun luin kohtausta, jossa natsit tulevat suvun evakkopaikkaan ja paniikin jälkeen ilmenee, että päähenkilö Bennon hämärä salakuljettajakaveri oli ostanut heiltä petrolia Ruotsin pakomatkaa varten.
Kuten kirjoitin, kirja on hieman epätasapainoinen siinä, että niin kauan kuin liikutan Bennon matkassa kaikki on sangen menevää. Kun lopussa siirrytään tämän lapsenlapsen kuvaukseen homma menettää hilpeytensä. Ehkä on vaikeampi hassuttella oman sukupolvensa kokemuksilla? Tai sitten Katz halusi lopettaa hieman vakavammalla nuotilla.
Pienestä lässähdyksestä huolimatta tämä oli kelpo kirja ja voin hyvin kuvitella tarttuvani johonkin Katzin kirjaan kun kaipaan tulevaisuudessa jotain vekkulia luettavaa.
October 1, 2025
Autori etniline kuuluvus korda tema sünnimaa pluss tema elukutse annavad kokku päris intrigeeriva kombinatsiooni. Kui ma õigesti mäletan, siis olen püüdnud lugeda nii seda raamatut kui ka kaht ülejäänud Katzi raamatut, mis eesti keeles on ilmunud. Ja ei olnud seni ühegagi neist lõpuni jõudnud. Proovisin uuesti, sest ehk oli asi selles, et lugesin neid liialt noorena. Võibolla oligi. Sest vähemalt selle raamatu sain ma seekord küll läbi. See isegi meeldis mulle. Vähemalt kohati. Kohati aga eriti mitte. Raamat oligi mu meelest väga ebaühtlane, nii taseme kui tempo poolest. Kord jutt jooksis ja oli täiesti suurepärane lugemine (nt see kui vanaisa esimeses sõjas käis), ent siis takerdus mingitesse äkitselt välja ilmunud kõrvalteemadesse ja ei tahtnud üldse edeneda. Siiski, mingid üleüldised, teksti otsast lõpuni läbistavad liinid, mis väljendusid kas siis mingites konkreetsetes mõtetes (nt sõdade mõttetus) või väikestes svejkilikes lookestes - need tegid teksti päris terviklikuks. Aga sellegipoolest neid teisi Katze vast enam ei proovi. Vähemalt mitte lähiajal.
July 6, 2021
Lainasin tämän äänikirjana, enkä oikein etukäteen tiennyt, mitä odottaa. Alussa lähdettiin liikkeelle sukutarinan kautta, mutta sen jälkeen tarina polveili kertomuksesta toiseen. Parasta antia oli Bennon ja Veeran keskinäiset vanhan avioparin sanailut/kinastelut ja niiden musta huumori. Kirja loppui jotenkin töksähtäen, eikä siinä tullut mikään kokonaisuuteen oleellisesti liittyvä kertomus päätökseen. Äänikirjan lukijana eläytymiskykyinen Kauko Helovirta oli loistava!!
May 12, 2018
Hauska sukukronikka venäjänjuutalaisen suvun elämästä 1900-luvun Suomessa.
Lopun 60-lukulaisesta ylimielisestä besserwissermäisestä stallariosuudesta yhteiskunnallisine viisauksineen rokotan yhden tähden.
Lopun 60-lukulaisesta ylimielisestä besserwissermäisestä stallariosuudesta yhteiskunnallisine viisauksineen rokotan yhden tähden.
August 26, 2023
Knihu zachraňu vtipná príhoda o Mojžíšovy a Bohu.
July 7, 2024
Un primer acercamiento a la literatura finlandesa y a su humor.
Interesante experiencia
Interesante experiencia
September 21, 2019
Katz könyve a sokféle káosz egymással való játékáról szól: reakcióba lép egymással a háború káosza, az orosz bürokrácia káosza, a káosz a zsidó családban, mindehhez pedig vegyünk hozzá egy kaotikus írói szerkesztési elvet, ami szilánkokból konstruál valamit, amit csak jobb híján nevezhetünk cselekménynek. Ezekből a káoszokból épül fel a címszereplő Benno nagyapa és Wera nagymama (és a leszármazottak) története – egy igazi, szeretetteljes komédia a famíliáról. Ők ketten még akkor is kvázi főszereplői a szövegnek, amikor már nincsenek ott, mert hiányuk erősíti fel az utolsó fejezetek rezignált szomorúságát – ám még ebben a szomorúságban is vastagon ott van Katz humora. Mert ez a könyv, ha üzen egyáltalán valamit, hát azt, hogy a világ nyűge-baja ellen a legjobb védekezés (még a rezignáció ellen is!), ha komédiának tekintjük az egészet. Nü, ennél jobbat én se tudok ajánlani: tréfálkozz, ne háborúzz.
July 16, 2017
Olipa hauska kirja! Tämä on ollut pitkään lukulistalla, ja lukuhaasteen myötä sain vihdoinkin aikaiseksi tarttua tähän. Kyllä kannatti.
Enemmän tai vähemmän kuvitteellinen juutalainen sukukronikka koostuu lyhyistä, episodimaisista luvuista, joita voisi pitää myös erillisinä novelleina. Suuri osa luvuista pyörii 150-senttisen isoisä Bennon ympärillä, mikä on hyvä, koska hän on omalaatuisen veikeä kaveri. Henkilögalleria on muutenkin mainio ja sattumukset kuin parhaita kaskuja.
Luvut muodostavat muuten mukavan kokonaisuuden, mutta ensilukemalta Naurulokki-luku ei tunnu istuvan joukkoon. Siinä loikataan absurdin puolelle, kun muut luvut ovat muuten vain koomisen kummallisia (mutta siis arkisella tavalla). Taisin nauraa käkättää ääneen kaikille muille luvuille paitsi sille.
Enemmän tai vähemmän kuvitteellinen juutalainen sukukronikka koostuu lyhyistä, episodimaisista luvuista, joita voisi pitää myös erillisinä novelleina. Suuri osa luvuista pyörii 150-senttisen isoisä Bennon ympärillä, mikä on hyvä, koska hän on omalaatuisen veikeä kaveri. Henkilögalleria on muutenkin mainio ja sattumukset kuin parhaita kaskuja.
Luvut muodostavat muuten mukavan kokonaisuuden, mutta ensilukemalta Naurulokki-luku ei tunnu istuvan joukkoon. Siinä loikataan absurdin puolelle, kun muut luvut ovat muuten vain koomisen kummallisia (mutta siis arkisella tavalla). Taisin nauraa käkättää ääneen kaikille muille luvuille paitsi sille.
April 17, 2014
Mainio ja hippasen omituinen juutalaisen perheen sukutarina tämä Kun Isoisä Suomeen hiihti. Tarinoista ja hetkistä koostuvan kirjan viehätystä on hieman vaikeaa pukea sanoiksi, mutta oikein mielelläni tämän Katzin teoksen kyllä luki. Tarina on kiinnostava, tyyli miellyttävä, kirjassa sekä huumoria että alla myös vähän vakavampaa ainesta.
Read
August 2, 2011Kerran jos toisenkin tuli naurettua ääneen, pari kertaa jopa vedet silmissä. Hulvattomat henkilöhahmot olivat kyllä kirjan parasta antia. Olisipa kiva nähdä tämän teoksen pohjalta tehty näytelmä (meni ainakin Tampereella pari vuotta sitten).
November 20, 2013
En ocasiones se hace un poco pesado de leer.
Displaying 1 - 21 of 21 reviews