What do you think?
Rate this book
Mafiánske balady
Všetci zomrieme, nikto však nevie kedy, kde a ako. Nevedia to ani hlavné postavy akčného románu Mafiánske balady. Osudovo ich spojí mŕtvola zahrabaná v lese a jej nález rozbehne reťazec udalostí, ktoré už nikto z nich nedokáže zastaviť. Sedem príbehov o posledných dňoch a hodinách života ľudí, ktorí uverili, že ich práve postretlo šťastie.
448 pages, Hardcover
First published November 1, 2022
5 people are currently reading
23 people want to read
About the author
Dušan Taragel
13 books3 followersNarodil se v roce 1961 v Bratislavě. Knižně debutoval v roce 1997 Pohádkami pro neposlušné děti a jejich starostlivé rodiče. Kniha vyšla v krátké době ve třech vydáních, byla přeložena do polštiny a češtiny a inspirovala několik divadelních dramatizací na Slovensku i v České republice. Jako autor se podílel na knihách Sekerou & nožem (1999, spoluautor Peter Pišťanek), Roger Krowiak (2002, sestavovatel, česky 2004), Sex po slovensku 1 a 2 (antologie erotických povídek, 2004, 2005, sestavovatel, první z nich česky 2005), Vražda jako společenská událost (Základy společenského chování při vraždě, 2006, česky 2007), Jánošík! Pravdivý příběh (komiks o legendárním zbojníkovi, spoluautor Jozef Gertli Danglár, 2006). Je autorem námětu a scénáře televizního filmu Baščovanský & zeť (premiéra 1995). V současnosti se kromě publicistiky věnuje také psaní scénářů pro sitcomy a televizní seriály.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 9 of 9 reviews
March 24, 2023
Očakával som oddychovku a dostal veľmi originálne čítanie - ten fatalizmus, že vieš, kto a kedy zomrie, napokon funguje ako tvorca napätia prekvapivo ešte lepšie ako keď nič netušíš. Výborné postavy, nepresolené, rozumiem nominácii na Anasoft Literu, takto by sa mali písať žánrovky.
January 28, 2024
Príbehy o mafii k Slovensku tak akosi patria. Deväťdesiate roky minulého storočia plné výbuchov áut, prestreliek v podnikoch a vyrovnávania si účtov sú silný literárny motív. Mafiánske balady Dušana Taragela sa odohrávajú v prítomnosti, ale mrazivú atmosféru 90-tok nenechávajú ďaleko za sebou.
Rozprávanie sa začína nájdenou zahrabanou mŕtvolou v lese, objaví ju naivný Fero, ktorý si predstavuje ako zatelefonuje do televíznych novín a zbohatne, no a navyše bude predsa v telke. Od samej radosti nedokáže utajiť svoj plán a pustí si ústa na špacír. Takáto „hlúposť“ vyvolá reťazovú reakciu, ktorá bude mať na svedomí osudy a životy siedmych ľudí, vrátane jeho vlastného.
Remeselne dobre napísaná žánrovka. Škoda len, že to nie je moja šálka kávy a čítala som ju kvôli nominácii Anasoft litery. Myslím však, že čitateľov, ktorí majú radi prostredie organizovaného zločinu toto dielko zaujme aj svojim netradičným podaním. V samostatných názvoch kapitol sa vždy dozvieme, že daná osoba zomrela, už len čakáme ako sa to stane. Myslela som si, že takéto „vyzradenie“ konca u mňa nebude fungovať, ale paradoxne ma o to viac zaujímali okolnosti smrti jednotlivých postáv.
Kniha je doplnená o zaujímavé ilustrácie slovenského výtvarníka Danglára, ktoré som si v e-knižnej podobe až tak neužila. Niekedy bol text zle zalomený a zasahoval priamo do obrázkov.
Rozprávanie sa začína nájdenou zahrabanou mŕtvolou v lese, objaví ju naivný Fero, ktorý si predstavuje ako zatelefonuje do televíznych novín a zbohatne, no a navyše bude predsa v telke. Od samej radosti nedokáže utajiť svoj plán a pustí si ústa na špacír. Takáto „hlúposť“ vyvolá reťazovú reakciu, ktorá bude mať na svedomí osudy a životy siedmych ľudí, vrátane jeho vlastného.
Remeselne dobre napísaná žánrovka. Škoda len, že to nie je moja šálka kávy a čítala som ju kvôli nominácii Anasoft litery. Myslím však, že čitateľov, ktorí majú radi prostredie organizovaného zločinu toto dielko zaujme aj svojim netradičným podaním. V samostatných názvoch kapitol sa vždy dozvieme, že daná osoba zomrela, už len čakáme ako sa to stane. Myslela som si, že takéto „vyzradenie“ konca u mňa nebude fungovať, ale paradoxne ma o to viac zaujímali okolnosti smrti jednotlivých postáv.
Kniha je doplnená o zaujímavé ilustrácie slovenského výtvarníka Danglára, ktoré som si v e-knižnej podobe až tak neužila. Niekedy bol text zle zalomený a zasahoval priamo do obrázkov.
May 15, 2023
História našej krajiny je živnou pôdou pre príbehy o organizovanom zločine. Najnovším prírastkom sú Mafiánske balady, trochu menej naturalistické ako v prípade Karikovej mafiánskej trilógie, avšak stále dosť surové. Spomedzi ostatných slovenských mafiánskych príbehov je dej podaný umeleckejšie a originálne vystavaný ako posledné chvíle života jednotlivých postáv, ktoré si podávajú pomyselnú štafetu smrti. Ich psychológia je uveriteľná a motívy pre ich konanie rozmanité, aj keď všetci mali len jediný cieľ - zbohatnúť.
November 11, 2025
velmi podarene!
December 6, 2022
Neviem, ako vy, ale ja som na nový román od Dušana Taragela čakal enormne dlho. Nie hocijaký humorný, ale práve takýto, presne takýto vtipný, takýto temný, no a vďaka charakteristickým postavám — takýto hlúpy. Na niektorom mieste by to mohlo vyznieť ako nemiestna poznámka kritiky, ale to je opak toho, čo som chcel vyjadriť. Mafiánske balady z Vydavateľstva Slovart reprezentujú to najlepšie, čo si pamätáme ešte z čias Petra Pišťanka, a to najhoršie, čo si pamätáme ešte z deväťdesiatych rokov.
Svojho času sa nad nápaditými obálkami v kníhkupectve sotva niekto pozastavoval. Predstavovali istotu spolupráce Danglár, Pišťanek, Taragel, alebo iba niektorí v rôznych kombináciách. Čitateľ vedel, že ho vnútri čaká briskný humor — ten sa odráža od stien skromných domov a panelákových bytov, dobre presmradí kuchyne fiktívnych postáv, posmelí ich jazyky a nakladie im pod nohy klzké prekážky. Nejdem tu predstavovať celú históriu zmienenej spolupráce, ale podčiarkol by som, že sa špecifiká, ktoré ponúka, pomaly stávajú nedostatkovým tovarom. Nebolo toho veľa, ale chýbajú mi.
Prečo? Však keď si kliknem na stránku nejakého kníhkupectva a zadám si tam Taragel, tak si stále môžem kúpiť, čo mi ide na chuť, povedal by ktosi a začal by recitovať mená titulov. Nepovedal by ich veľa. Pár tých pre deti, samozrejme, tie staré, potom variáciu legendy o Jánošíkovi, eroticky ladenú poviedkovú zbierku a teraz, po novom, aj novú knihu. Mafiánske balady. Práve táto posledná najviac zapĺňa to miesto, ktoré začalo žalostne chýbať po smrti Petra Pišťanka. Nechcem znieť pateticky alebo sentimentálne, ale rád by som mu kamsi do neznáma, do éteru, do molekúl (možno tých neviditeľných, po devínskej tehelni), čohokoľvek, čo môže predstavovať všetko alebo nič, odkázal, že písať vedel, kurník šopa, ešte to mohol potiahnuť. Ale keďže do hláv si navzájom nevidíme, nepatrí sa špekulovať o cudzej vôli.
Najskôr obligátna námietka — keď už sa skončili deväťdesiatky, koho by už len zaujímali príbehy nejakých mafiánov a nešťastníkov, čo im skrížili cesty? Určite nie tých, čo si takúto otázku kladú, a tak to majú vyriešené hneď na začiatku, ušetria si čas a peniaze, pretože táto kniha skutočne značne nadväzuje na túto toxickú dekádu. Máme ju už viac ako dvadsať rokov za sebou, ale jej chápadlá stále neprestávajú mávať v brudných bahnách našej spoločnosti. No a Taragel s Pišťankom a Danglárom (aj tak ich spomeniem znova všetkých troch) boli a sú v týchto vodách zruční potápači. Aby sa však toto „rozprávanie“ neutopilo v tom, čo kto vie a nevie, idem k veci.
Hoci dielo zavádza množným číslom „balady“, ide o jednotnú, pomerne kompaktnú zbierku úzko previazaných príbehov. Románový celok. Nejde teda o poviedkovú knihu, čo napokon nikto ani nesľubuje, ale tiež som si to na pár sekúnd myslel, keď som titul prvýkrát zobral do rúk. No a potom nebolo úplne ľahké ho z nich pustiť. Hoci je členený tak, že by vám mal dať o pokročilej nočnej hodine pokoj, nie je to jednoduché. Keďže ako sa uvádza hneď v nadpise, ide o balady, teda základným stavebným materiálom je tragédia. Tragédia je štafetou, no a rozuzlenie jednej podnieti vývoj druhej.
Najskôr sa stotožníte s neuveriteľne naivnou postavou Fera, jeho verným psom, pestovane apatickou manželkou, so štamgastmi, s krčmárom. Úvodný príbeh sa teda odráža od dobre známeho základu — od krčmy. Tá je svätyňou klamstiev, silných rečí, ale aj frustrácií a v nemalej miere aj akousi poslednou štáciou, na ktorej sa všetci svorne do posledného dychu potrebujú zo svojich fádnych životov vyhovoriť. Krčma je, napokon, sama samostatným žánrom s vlastnou sumou konvencií. V prípustnej miere vás núti zľahka sa balamutiť, pretože číra úprimnosť je buď nudná, alebo provokatívna a práve na tomto mieste sa s ňou pohybujete na tenkom ľade. Posmeľuje nesmelých, rozreční mĺkvych, obohatí chudobných, motivuje pasívnych, posilní slabých a bojazlivých, osvetlí zatmených. Preto je dostupná aj v tých najtemnejších kútoch temnej republiky.
Dej Taragelovho románu sa odráža od fiktívnej obce v banskobystrickej župe — Veľká Sŕňa. Tiež som investoval čas do hľadania tohto miesta, ale neúspešne. Ľahko by som tomu pri všelijakých Rybárpoliach, Žabokrekoch či Bobrovoch uveril. V každom prípade, práve na tomto zabudnutom mieste sa fyzicky končí stopa mŕtveho politika, pretože ho tu neohrabane pochová problematická partia. Nevyzrádzam priveľa, je to obsahom prvých strán a tiež kľúčom k príbehu. Táto smrť je horúcim zemiakom a v bizarných sledoch koluje medzi babráckymi postavami.
Siláctvo, nedostatočná miera sebareflexie, naivita, chamtivosť, bezohľadnosť, manipulatívnosť, závistlivosť, prostorekosť, všetky tieto charakterové ingrediencie sú štedro rozdelené a vytvárajú chaotickú, no tuhú a dobre koncentrovanú dejovú zmes. Čo je však najväčším alternátorom žiadaného diskomfortu a neporiadku, to sú predstavy. Práve na tých sa čitateľ dokonale baví a postavy profesionálne zlyhávajú. Sú ako neliečiteľná diagnóza, pre ktorú blbnú bez toho, aby si to uvedomovali. Nám ostáva báť sa, fandiť alebo dúfať, že to nedopadne dobre. Keďže nikto nie je žiadnym inžinierom mysle, dokážeme byť vždy o nejaký ten krok vpred, čo by pri detektívke predstavovalo nežiadaný rozmer, ale pri Taragelovi je to ako jama plná nástrah, pred ktorou ochotne kričíme na postavy — skoč!
Vždy (do)padnú inak, ako si predstavujeme zase my. Niekedy nápaditejšie, pri iných prípadoch menej, ale to nič, pretože podstatný je ten princíp horúceho zemiaka, ktorý si postavy odovzdávajú na trase Bratislava — Banská Bystrica — Košice. Vo všetkých lokalitách má svoje centrá organizovaný zločin, skupiny sa navzájom dehonestujú, ohovárajú — haha, to by bolo, keby sa to končilo iba pri takejto schéme. Chladnokrvne sa vraždia a správy o úmrtiach sú iba vzdialeným príznakom reality, do ktorej príležitostne vstúpi zákon, aj keď v tejto zbierke je jeho sila takmer nulová. Policajti sa tu zjavia raz, aj to sa snažia skôr splynúť s davom ako aktívne sa vydať naprieč nebezpečenstvu.
Pád každej postavy, samozrejme, sprevádzajú rôzne telesné tekutiny, takže tú „človečinu“, aká ide do úst snáď len lesným predátorom a magickým bytostiam s podobnými sklonmi, spoznáme skutočne na najzákladnejších úrovniach. Tragikomickú štafetu si medzi sebou odovzdávajú Fero, Ruža, Baláž, Sandra, Igor Ambróz, Laky a Gábor Kalman. Ostrieľaní zločinci aj náhodné postavy z minulosti, ktoré sa ocitajú na osudových križovatkách postáv v nesprávnych momentoch. Dušan Taragel postavil príbeh na ploche viac ako štyristo strán, takže svojim priaznivcom sa do pozornosti votrel veľmi intenzívne. Dúfam, že sa to čoskoro zopakuje.
Svojho času sa nad nápaditými obálkami v kníhkupectve sotva niekto pozastavoval. Predstavovali istotu spolupráce Danglár, Pišťanek, Taragel, alebo iba niektorí v rôznych kombináciách. Čitateľ vedel, že ho vnútri čaká briskný humor — ten sa odráža od stien skromných domov a panelákových bytov, dobre presmradí kuchyne fiktívnych postáv, posmelí ich jazyky a nakladie im pod nohy klzké prekážky. Nejdem tu predstavovať celú históriu zmienenej spolupráce, ale podčiarkol by som, že sa špecifiká, ktoré ponúka, pomaly stávajú nedostatkovým tovarom. Nebolo toho veľa, ale chýbajú mi.
Prečo? Však keď si kliknem na stránku nejakého kníhkupectva a zadám si tam Taragel, tak si stále môžem kúpiť, čo mi ide na chuť, povedal by ktosi a začal by recitovať mená titulov. Nepovedal by ich veľa. Pár tých pre deti, samozrejme, tie staré, potom variáciu legendy o Jánošíkovi, eroticky ladenú poviedkovú zbierku a teraz, po novom, aj novú knihu. Mafiánske balady. Práve táto posledná najviac zapĺňa to miesto, ktoré začalo žalostne chýbať po smrti Petra Pišťanka. Nechcem znieť pateticky alebo sentimentálne, ale rád by som mu kamsi do neznáma, do éteru, do molekúl (možno tých neviditeľných, po devínskej tehelni), čohokoľvek, čo môže predstavovať všetko alebo nič, odkázal, že písať vedel, kurník šopa, ešte to mohol potiahnuť. Ale keďže do hláv si navzájom nevidíme, nepatrí sa špekulovať o cudzej vôli.
Najskôr obligátna námietka — keď už sa skončili deväťdesiatky, koho by už len zaujímali príbehy nejakých mafiánov a nešťastníkov, čo im skrížili cesty? Určite nie tých, čo si takúto otázku kladú, a tak to majú vyriešené hneď na začiatku, ušetria si čas a peniaze, pretože táto kniha skutočne značne nadväzuje na túto toxickú dekádu. Máme ju už viac ako dvadsať rokov za sebou, ale jej chápadlá stále neprestávajú mávať v brudných bahnách našej spoločnosti. No a Taragel s Pišťankom a Danglárom (aj tak ich spomeniem znova všetkých troch) boli a sú v týchto vodách zruční potápači. Aby sa však toto „rozprávanie“ neutopilo v tom, čo kto vie a nevie, idem k veci.
Hoci dielo zavádza množným číslom „balady“, ide o jednotnú, pomerne kompaktnú zbierku úzko previazaných príbehov. Románový celok. Nejde teda o poviedkovú knihu, čo napokon nikto ani nesľubuje, ale tiež som si to na pár sekúnd myslel, keď som titul prvýkrát zobral do rúk. No a potom nebolo úplne ľahké ho z nich pustiť. Hoci je členený tak, že by vám mal dať o pokročilej nočnej hodine pokoj, nie je to jednoduché. Keďže ako sa uvádza hneď v nadpise, ide o balady, teda základným stavebným materiálom je tragédia. Tragédia je štafetou, no a rozuzlenie jednej podnieti vývoj druhej.
Najskôr sa stotožníte s neuveriteľne naivnou postavou Fera, jeho verným psom, pestovane apatickou manželkou, so štamgastmi, s krčmárom. Úvodný príbeh sa teda odráža od dobre známeho základu — od krčmy. Tá je svätyňou klamstiev, silných rečí, ale aj frustrácií a v nemalej miere aj akousi poslednou štáciou, na ktorej sa všetci svorne do posledného dychu potrebujú zo svojich fádnych životov vyhovoriť. Krčma je, napokon, sama samostatným žánrom s vlastnou sumou konvencií. V prípustnej miere vás núti zľahka sa balamutiť, pretože číra úprimnosť je buď nudná, alebo provokatívna a práve na tomto mieste sa s ňou pohybujete na tenkom ľade. Posmeľuje nesmelých, rozreční mĺkvych, obohatí chudobných, motivuje pasívnych, posilní slabých a bojazlivých, osvetlí zatmených. Preto je dostupná aj v tých najtemnejších kútoch temnej republiky.
Dej Taragelovho románu sa odráža od fiktívnej obce v banskobystrickej župe — Veľká Sŕňa. Tiež som investoval čas do hľadania tohto miesta, ale neúspešne. Ľahko by som tomu pri všelijakých Rybárpoliach, Žabokrekoch či Bobrovoch uveril. V každom prípade, práve na tomto zabudnutom mieste sa fyzicky končí stopa mŕtveho politika, pretože ho tu neohrabane pochová problematická partia. Nevyzrádzam priveľa, je to obsahom prvých strán a tiež kľúčom k príbehu. Táto smrť je horúcim zemiakom a v bizarných sledoch koluje medzi babráckymi postavami.
Siláctvo, nedostatočná miera sebareflexie, naivita, chamtivosť, bezohľadnosť, manipulatívnosť, závistlivosť, prostorekosť, všetky tieto charakterové ingrediencie sú štedro rozdelené a vytvárajú chaotickú, no tuhú a dobre koncentrovanú dejovú zmes. Čo je však najväčším alternátorom žiadaného diskomfortu a neporiadku, to sú predstavy. Práve na tých sa čitateľ dokonale baví a postavy profesionálne zlyhávajú. Sú ako neliečiteľná diagnóza, pre ktorú blbnú bez toho, aby si to uvedomovali. Nám ostáva báť sa, fandiť alebo dúfať, že to nedopadne dobre. Keďže nikto nie je žiadnym inžinierom mysle, dokážeme byť vždy o nejaký ten krok vpred, čo by pri detektívke predstavovalo nežiadaný rozmer, ale pri Taragelovi je to ako jama plná nástrah, pred ktorou ochotne kričíme na postavy — skoč!
Vždy (do)padnú inak, ako si predstavujeme zase my. Niekedy nápaditejšie, pri iných prípadoch menej, ale to nič, pretože podstatný je ten princíp horúceho zemiaka, ktorý si postavy odovzdávajú na trase Bratislava — Banská Bystrica — Košice. Vo všetkých lokalitách má svoje centrá organizovaný zločin, skupiny sa navzájom dehonestujú, ohovárajú — haha, to by bolo, keby sa to končilo iba pri takejto schéme. Chladnokrvne sa vraždia a správy o úmrtiach sú iba vzdialeným príznakom reality, do ktorej príležitostne vstúpi zákon, aj keď v tejto zbierke je jeho sila takmer nulová. Policajti sa tu zjavia raz, aj to sa snažia skôr splynúť s davom ako aktívne sa vydať naprieč nebezpečenstvu.
Pád každej postavy, samozrejme, sprevádzajú rôzne telesné tekutiny, takže tú „človečinu“, aká ide do úst snáď len lesným predátorom a magickým bytostiam s podobnými sklonmi, spoznáme skutočne na najzákladnejších úrovniach. Tragikomickú štafetu si medzi sebou odovzdávajú Fero, Ruža, Baláž, Sandra, Igor Ambróz, Laky a Gábor Kalman. Ostrieľaní zločinci aj náhodné postavy z minulosti, ktoré sa ocitajú na osudových križovatkách postáv v nesprávnych momentoch. Dušan Taragel postavil príbeh na ploche viac ako štyristo strán, takže svojim priaznivcom sa do pozornosti votrel veľmi intenzívne. Dúfam, že sa to čoskoro zopakuje.
August 2, 2024
Knihu som si kupil nahodou na festivale Brak, ked som hladal nejaku zaujimavu beletriu. Mafianska tematika ma bavi a bez toho, aby som o knihe vedel nieco viac, zobral som ju domov. Vyklulo sa z toho pre mna velmi zaujimave dielo, ktore ma fakt bavilo citat.
Fiktivne (alebo nie az tak?) prostredie aktualneho organizovaneho zlocinu miestami potiahnute do grotesky si ma ziskalo velmi rychlo. Kniha je podla mna remeselne napisana velmi dobre. Ci uz jazykom realnych ludi, ale aj tym, ze vie, kde ma pribeh gradovat a kde je dobre ist naopak rychlejsie k veci. Napriek 450 stranam mi tam nic neprislo navyse a to sa mi veru pri takomto rozsahu stava malokedy.
Viacero hlavnych postav, ktorych zivotne pribehy spolu suviseli a spajala ich smrt v rozlicnych podobach za rozlicnych okolnosti. Po dlhej dobe mozem dat 5 hviezdiciek a to s cistym svedomim :)
Fiktivne (alebo nie az tak?) prostredie aktualneho organizovaneho zlocinu miestami potiahnute do grotesky si ma ziskalo velmi rychlo. Kniha je podla mna remeselne napisana velmi dobre. Ci uz jazykom realnych ludi, ale aj tym, ze vie, kde ma pribeh gradovat a kde je dobre ist naopak rychlejsie k veci. Napriek 450 stranam mi tam nic neprislo navyse a to sa mi veru pri takomto rozsahu stava malokedy.
Viacero hlavnych postav, ktorych zivotne pribehy spolu suviseli a spajala ich smrt v rozlicnych podobach za rozlicnych okolnosti. Po dlhej dobe mozem dat 5 hviezdiciek a to s cistym svedomim :)
May 2, 2023
Najprv mi to nešlo. Vidím danglara, čakám pistanka. V polke sa to zlomilo. Pekne, karma je zdarma na veľa veľa riadkoch, ale z nejakého dôvodu to človeka baví. Asi jedna z tých kníh, ktoré viac hovoria o čitateľovi, ako o mafianoch. Kto vie. Buď starnem a hľadám koela za každým horiacim autom, alebo to má ozaj presah. Tak neviem :)
April 23, 2023
príjemné oddychové čítanie, ale od knihy o mafiánoch na slovensku by som čakal niečo viac, hlavne dnes, keď už bola táto téma spracovaná zo všetkých možných uhlov
November 10, 2025
Veľmi dobre napísaná kniha ! Za mna je to pekna oddychovka.
Displaying 1 - 9 of 9 reviews