Príbeh začína tam, kde ostatné končia. Poukazuje na to, že za momentom, kedy sa dve hlavné postavy dajú konečne dokopy, nie sú všade dúhy a jednorožce. Obloha sa dosť často zatiahne tmavosivými mrakmi a jednorožce sa premenia na odporné hrochy. Vzťah treba budovať aj tým, že krešeme z našich nedostatkov a vyzdvihujeme prednosti toho druhého. A fakt, že ľudia majú za sebou pubertu a vo veku im nesvieti koncovka – násť, z nich ešte nerobí odborníkov.
Wafley a Sirius spolu vyrastali, na strednej škole sa preklenuli zo začarovanej zóny priateľstva a po štyroch rokoch sa opäť stretávajú. A pokračujú tam, kde na strednej skončili. Obaja ale žijú celkom odlišné životy. Wafley študuje tanec, Sirius hrá hokej a sú úplne rozdielne povahy. Niekedy ich ženú od seba, niekedy vytvárajú harmonickú mozaiku. Nástrahy im však nerobia iba ich vlastné chyby, ale aj Jake Conner, šéf finančnej skupiny, snažiaci sa zlákať Siriusa na nečistý biznis. Medzi Wafley a Siriusa sa vnárajú podozrenia a nejasnosti a otázkou ostáva, či ich vypuknutie ich vzťah zničí alebo posilní.
Presne táto kniha je dokonalým príkladom toho, prečo by príbehy z nemenovanej platformy mali na nej aj naveky ostať a zbytočne sa netlačiť do knižnej podoby. Iba sekunda je dôkazom ako nepísať romantiku, v ktorej ma figurovať dejová línia hokeja a mafie.
V úvode tejto recenzie však začnem nepatrnou pochvalou. Musím uznať že autorka napísala nádherný prológ, avšak to je jediné pozitívum na tejto knihe. Takže, krásne, škoda že 99% je len zbytočná vata plná nudných, statických opisov, obrovského počtu chýb, českých, nespisovných výrazov, zložitých vetných konštrukcií, na ktorých by si vylámal jazyk aj ten najlepší prednášajúci slovenských textov. Text bol tak ťažkopádny, absolútne nečitateľný. Neprečítala som jedinú kapitolu, aby som sa nepozastavila nad tým, čo týmto vlastne básnik chcel povedať. Bohužiaľ, práve toto z tejto knihy robí nečitateľný horor, ktorý mi ešte do dnes spôsobuje tik v oku, keď vidím to červené more chýb.
A teraz prejdem k deju, ktorý ma absolútne sklamal. Očakávala som, že táto kniha bude naozaj dobrým romantickým, hokejovým bangerom. No namiesto toho som dostala klišé, nezáživné čítanie s otrepanými zápletkami a nedostatočným rozuzlením, zbytočnými spomienkovými vsuvkami. Takže na to, že sa máme pohybovať medzi tanečnou školou, hokejom a mafiou sme sa z týchto troch pohybovali v týchto sférach okolo 40% celého príbehu, z toho v hokejovej a mafiánskej ani nie čisté percento. Čakala som opisy plné hokejových zápasov, čakala som vtipné momenty na tréningoch, vlastne som čakala všetko, čo k takému športu patrí a nedostala som takmer nič. Len chabý opis zápasu. Takže hokejová časť za mňa nesplnená. Tanečná časť, rovnako tak, zbytočnosť nad zbytočnosť. Mafiáni - doteraz nechápem ich motiváciu, prečo sa vôbec tak veľmi chceli dostať k Siriusovi a prečo on vlastne s nimi si niečo začínal. Okay, hovorí, že je to kvôli otcovi, lenže za celý príbeh nemáme ani jedinú zmienku o tom, že by jeho otcovi na ňom vôbec záležalo, Sirius sa s ním poriadne ani nekontaktuje, ale všetky veci záhadne musia ísť cez neho. Za mňa nedostatočne rozvité, nevysvetlené len prvoplánovo vhodené. Zbytočné. Bez tejto linky, by ten príbeh dával rovnaký zmysel. Nulový. Autorka má čitateľa za úplne hlúpeho a nechápajúceho jedinca, keďže mu potrebuje podsúvať pod nos aj tie najbežnejšie činnosti postáv. Pardon, ale ja naozaj nepotrebujem čítať takmer polovicu strany o tom, ako sa Wafley balí do krabíc - čo mi konkrétne tá scéna mala dať? Čo mi mali dať takmer všetky nepodstatné činnosti v tejto knihe, ktoré boli pre dej zbytočné? Len ma zbytočne brzdili a brzdili aj umelo príbeh. Dynamika takmer nulová. Za celých 334 strán, čistého textu, sa dej vôbec nikam nepohol, ani sa nezaplietol, nerozuzlil, nepokrútil, nevysvetlil.
Zahrnuté spomienky písané kurzívou ma nikam nedoviedli a rovnako tak dej ani nevysvetľovali, dokonca, ani nepribližovali. Doteraz nechápem, prečo vlastne sa Wafley dala znova dokopy so Siriusom a aby mi vydaná kniha diktovala, že mám ísť na nejakú pochybnú stránku a čítať to čo sa stalo v inom spin-offe, tak to je naozaj extrém. Prečo to nemám vysvetlené v knihe, prečo tu nemám spomienky na ich vzťah spred tých štyroch rokov? Oveľa viac by som chápala motiváciu, takto som nechápala motiváciu a dokonca ani samotné postavy. K tomu sa ešte dostanem.
K postavám som si za celý príbeh nevytvorila žiadny vzťah. Boli absolútne prázdne a bez duše. Ploché. Sirius je absolútnym prototypom knižného športovca - obmedzený, nadržaný, nervný, egoistický, manipulatívny absolútne ničím originálny. Plus ako bonus, pretože toho nie je málo, ho autorka zaškatuľkuje ako tupého, s predsudkami chlapa, ktorý keď vidí iného muža tancovať okamžite musí byť inak orientovaný a nezabúda to svojej priateľke pripomínať. Gratulujem, okamžite odpísaný a vyškrtnutý zo zoznamu akceptovateľných hrdinov. S Wafley som sa nedokázala stotožniť na žiadnom leveli, stratila moje sympatie hneď na začiatku. Totálna egoistka, nevyspelá, uplakaná, hysterka a poriadne naivná s obrovským úpadkom vlastného rozumu. Gratulujem, 10 ročné dievčatko v tele 20 ročnej ženy. Úlet.
V podstate tak na tom bola aj chémia medzi nimi - nulová, na bode mrazu, umelo tvorená. Chápem, že hlavnou myšlienkou malo byť, že aj keď sú ľudia dospelí to neznamená, že sa všetci aj tak správajú. Ale, aby sa 20 ročné dievča, ktoré študuje na vysokej škole správalo ako nevyspelé 10 ročné malé dievčatko, tak to je za mňa extrém a niečo také je už vôbec pod hranicou reálneho vnímania postáv. V kuse za niečo plakala, všade videla len seba a vyťahovala povestnú victim kartu. No a najviac ma zabil rozhovor s jej najlepšou kamoškou:
“Za to môže sex.” “Čo?” “Vymýva ľuďom hlavy.” …. “...sex ľuďom zatemňuje mozog, skresľuje úsudok, dáva ružové okuliare…” (s. 52)
Toto rozhodne nie je konverzácia, ktorú by medzi sebou viedli 20 ročné kamarátky a už vôbec nie na takomto detskom princípe. A čo je vrchol celého tohto počinu, že Wafley tomuto celému verí a naozaj si myslí, že ak s niekým bude mať sex tak jej to naozaj skresľuje úsudok. Prosím? Ja čítam romantickú knihu alebo konverzáciu detí v šiestej triede na základnej škole, ktoré práve objavili tému sex? Čo je viac než len poburujúce, je práve to, že Wafley takto naivne verí všetkému a keď sa jej niekto snaží otvoriť oči všetko ide jedným uchom dnu a druhým von. Naozaj? Mám pocit, že toto dievča nemá ani len základy kognitívnych funkcií a mala by byť právom zbavená svojprávnosti.
Takzvané spicy scény sú absolútny podpriemer, chcú sa len podobať na niečo, čo už bolo raz napísané a oveľa lepšie. Takže naozaj ma ani toto neohúrilo. Siriusove neustále perverzné narážky ma vytáčali do vývrtky. Oplzlé, neestetické, neohrabané, cítila som sa naozaj nepríjemne zakaždým, keď som niečo také prečítala. Plus, bábika is the new baby girl… už len z tej prezývky sa mi obracal žalúdok. Romantická linka = absolútny podpriemer, kde by aj drahý Christian Grey hviezdil.
V celku, za celých 334 strán sa postavy nijak nevyvinuli. Wafley od prvej kapitoly do tej poslednej je rovnaká, zbytočne plochá, egoistická, hlúpa a naivná. Sirius, nekomentujem, aspoň že ostal v stave v akom ostal. Neudial sa žiadny prerod, cliffhanger žiaden, ukončenie hlboké sklamanie a neoriginalita.
Takže v konečnom dôsledku mi tento príbeh nič nedal. Nijak ma neohúril, nemá ani hlbokú myšlienku a dokonca to vyzerá tak, že ani poriadny cieľ. Celé to vyzerá tak, že betareaderi svoju prácu absolútne odflákli a celá táto kniha je len bohapusté, suché ctrl+c - ctlr+v so všetkými nepodstatnými časťami príbehu od samého začiatku až do konca. Autorka neurobila nič naviac. Ploché, nezáživné, nudné, s absenciou dynamiky a uveriteľnosti.
Dialógy absolútne umelé, nereálne. Takto sa mladý 20 roční ľudia medzi sebou nerozprávajú. Vôbec ma neprekvapuje skutočnosť, že táto kniha v kníhkupectvách len zbiera prach. Kniha je tak ťažký podpriemer slovenskej literatúry a vlastne sa tu ani nedá hovoriť o estetickom zážitku, keď som ani žiaden nedostala.
Čekala jsem romantický příběh z univerzitního prostředí, on je hokejista, ona tanečnice a i podle anotace a nadšených ohlasů to vše vypadalo na skvělou oddechovku. No, spletla jsem se.
Nevadí mi, že Jen sekunda začíná přesně tam, kde většina romanťáren končí. Ale vůbec nechápu, že spolu ti dva vůbec byli, když se víc času hádali. Wafley měla každou chvíli slzy v očích a víc brečela, než se usmívala.
Začátek vztahu by snad mělo být jedno z nejkrásnějších období, ne? Ta zamilovanost, roztomilá poblázněnost, ale v tomto případě se nic takového nekonalo, jen nesmyslné hádky.
Když si s hlavními hrdiny nesednu hned na začátku, nevadí mi to. Naopak se těším na ten vývoj postav, kdy se z arogantního namyšlence stane aspoň ucházející přítel, nicméně u Siriuse jsem se ničeho takového nedočkala a to samé platí i u Waf. Hysterická naivka byla od začátku až do konce. Mezi postavami nebyla žádná chemie. Měli pár světlých míst, ale převažovalo úplně absurdní dohadování.
Aby toho nebylo málo, v knize se objevila i mafie. Plno věcí ale v příběhu není vůbec vysvětlených a stejně tomu je tak i u mafiánů, kteří se sem tam objevili, vyhrožovali a nějak jsem vůbec nepochopila, co tam dělali.
Hokej jsem si užila aspoň v prologu, ale o nějakém tancování vůbec nemůže být řeč. Jen Sekunda od slovenské autorky mi bohužel nesedlo a nemůže za to jen neskutečné množství chyb v textu, kéž by to byl jediný problém…
Ten rok sa u mna nesie v znamení slovenských knih, a najmä pre mna neznámych slovenských autorov a autoriek, preto moja voľba padla na Oba sekunda.
Pri tejto knihe veľmi cítiť, že je to autorkin debut. Už od prvej strany to bolo mierne ťažkopádne a vety občas vyzneli krkolomne. Myslela som, že sa od zacaitkubponorim do príjemného pribehu, ale vôbec tomu tak nebolo.
Na začiatok chcem povedať, že som mala problém s menami postáv. Wafley, ktorú som vždy prečítala ako Wafľa? A k tomu Sirius, ktorý sa v jednej vete dooonca objavil s priezviskom Blacky (aj keď to nebolo jeho priezvisko) ma rušilo.
Chcela som podporiť autorku a jej tvorbu, ale to skôr ja som potrebovala psychickú podporí, aby som knihu zvládla dočítať do konca a nesnažila ju cez izbu.
Život môžeme mať do detailov naplánovaný. Môžeme snívať o tom, ako dokončíme školu, začneme pracovať a založíme si rodinu. Potom nám osud prinesie do života priateľa z detstva, ku ktorému začneme časom cítiť niečo viac. Zdá sa nám, že všetko sa deje tak ako má. Avšak, niekedy stačí iba sekunda a všetko sa odrazu zosype ako domček z kariet. A my rozmýšľame, že ak by sme v danej chvíli reagovali inak, nemuselo to tak dopadnúť. A však, čo sa má stať, sa stane. O tomto rozpráva emotívny príbeh Niekedy stačí iba sekunda, ktorý nie je klasické romantické klišé, ale odzrkadľuje reálne vzťahy z bežného života.
Wafley a Sirius sa opäť stretnú po 4 rokoch. Spája ich spoločná minulosť. On je úspešný hokejista, ona je baletka. Obaja chodia na vysokú školu a plnia si sny. Keď sa konečne dajú dokopy zistia, že sa obaja zmenili. Dokážu sa preniesť cez nástrahy, ktoré im dá osud do cesty? Je ich láska dostatočne silná?
Postavy autorka vytvorila reálne, bez príkras. Sirius bol aj arogantný aj výbušný.Najlepšie sa cítil na ľade. Myslim, že ho poznačila minulosť tým, že nemal mužský vzor v tínedžerskom veku. Avšak, mal aj svetlé chvíľky, kedy som sa skoro doňho zaľúbila. Lenže potom sa zachoval ako kretén. Mala som z neho rozpoltené pocity. Sirius mal tajomstvo, ktoré som nevedela do poslednej chvíle rozlúštiť.
Wafley bola dosť hysterická, hašterivá, žiarlivá a podozrievavá. Milovala tanec. Bola poriadkumilovná. Mala pekný vzťah s mamou. Jej správanie sa mi vôbec nepáčilo. Dala by sa prirovnať k reálnym ženám. Prišla mi niekedy aj naivná.
Conor bol mafián, ktorý sa snažil Siriusa zlákať na svoju temnú stránku.Prekvapilo ma zapojenie mafie do príbehu. Vydieral ho.
Ich vzťah bol ako na horskej dráhe. V jednej chvíli sa milovali, v druhej hašterili. A moje sympatie k ním sa veľakrát menili. V istých momentoch som ich chcela objať, no o chvíľu som im mala chuť vylepiť. Chápala som, že sú mladí, no vo svojom veku by sa už nemuseli správať ako pubertiaci. Občas som pochybovala o ich citoch.
Najviac si ma získali Dan a Leticia. Počas čítania som si priala, aby skončili spolu. Obaja boli vyspelí a premýšľali racionálne.
Ten koniec mi zovrel srdce. Vôbec som taký smutný koniec nečakala a rada by som vedela, ako budú ich osudy pokračovať.
Niekedy stačí iba sekunda poukazuje na to, že v žiadnom vzťahu to nie je ideálne a mali by sme sa snažiť o kompromisy. Láska predsa nie je len o pekných chvíľach. Je aj o problémoch, ktoré sa musime naučiť spoločne vyriešiť.
Celkový príbeh hodnotím ako výborný a originálny. Mrzí ma, že kniha nezaujala väčší počet čitateľov, pretože si to zaslúži.
Romantika zo športového prostredia? Hokejisti? New Adult? Tak to je kombinácia presne pre mňa, preto som sa na túto knihu dosť tešila. Musím sa však priznať, že som sa pri jej čítaní cítila ako na horskej dráhe. Prešla som si viacerými fázami.
Začala som príbeh čítať a bola som úplne nadšená. Potom sa Wafley a Sirius dali dokopy a moje nadšenie trochu opadlo. Viem, že sa poznali už od detstva a na strednej spolu istý čas chodili, no mala som pocit, akoby mi určitá časť príbehu chýbala, akoby som knihu začala čítať od štvrťky. Potrebovala by som tam aspoň pár flashbackov do minulosti, aby to na mňa nepôsobilo všetko tak rýchlo.
Obe hlavné postavy mi boli v podstate sympatické. Wafley bola milé, dobrosrdečné, láskavé mladé dievča, páčil sa mi jej blízky vzťah s mamou i roztomilá malá sestrička. Sirius bol zasa vtipný a šarmantný mladý muž, okolo ktorého bolo dosť tajomstiev. Užívala som si to ich neustále doberanie so spoluhráčmi a kamarátmi, pri tom som sa dobre bavila. Ich vzťah bol rozkošný, často som sa nad nimi prihlúplo usmievala. Takto som ich zo začiatku vnímala.
Potom však stačila nejaká hlúposť a žiarlivosť im obom zatemnila mozog. Často som nechápala, čo im sadlo na nos a prečo robia „z komára somára“. Keď sa jeden ukľudnil, začal vyvádzať ten druhý...a toto sa opakovalo hneď niekoľkokrát. Miestami som mala chuť trhať si od frustrácie vlasy. Niekedy by som na nich najradšej nakričala, nech zbytočne nehľadajú problém tam, kde žiaden nie je.
Posledných niekoľko kapitol som si zasa naplno užívala. Objavila sa „akčnejšia“ zápletka, začali sa rozmotávať tajomstvá, niektoré veci sa, naopak, skomplikovali...toto ma veľmi bavilo a zároveň to opäť zvýšilo moje hodnotenie príbehu.
Chválim autorku za výber netradičných mien (aspoň podľa mňa vybrala veľa takých mien, s ktorými sa nestretávam v každom druhom príbehu). Rovnako chválim aj popis zahraničného prostredia, prišlo mi to dosť autentické. Páčil sa mi aj jej štýl, príbeh sa mi čítal naozaj dobre.
Záver ma úplne dostal. Takto sa neukončuje kniha a už vôbec nie v tom prípade, keď nemám po ruke pokračovanie. Ako mám teraz vydržať čakať do jeho vydania (a pevne dúfam, že sa ho dočkáme, inak by ma asi porazilo)?
Keď to všetko zhrniem, počas čítania sa u mňa vystriedalo veľké množstvo emócií, od radosti, smútku, hnevu, frustrácie, bolesti, nadšenia i sklamania, a hoci mi niektoré veci úplne nesadli, celkovo môžem povedať, že sa mi príbeh páčil.
Dlouho se k tomu schylovalo, ale teď se to stalo skutečností. Sirius a Wafley se konečně dali dohromady. Jenže teď nepřichází žádné „a žili šťastně až navěky“. Ne, teď teprve začíná ta nejtěžší část. Musí si svůj vztah udržet a vypořádat se s nástrahami, které jim život přichystal. Je jen otázkou, zda je jejich vztah natolik pevný, aby se nerozpadl.
Autorka má příjemný styl psaní, do kterého není těžké se začíst. Zároveň nechybí ani dostatek popisů, které jasně osvětlují situaci, ale jsou skvěle zasazeny do děje, takže je čtenář vnímá spíš podvědomě, než že by si uvědomoval, že nějaký popis četl.
Kniha mě zaujala především tím, že se odehrává na univerzitě, přičemž Sirius je hokejista a Wafley tanečnice. Příběhy z tohoto prostředí a se sportovním motivem mám moc ráda a tady to bylo zakomponováno do děje skvěle. Stejně tak se mi moc líbí i to, že příběh začal až chvíli předtím, než se dali hrdinové dohromady a tak se v něm řešilo právě to, jak si udržet vztah, což se v mnoha knihách nevidí.
Sirius a Wafley se potýkaly s mnoha problémy, ale většina z nich byla za mě absurdní. Byly to opravdu blbosti, kolem kterých byl hrozný tiátr. Většinou hádka, křik, slzy a pak uražená reakce jedné strany, dokud se to trochu nezklidnilo, aby to začalo na novo. Pořád se to opakovalo a bylo to o ničem.
Nakonec se tam ale přeci jen objevilo několik závažnějších problémů, jen bylo třeba si na ně chvíli počkat. Ty byly opravdu zajímavé a je jen škoda, že jim nebylo věnováno mnohem více prostoru právě na úkor těch pseudoproblémů.
Musím vyzdvihnout konec! Ten je otevřený, ale ke knize sedí naprosto perfektně. Netuším, jestli má autorka v plánu pokračování, ale popravdě doufám, že ne. Lepší zakončení by si tenhle příběh nemohl přát.
Postavy jsou dobře popsané, ale co se týká těch hlavních, nebyly mi sympatické. Ale to souvisí právě s dějem, jejich chováním a zabýváním se naprostými nesmysly.
Jen sekunda je oddechová kniha se skvělým námětem. Na můj vkus je ale věnováno příliš mnoho prostoru nepodstatným věcem, které se opakují podle stejného vzorce a hlavní hrdinové se chovají až příliš dramaticky. Ale je postavená na skvělé zápletce a nechybí překvapivý konec, který k téhle knize perfektně sedí.
Veľmi rada by som vám odporučila novú slovenskú autorku a jej debut. Síce toto nebude neodporúčanie, ale ani odporúčanie v štýle ODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI. A prečo? Od autorky som už niečo čítala. Aj keď ten príbeh zatiaľ nie je v tlačenej verzii,práve ten by som vám odporučila, preto dúfam, že časom dôjde rad aj na moju srdcovku od Levinski. Iba sekunda ma až tak nenadchla, nedá sa však označiť za zlý príbeh. To, že mi žiadna postava(teda až na Dana, ktorý má v knihe dosť málo priestoru)nesedela, hodnotiť ani nemôžem. Ako by z toho mohol vzniknúť tento príbeh?! S inými postavami, ktoré by sa správali “podľa mojich predstáv” by to bol príbeh úplne iný. Autorka napísala tento tak, ako chcela, cítila. Začnem tým menej príjemným.Na mená postáv Sirius a Wafley som si musela zvykať dlhšie. Rovnako tak na prezývku bábika :/ Netuším čím, no pôsobilo to na mňa rušivo a tie mená mi v mysli zneli ako gong. To, že sa nesprávali na svoj vek, beriem. Ale unavovalo ma čítať podobný vzorec každú chvíľu. Čo iné však čakať od páru výbušného mladíka a precitlivelej slečny. Najmä pre toto sa mi text zdal jednoliaty(alebo ako to nazvať), pretože keď prišiel nejaký zvrat, tušila som ďalší vývin udalostí. A to sa dialo opakovane. Buď Sirius odišiel alebo kričal a Wafley tiekli slzy prúdom a sople nesmeli chýbať. Do očí mi udrelo pár slov. Súc a hoc, sú podľa mňa vhodnejšie do poézie, poslúchal a ide mi do revu, či opakujúce sa ‘a teda’na mňa pôsobí v texte rušivo.A slovo kontemplujem som si musela dokonca googliť.Ale, stále sú to len chybičky krásy. Autorka má príjemný štýl písania. Používa striedanie pohľadov hlavných hrdinov, čo myslím, máme viacerí radi. Vždy sa nájde niečo, čo hrdinovia príbehu riešia(okrem svojho turbulentného vzťahu).Levinski vymyslela perfektne prepletenie všetkých postáv v príbehu a ich charaktery. Dramatický záver vo mne zanechal niekoľko otázok a viem si predstaviť hneď viacero možných scenárov pokračovania. Vcelku, príjemná oddychovka, len nebuďte citliví na správanie postáv.
Po dočítaní sa chytám za hlavu, čo bol toto za príbeh!
Bola som veľmi zvedavá na knihu a teším sa, že sa ku mne dostala.
Asi jedna z mála kníh, kde mi vedľajšie postavy ako Dan a Laticia prirástli viac k srdcu ako Wafley a Sirius…
Waf mi prišla ako nezrelá naivka, ktorá sa mala chlapcom vyhýbať s veľkým okruhom. Absolútne sa mi nepáčilo, ako jednala so svojim ex, ako narýchlo sa dala dokopy so Siriusom…. Mala si dopriať čas. Chápem, že sa poznali z čias strednej školy… no človek sa po strednej mení a nie je tým, kým býval a na ten fakt Wafley zabúdala a slepo verila. Oceňujem to, ako Waf dospela počas čítania medzi riadkami. Miestami som mala chuť ju oživiť zo strán knihy, prefackať, potriasť s ňou, aby sa prebrala a otvorila si oči (ktoré od vodopádov sĺz mala príliš veľakrát prečistené🙈- naozaj sa správala ako ufňukané dieťa) a inokedy som ju mala chuť objať a povedať, že všetko dobre dopadne… a Sirius si moju dôveru a sympatie dáko od začiatku vôbec nezískal. Práve kvôli svojim tajnostiam a kvôli neúprimnosti voči priateľke…
Nepáčilo sa mi tiež, ako obaja robia z komára somára. Vytvárajú problémy a hádky tam, kde ani nemuseli byť a potom práve naopak, to, čo by si mali vysvetliť a povedať, tak to zmetú pod koberec. Ah🙄
Úplne protichodné správanie. No toto mi na hodnote knihy a príbehu neuberá. Práve naopak. Kniha vyvolala emócie všeliakého druhu a to chválim. Bola som šťastná, smutná, nervózna, nahnevaná aj napätá… proste ako na emocionálnej horskej dráhe. Presne tak sa to má robiť! 🤩
Ale čo sa nemá robiť, je to, ako autorka napísala ten koniec. Toto akože čo?! Odpálilo mi to dekel a to poriadne… verím, že pokračovanie vyjde, keďže som veľmi zvedavá, ako to bude ďalej pokračovať!
Kniha písana z pohľadov oboch postáv si ma nakoniec získala. Akčnosť ku koncu tiež pridala na hodnote a napriek koncu ako takému by som si vedela predstaviť aj nejaké voľnejšie pokračovanie príbehu napríklad z pohľadu Dana alebo Laticie… 😊
Wafley a Sirius se znají od dětství a na střední škole spolu chodili. Znovu se setkávají po čtyřech letech, a protože jiskra mezi nimi nezhasla, pokračují nakonec tam, kde skončili. Zatímco ve většině knih čekáme až se hlavní pár dá dohromady, zde jsou spolu hned. My sledujeme jejich cestu, která ne vždy musí být zalitá sluncem. Čtyři roky odloučení nejsou dlouhá doba, ale záleží v jakém věku ta léta uplynou a jak se dotyční změní. Wafley ani Sirius už nejsou stejní jako na střední. Navíc oba žijí zcela odlišné životy. Wafley studuje tanec, Sirius hraje hokej, a proto je často pryč. Do toho ti dva snad nemůžou mít rozdílnější povahy, které jim jejich vztah spíše komplikují. Dokážou se na společné cestě jednou opravdu sejít?
V knize se střídají pohledy obou hlavních postav, text je čtivý a rychle odsýpá. Občas mi čtení ztěžovaly pouze chyby v překladu, za které ale nemůže autorka, takže to ani nepočítám do celkového hodnocení.
Líbilo se mi prostředí, ve kterém se příběh odehrával, zároveň mě ale mrzelo, že těch tanečních a hokejových scén nebylo více. Naopak bych zase ubrala na scénách, kdy se hlavní hrdinové opakovaně hádali a usmiřovali. Chemii spolu měli, ale než se mohli trochu posunout, přišla další překážka, kdy se zase vrátili na začátek. Tam jsem viděla chybu hlavně u Siriuse a jeho lží, které vedly k tomu, že byl často na Wafley hnusný a ona reagovala tak, jak reagovala. Pro někoho mohla být ufňukaná, ale citlivější povahy to jinak neumí.
Zápletka s Connerem mi přišla trochu nedotažená a možná i zbytečná? Buď bych ji více rozvinula nebo nedávala vůbec. Spíš bych do popředí dala postavu Dana. I právě ohledně něj jsem měla vizi jiného konce. Konec byl posléze skutečně jiný a originální, což oceňuji. Ne že bych tyto konce vyhledávala a měla ráda, ale byl to takový ten konec k zamyšlení i do reálného života. Protože někdy opravdu stačí jen sekunda a nikdy už nic nebude takové, jako bylo dřív.
Kniha ako celok je naozaj dobrá, do deja ma vtiahla rýchlo a celkovo sa čítala dobre. Avšak okrem plusov, mala kniha aj nejaké mínusy, ktoré sú však subjektívne a iným to prekážať vôbec nemusí 😊. Začala by som asi najskôr tou negatívnou časťou, aby som skončila tým dobrým. Síce majú Wafley a Sirius odlišnú povahu, protiklady sa priťahujú, je to napísané a vykreslené naozaj dobre, ale občas som mala pocit, že tých pasáží s hádkami bolo priveľa a stal sa z toho v knihe taký predvídateľný stereotyp. Hlavné postavy mali svoje svetlé aj menej svetlé chvíľky. Niekedy ma vedeli obaja vytočiť svojou povahou. Poslednou vecou, ktorú by som v tejto časti spomenula, bola predvídateľnosť deja. To však nebránilo v tom, aby som chcela čítať ďalej. Medzi pozitívne stránky knihy radím druhú polovicu knihy, kde to začalo tak nejako správne fungovať a čítalo sa to oveľa lepšie. Tiež sem určite radím postavu Dana, ktorého som si naozaj obľúbila. Tiež kvitujem nazretie do sveta pole dance, pretože klobúk dole pred všetkými, ktorí sa tomu venujú. Čo môjmu srdcu ulahodilo bola dobrovoľná pomoc v psom útulku, nakoľko zvieratá a psov zbožňujem, takže toto je veľké plus, že autorka dala do pozornosti aj túto vec 😊. Nakoniec musím pochváliť záver príbehu, ktorý bol plný emócii a síce nemám rada otvorené konce, tu sa hodil a ja sa neviem dočkať, čo bude ďalej. Napriek mojim subjektívnym negatívam som si knihu užila a som rada, že sa ku mne dostala. Autorka vie písať naozaj dobre, vie si čitateľa udržať a tiež vystavať príbeh a udržať napätie. Autorke ďakujem za možnosť nazrieť do jej knižného sveta a držím jej palce v ďalšom písaní a verím, že s ďalšou knihou budú pribúdať aj hodnotiace body a bude to lepšie a lepšie. Som zvedavá na pokračovanie príbehu, ako to celé dopadne a či... ale na to si musíte knihu sami prečítať, aby ste vedeli 😊.
Stalo sa mi už párkrát, že mi jedna z hlavných postáv nebola sympatická, ale také ešte nikdy, že mi ani jedna nesadla. Bohužial v tejto knihe sa to stalo... Našťastie tam boli vedľajšie postavy - ich kamaráti, ktorí podľa mňa zachránili celú knihu.
"Naše svety sú síce odlišné, ale možno budeme schopní spojiť ich do farebnej mozaiky."
Sirius (tak som sa potešila kvôli menu, HP) je pre mňa obyčajný klamár a nervák! Vôbec sa mi nepáčili jeho myšlienky o ženách, hlavne o Waf - ktorú taaak miluje. Držala som mu naozaj palce aj som ho ľutovala na konci, ale k môjmu srdcu si cestu nenašiel.
Naša bábika Waf je veľké rozmaznané decko. Jej správanie niekedy pre mňa bolo také detinské a absurdné, že som musela zatvoriť knihu a dať si pauzu. Ona ešte vôbec nebola zrelá na vzťah a slovo dôvera jej nič nehovorilo!
"Veriť a dôverovať. Dve slovesá predstavujúce piliere vzťahu. Stačí ich narezať, nakloniť a nebude to fungovať."
Keď nevezmem do úvahy tieto detinské a hlavne zbytočné hádky, príbeh bol zaujímavý! Mám rada príbehy, kde sú športovci a tanečnice. Tá mafiánska línia, ktorú tak pomaličky zaviedla autorka do príbehu bola perfektná! Som zvedavá ešte, aké komplikácie sa vyskytnú kvôli tomu.
Tinédžerská láska je prekrásna, človek cíti, že sa vznáša v oblakoch a má na sebe ružové okuliare. Stretnúť po štyroch rokoch lásku zo školy a myslieť si, že môžu pokračovať tam, kde to predtým ukončili, a že za ten čas sa človek nezmenil, je podľa mňa naivné.
Môže takýto vzťah vydržať a prekonať prekážky, ktoré im život postaví do cesty? Dá sa dôverovať niekomu, o kom zistíte, že vám od začiatku klamal? Je ich láska dosť silná?
Niekedy stačí iba sekunda aby sa všetko zmenilo...
Čo ma na tomto príbehu najviac zaujalo bola tá inakosť, keďže ako samotná anotácia hovorí, tento príbeh začína tam, kde ostatné končia. Tu sa už ocitáme vo vzťahu Wafley a Siriusa, ktorí sa už v minulosti poznali. Na začiatku som sa obávala či ma niečo takéto bude baviť, keďže naše postavy sú už vo vzťahu, no zistila som, že ich vzťah má pred sebou množstvo prekážok, nevypovedných tajomstiev a klamstiev. V tomto príbehu sa stále čosi dialo, čo ma nútilo čítať ďalej. Aj keď sem tam mi chýbalo pár kapitol z ich spoločnej minulosti.
Ak čakáte dokonalé postavy, bez chýb, tak čakáte márne. Aj Wafley, aj Sirius majú svoje chyby a chybujú aj vo svojom vzťahu. Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, raz hore a raz dole. Samozrejme, že vo vzťahu sú na problémy vždy dvaja, ale veľakrát som mala pocit, že Wafley riešila zbytočnosti, najmä jej prehnané žiarlivostné scény( likenutá fotka, počet Siriusových partneriek pred ňou) boli aj na mňa moc. Aj keď si neskôr Wafley uvedomila svoje chyby. Samozrejme netvárme sa, že Sirius je dokonalý, pretože nie je...jeho výbušnosť hovorila za všetko.
Čím ma autorka dosť prekvapila bola tá akčnejšia časť knihy. Myslela som si, že celý príbeh sa bude venovať len ich vzťahu, ale táto akčnejšia stránka sa mi obzvlášť páčila, pretože som nikdy nevedela, čo ma čaká ďalej. Táto časť príbehu bola za mňa skvelo vymyslená. A za mňa bol skvelý aj koniec, áno možno sú tieto konce nečakané(niekedy mám chuť autorky za takéto konce "zahlušiť"), ale potom sa ešte viac teším na ďalšiu časť, no najmä na celkové rozuzlenie príbehu.
Obálka sa mi hneď zapáčila, keďže je úplne jednoduchá. A tu platí zlaté pravidlo - menej je niekedy viac. V prvom rade musím pochváliť výber mien. S menom Wafley som sa ešte nestretla. Na druhej strane kvôli menu Sirius sa mi hneď vykreslil obraz krstného otca Harryho Pottera. 😀 Ale to som asi iba ja divná. Príbeh nám rozprávajú obe hlavné postavy na striedačku, čo veľmi oceňujem. Wafley a Sirius sa poznajú od nepamäti. Vyrastali spolu, boli najlepšími priateľmi, nejaký čas aj spolu chodili a po rokoch sa ich cesty znova pretínajú. Ako to už býva zvykom, žiaden vzťah nie je prechádzka ružovou záhradou a ten ich nie je výnimkou. Prechádzajú viacerými prekážkami a počas celého príbehu som bola zvedavá, čo sa im ešte prihodí. Obaja majú svoje chyby, ale veď nikto nie je dokonalý. Sirius a Wafley sa dosť veľa hádajú. Niekedy som len krútila hlavou aké absurdnosti riešia (hlavne Wafley), inokedy som ich vedela pochopiť. Časom sa tie ich hádky vytratili, čo ma trochu potešilo. Čo sa týka akčnejšej časti, tak autorka ma milo prekvapila. Celý príbeh je písaný pútavo, dej nestagnuje, zápletky sú tiež super. Niektoré veci ma dosť prekvapili, iné som očakávala a dali sa predvídať. Teraz po dočítaní mám zopár otázok, na ktoré dúfam, že dostanem odpovede v ďalšej časti. Príbeh vám určite odporúčam prečítať si a dúfam, že zažijete toľko emócií pri čítaní ako ja.
Jen sekunda, je příběh mladého páru, který se po mnoha letech znovu setkává. Dříve na střední škole, nyní již na univerzitě. Oba jsou jiní, oba mají jiné priority, ale stále v sobě mají náklonnost jeden k druhému.
Knize se musí přidat plusové body za realistickou romantickou linku. Wafley a Sirius se sice hádali o zbytečnostech, ale i ty jsou součástí vztahu. V obou jsem viděla velikou náklonnost k druhému, ale i pohled na svět, který se jim po pár letech změnil. Oba mi spolu přišli jako příjemný pár, ale zpětně po dočtení ve mě nic nezanechali.
Oceňuji čtivost této knihy, líbilo se mi, že i přes chyby v překladu a hrubky, se příběh čte sám. Kapitoly nejsou dlouhé ani krátké, autorka střídá pohledy podle situací.
Za mě kniha má mnoho chyb v textu, zbytečné hádky postav. Avšak vztah se mi zdál vcelku reálný a postavy utvořily díky jejich koníčkům příjemný příběh. Pokud máte rádi hokej či balet nenechte si tuto knihu ujít.
Za knihu děkuji velice samotné autorce @j.levinski! Vážím si této spolupráce🤍