Alena Mornštajnová vlani vydala román Hana, v ktorom predstavila pohľad žien na politické pomery predovšetkým v čase druhej svetovej vojny. Jej ďalšia kniha Slepá mapa sa takisto dotýka tohto obdobia, ale väčšinou sa v ňom venuje nástupu komunizmu až po jeho pád v roku 1989. Rovnako je v oboch románoch dejiskom malé české mesto, v ktorom každý pozná každého a život usmerňujú náhody. „Ve světe součtu a rovnic náhody neexistují, ale ve skutečném světe jsou nejčastější příčinou všech změn.“
Mornštajnovej kniha Slepá mapa je rozprávaním o dôležitosti rodiny, o správnych aj nesprávnych rozhodnutiach a možno aj o osude, ktorý vlastne ani neexistuje. „Jinak tam žijí lidé úplně stejně jako jinde a ani jim se nevyhýbají rány, které tak rádi připisují osudu, i když za většinu špatného nemůže osud, nýbrž zlo v nás.“
Ženské postavy sú výborne vykreslené. Ďalším plus je aj to, že hlavná hrdinka Alžběta je tvrdá a vzdorovitá. Pochopila totiž, že musí žiť život samostatného človeka, ktorý nie je materiálne ani citovo závislý na druhých. „Na rozdíl od své maminky a většiny žen Alžběta nebyla příliš výřečná, protože považovala své myšlenky za něco osobního a soukromého, o čem by ostatní lidé neměli mít tušení. Byla přesvědčená, že kdyby kdokoli věděl, co si myslí, ztratila by kus sama sebe.“
Okrem žien Mornštajnová výborne zobrazila rozličné typy mužov – tých, čo svoje manželky klamú, bijú, ale aj iných, ktorí ich bezhranične milujú až do smrti. Zasadila ich do čias prvej, ale aj druhej svetovej vojny, ktorou sa začalo obdobie ostražitosti, kedy nezáležalo na tom, či je človek dobrý alebo zlý, ale či je Nemec, Čech alebo Žid. Keď sa slávne ťaženie Nemecka zmenilo na potupu, v malom meste sa ľudia začali pýtať, kam po vojne patria Česi, ktorí pre svoju záchranu uzatvárali manželstvá s Nemcami. A potom prišiel komunizmus, ktorý ničil a zneužíval ľudí a vyvolával v ich hlavách zmätok. Navyše ich premenil na mravcov s jasnými úlohami, ktoré museli splniť, ak chceli mať pokoj. A oni ich plnili, pretože mali jediný cieľ – prežiť.
Alena Mornštajnová napísala román Slepá mapa ešte pred knihou Hana, ktorá obsahuje komplexnejší príbeh aj jasnejšie postavy. Napriek tomu román výborné zobrazuje dejinné súvislosti na ploche českej rodiny. Text je úsporný, dej dynamický. Nie je to len o politických zvratoch, ktoré so sebou priniesli malé aj veľké zmeny, ale predovšetkým spôsobili trápenie, ktoré sa časom premenilo na spomienky dedené medzi generáciami.