Text tejto knihy vznikol počas mesačného putovania Martina M. Šimečku Slovenskom. Reportáž bola publikovaná v Denníku N a u čitateľov vzbudila veľkú pozornosť, preto sme sa rozhodli vydať ju aj knižne.
Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportáž, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom hlavnú úlohu zohrala náhoda. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. „Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel,“ píše Petr Koubský v úvode knihy. Ten prvý sa podľa neho pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície a zaoberá sa skôr vnútornými než vonkajšími dojmami. Málo fotografuje, trochu premýšľa, riadi sa náhodou, môže sa stratiť.
Aj Šimečka niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé.
Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N.
Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).
Klasicky narcistický Šimečka, chodí a mudruje, rozdáva nevyžiadané rady, slintá nad puberťáčkami, zhovievavo sa v dedinských krčmách vyvyšuje nad bežných ľudí. A my mu to žerieme, lebo veď genetický intelektuál sa nemôže mýliť, najmä, keď odvážne zablúdi z vychodených chodníčkov až do lesa.
toto bola vlastne ukrutná sranda:D šimečka v polohe niekde medzi pánom myagim a janom z knihy fraňa kráľa sa najprv taxikom nechal vyviezť do lesa, aby začal túto perepúť, potom len tak išiel za nosom - a buď rozdával nevyžiadane múdra, alebo len pozoroval slovenskú chamraď ako taký bronislaw malinowski, no a napokon o tom ešte aj spísal túto mýticku knižočku na štýl coelhovho pútnika z compostely. ach, ako ja milujem ten tvoj megakrindž rozvlečený od novej sedlice až po petržalku, slovensko moje drahé!!
Výborná putava kniha, ktorá je jedinečná svojim štýlom písania, do ktorého sa človek nebadane ponorí a vynorí až na úplnom konci. Veľmi presný (miestami žiaľ skôr tragicky) opis Slovenska a Slovákov, nasej slovenskej nátury, ktorá je znázornená v každom jednom stretnutí autora počas jeho bezcielneho putovania krajinou. Koniec vo mne vyvolal tak trochu beznádej a bezradnosť nad budúcnosťou krajiny a sveta, ale nalejme si čistého vina, autor iba pomenuvava fakty. 10/10, knihu by si mal prečítať každý jeden z nás, napokon, rozsahom naozaj nie je náročná na čas.
'Nemali zo mňa žiaden úžitok, a ešte mi platili pivá.'
neviem, s akými očakávaniami som túto knižku začala čítať, ale nech boli akékoľvek, určite naplnené neboli. mala som pocit, akoby sa polovica myšlienok opakovala dokola, a autor hovoril jedno, ale konal druhé - nebol ochotný vystúpiť zo svojej bubliny.
maličká a veľmi pekne graficky spracovaná knižočka, keď sa chcete nahypovať na dlhú turistiku - odporúčam. čo sa týka textu ako takého. sú to zápisky o ľuďoch a Slovensku počas cesty, nie so všetkým súhlasím.
veľmi príjemná oddychovka! oddychové tu však neznamená jednoduché / plytké, knižka je plná postrehov a otázok na zamyslenie, podaných v ľahko čitateľnej podobe
dost strasny (nuda / fake deep), ale misty omylem aj vtipny - treba kdyz mms nikdy nezapomene nenapadne zminit, jak jsou naivni kolemjdouci osviceni tema jeho 'radama', tak uplne vidim, jak cela salina vstala a zatleskala
Prijemna jednohubka, ktora vyvolava potrebu sa ist pozriet na tie miesta, ktorymi autor prechadzal. Sucasne na viacerych miestach nenapadne komentuje stav, v ktorom sa nasa spolocnost nachadza. Za mna vyborne.
Púť krajinou zároveň ako púť do duše (nielen) slovenského človeka a spoločnosti. Napriek útlemu rozsahu rozprávanie poskytuje veľa miest a podnetov, kde som sa zastavil a premýšľal sám o sebe.
Na začiatku som nedokázala pochopiť, že sa Šimečka bez príprav vybral na pešiu cestu hrdinov SNP v súčasnej dobe bez mapy, ktorú si neskôr aj tak stiahol, použil aj taxík a nechal sa zviezť, nevedel, kam ide a kam chce ísť... Ale veľmi rýchlo som zistila, že toto sú nepodstatnosti, že nechať veci na náhodu je niekedy výborná stratégia a že jeho cesta má vlastne úplne iný a oveľa hlbší zmysel. Jeho blúdenie viedlo k spontánnemu spoznávaniu zaujímavých miest a k stretávaniu rôznorodých ľudí. Úplným bonbónikom pre mňa bolo, že som v jednom z nich prekvapujúco spoznala môjho kamaráta (musím sa ho spýtať, či vôbec tuší, že sa o ňom píše v knihe). V opise jedinečných zážitkov si Šimečka štýlom jemu vlastným neodpustil kritiku súčasného stavu našej krajiny a spoločenskej atmosféry. Nakoniec som to prečítala na jeden dúšok a až mi bolo ľúto, že som na konci.
Kto má rád pána Šimečku, toma sa budú páčiť aj jeho malé príbehy. Jeho názory, postrehy utvrdzujú diania na Slovensku a hlavne v rozmanitosti od politického spektra. Známe fakty sa prejavujú v náhodných stretnutiach ľudí, ktorých pán Šimečka stretol na potulkách.
Autor chodí po Slovensku ako tulák, či pútnik, či wannabe zenový mních a rozpráva sa s ľuďmi. Páčia sa mi slovenské reálie a číta sa to dobre a knížka je dizajnovo pekná ale mám výhrady ku konceptu "chodím po krajine a rozprávam sa s obyčajným ľudom".
zase raz som sa nechala nachytat na moju oblubenu temu a peknu obalku... mala som si tu precitat hodnotenia pred kupou, lebo fakt ta kniha za tych 9 eur nestala..
Po prveh Simeckovej knihe som asi cakala trochu viac. Rozumiem ze to su len take "vedlajsie" zapisky popri ceste SNP, ktora mala pre nho asi hlbsi vyznam. Avsak autor mohol ist svojimi myslienkami viac do hlbky. Potencial tam bol, bohuzial ostal nevyuzity.