Thorwald przenosi czytelników w czasy, gdy zarówno znieczulenie, jak i przekonanie, że mycie rąk przed zabiegiem zmniejsza ilość zakażeń, były wyśmiewane jako bzdury. zmiany rozpoczęły się dopiero 16 października 1846, kiedy to w Massachusetts przeprowadzono pierwszą udaną operację pod narkozą. To początek tytułowego stulecia żywiołowego rozwoju chirurgii, której odważne i często ryzykowne poszukiwania porywająco kreśli Thorwald. Barwnie i intrygująco napisana książka wciąga niczym najlepsza powieść nic więc dziwnego, że doczekała się już wielu wydań i przekładów na całym świecie, a kolejne pokolenia czytają ją z wypiekami na twarzy.
Jürgen Thorwald was a German writer, journalist and historian known for his works describing the history of forensic medicine and of World War II.
Thorwald was a native of Solingen, Rhenish Prussia, and attended the University of Cologne. He started his career in 1933 in Nazi Germany, writing for publications such as Die Braune Post ("The Brown Mail"), the SS journal Das Schwarze Korps ("The Black Corps") and the NSDAP paper National-Zeitung. During the war he worked as a propaganda writer focusing on the Luftwaffe, Kriegsmarine and the general German war effort.
After the war, he used the pseudonym Jürgen Thorwald in order to be able to work under Allied occupation. In 1947, he legally adopted the new name.
Thorwald's book 'The Century of the Detective' was nominated for the Edgar Allan Poe Award in 1966 in Best Fact Crime category, but he lost to Truman Capote's 'In Cold Blood'. In 1984 he was awarded the Order of Merit of the Federal Republic of Germany. Thorwald died in Lugano, Switzerland in 2006. He was 90 years old.
"The Century of Surgeons". This book was so good. In many ways shocking, too, especially when you get to learn how often the arrogance, ego centrism and simple greed of some medical minds, seemingly well educated and otherwise bright people, was standing in the way of progress of medicine and made impossible saving countless lives. How the simple act of washing surgeon's hands was ridiculed and even sabotaged for many years by medical personnel, students and - the horror - most respected professors. When you think about it - where would humanity be now, if we learned at least washing our hands in, for example, XV century?... How much of the population was lost because we did not? Think about it today, especially today.
Kniha na dva pútavé večery, kedy sa od nej neodtrhnete. Pocítite každú časť svojho tela s pomyslením na to, že je super, že sme sa nenarodili pred 150-timi rokmi. Autor spracoval spomienky svojho starého otca, ktorý bol pri prvej operácii s narkózou. Trvalo to pár desaťročí, ale úsilie niekoľkých pracovitých a angažovaných lekárov nadobro odstránilo operácie zaživa a so špinavými rukami, skalpelmi otretými o plášte so zaschnutou krvou a hnisom. Nebola to samozrejme cesta jednoduchá a nebolo to vlastne ani tak dávno. Zopár doležitých objavov však mohlo naplno odštartovať dobu, kedy je možné zoperovať už takmer všetko a operácia slepáku či cisársky rez sú už len rutinnou záležitosťou.
Mógłbym się bardzo rozpisać.... Jednakże powiem tylko tyle - jestem ciekaw co za 100 lat będą czytały młode pokolenia z zaciekawieniem i niedowierzaniem że mieliśmy takie problemy z niektórymi np. chorobami. Aby się nie rozpisywać chce powiedzieć, że to najlepsza pozycja jaka dotychczas przeczytałem tycząca się tematyką okołomedycznych. Mocne 5 ⭐⭐⭐⭐⭐
Vynikajúca kniha, ktorú autor zostavil zo spomienok a zápiskov svojho starého otca-lekára. Od roku 1846 sa začali písať dejiny chirurgie tak, ako ju týmto slovom môžme nazvať aj dnes. Chirurgie, ktorá pacienta lieči s použitím uspávacích prostriedkov, ktorá vyhráva a prehráva svoje denno-denné boje o záchranu ľudského zdravia a života. Kniha pomenúva mnohých mužov medicíny, ktorí sa snažili zmieniť ľudské bolesti a pomôcť pacientovi. Niektorí boli empatickí a nemohli sa viac pozerať na utrpenie ľudí, iní boli chladní a pragmatickí a operovali od veľkých sál a posluchárňach naplnených desiatkami a stovkami ľudí až po stoly v kuchyniach a stanoch na bojových poliach. Výborne, pre laika zrozumiteľne napísaná kniha, ktorá čitateľa neustále drží v pozornosti a máte chuť mnohé životné osudy chirurgov si dohľadať, dozvedieť sa viac.
Jedna z knih, kedy mi bolo luto, ze uz skoncila. Velmi zaujimavo podane fakty aj o nahodach, aj o vyskumoch ale hlavne o ludskej zvedavosti (ale aj malosti a zavisti), ktora viedla k priekopnickym chvilam ako bolo objavejnie anestezy, ze slepe crevo sa da operovat, ze cisarsky rez je mozny... Mena slavnych objavitelov dolezitych milnikov sa tu mihaju a su zabalene do pribehu chirurga, ktory je zvedavy ako aj ostatni chirurgovia, ale zjavne je aj velmi precizny a zapisuje si postrehy a stretnutia. Ani jeho neobide nelahka cast zivota a to smrt jeho blizkych.
Interesująca, czytało mi się ją praktycznie jak powieść. Jak bardzo się cieszę, że żyję w czasach, gdy zabiegi opisywane w tej książce to norma, że operacje przeprowadza się bez bólu, że świadomość urosła tak bardzo, że śmiertelne zakażenia są bardzo rzadkie.
Że byli ludzie, którzy mimo przeciwności, szukali sposobów, rozwiązań, delikatności... I czystych rąk. Nauka, piękna, wspaniała.
Anestézia, dezinfekcia, antisepsa... Pojmy či postupy, bez ktorých si dnes medicínu už ani nedokážeme predstaviť, no nie je to tak dávno, čo ich lekári vôbec nepoznali. Hygiena na operačných sálach absentovala, proti bolesti slúžil alkohol a o choroboplodných zárodkoch, vírusoch či baktériách sa ani len nechyrovalo. Až druhá polovica 19. storočia so sebou priniesla zmenu.
Od krikom a omdlievaním sprevádzaných beznarkózových amputácií či otvorených operácií pripomínajúcich poriadne krvavú mäsiarčinu, cez počiatky podväzovania a snahu o boj proti démonizácii cisárskeho rezu, až po úplne nemysliteľnú (no predsa úspešnú) operáciu srdca..., nuž cesta to bola veru dlhá a poriadne krivoľaká, no časom predsa len priniesla úspech.
Jürgen Thorwald prostredníctvom zápiskov svojho starého otca, ktorý mal ako lekár možnosť sledovať zrod moderných medicínskych postupov "z prvých radov", priblížil neľahké začiatky chirurgie v podobe, v akej ju poznáme dnes.
Opisoval boj mladých chirurgov so skostnatenými názormi starších kolegov, ich snahu o presadenie modernejších (etickejších i bezpečnejších) postupov, ktoré sa neraz stretali s vehementným odmietaním, ba až výsmechom či potupou zo strany skúsenejších doktorov, a prostredníctvom desivých zážitkov z operačných sál i osobných príbehov, respektíve experimentov či doslova bojov, predstavoval významných pánov, ktorí sa zaslúžili o ten-ktorý "výdobytok".
Neľudské postupy prameniace z nevedomosti a kde-tu zobrazenú ľahostajnosť doktorov čas od času okorenil zaujímavou pikoškou typu "prečo dnes lekári nosia biele plášte", respektíve priblížením romantického pozadia pôvodu gumených rukavíc, a výborná kniha bola na svete.
Na jednej strane zrozumiteľná, pochopiteľná i pre medicínskych laikov, no zároveň nesmierne informačne bohatá. Odporúčam.
Stále to tvrdím a ešte to aj tvrdiť budem. Knihy z absyntu do každej jednej rodiny a aj do škôl. Takéto náučné čítanie, ktoré sa da aplikovať na momentálnu situáciu potrebujeme všetci ako soľ
Detailné, no napriek tomu prekvapujúco čítavé a napínavé rozprávanie o historickom progrese v odvetví, o ktorom som ani netušila, že by ma mohlo zaujímať - v chirurgii. Ľudské, plné zaujímavých faktov, spletitých zápletiek a zásadných objavov. A výborne, výborne napísané.
Początek jest jak początki chirurgii: nie dla ludzi o słabych nerwach. Z tego powodu omal nie porzuciłem książki, bo żołądek podchodził mi do gardła, a nie widziałem wartości dodanej w śledzeniu naturalistycznego zbliżenia na to, co podówczas uchodziło za chirurgię, lecz obecnie nadawałoby się tylko na najkrwawszy horror filmowy.
Za namową znajomego przemogłem się i wytrzymałem jeszcze trochę. Nie żałuję: dalsza część skupia się na jednostkowych i społecznych aspektach najważniejszych odkryć medycyny zabiegowej, czyli narkozie i antyseptyce. Jest to w równej mierze historia o odwadze i pomysłowości, jak o zazdrości, żądzy sławy i bogactwa, o małostkowości, a przede wszystkim o biorących się z nawyków uprzedzeniach każących trwać w błędzie wbrew nagim faktom.
Strach pomyśleć, ile istnień ludzkich kosztował ten ośli upór, niemniej po przeczytaniu można poczuć wdzięczność losowi za to, że ciemne wieki chirurgii dawno za nami.
Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že naozaj nečítam knihu napísanú pred rokom - takmer vôbec nezostarla. Veľmi zaujímavý obsah o tom, akými neuveriteľnými skokmi veda pokročila len počas stovky rokov od objavenia anestézie v roku 1846 - a tiež ako by ľudstvo často mohlo benefitovať z rôznych objavov oveľa skôr, nebyť nezdravého ega mnohých top chirurgov tej doby. Veľmi sa mi páčil aj presah do súkromných osudov objaviteľov, ich hašterivých sporov, profesionálnych vášní, motivácií a inšpirácií, aj tragických, občas ironických, koncov.
Výborná jednohubka, ktorá vyniká skvelým štýlom písania ale najmä zaujímavým obsahom. Predstava, že sa voľakedy robili operácie bez narkózy, je pre nás šialená. Kombinácia popisovania chirurgických výkonov, hašterení sa a zážitkov autorovho predka dodávajú tejto knihe naozaj punc jedinečnosti. Trochu smutné pre mňa bolo, že aroganciu chirurgov, ktorú popisoval autor, som videla aj v niektorých súčasných lekároch, ktorí rovnako ako chirurgovia pred 150 rokmi hovoria: Lebo sa to takto robí odnepamäti, načo to meniť?
Koľko diagnóz si počas čítania tejto knihy nájdete vy? Koľkokrát vás znechutí a vydesí? Detaily rezania bez anestézy a páchnucích nemocníc sú silné. Neustále hľadáte paralely s pandémiou. Ale najsilnejšia je táto kniha v odhodlaní lekárov, ktorí sami na sebe roky testovali prvé anestetiká, až to niektorých priviedlo k šialenstvu a smrti (vážne pred bezbolestnou samovraždou pod anestézou oblial dve ženy kyselinou? Čo sa s nimi stalo?). Úchvatný je aj rozprávačský oblúk, že ide vlasnte o prerozprávané zápisky deda spred sto rokov. Veľká kniha
This entire review has been hidden because of spoilers.
Nie je to tak dávno, čo sa napríklad utrpenie a často smrť ženy pri pôrode či po ňom považovala za niečo, na čo neradno siahať, veď sa k tomu vždy našiel nejaký vhodný citát v Biblii. Časy sa však začali meniť v 19. storočí, keď prišlo k vynájdeniu anastézie či dezinfekcie operačných sál aj rúk chirurgov. Samozrejme sa vtedajší chirurgovia proti novinkám bránili, neradi vystupovali zo svojej komfortnej zóny. Novátori si často zlízli výsmech a pohŕdanie. Mám pocit, že pohľad na vedu sa za tých 200 rokov zlepšil. Nanešťastie, stále tu okolo seba máme ľudí, ktorí ju dokážu spochybniť. Vtedy to robili aj tí, čo mali najvyššie možné vzdelanie, lebo skrátka vtedajšie vzdelanie nestačilo. Teraz však vieme oveľa viac a napriek tomu pochybujeme.
Od dawna sobie ostrzyłam apetyt na książki Thorwalda. Chciałam przeczytać je po niemiecku, ale okazało się, że zdobycie ich wcale nie jest takie proste, zdecydowałam się więc na zakup audiobooka, który towarzyszył mi przez niemal cały maj.
Stulecie chirurgów to fascynująca opowieść o narodzinach chirurgii, oparta na dziejach rzekomego dziadka autora, Henry'ego Stevena Hartmanna. Przodek ów zafascynowany był nagłym rozwojem chirurgii i korzystając z pokaźnych zasobów finansowych podróżował po USA i Europie, starając się tropić najnowsze odkrycia medyczne. Wraz z wynalezieniem narkozy w 1846 chirurgia zamienia się z przypominającej rzeźnię dość przypadkowej działalności w pełnoprawną gałęź medycyny. To niepojęte, że niespełna dwieście lat temu, jakakolwiek pomoc chirurgiczna raczkowała i ograniczała się do amputacji i usuwania piersi oraz kamieni moczowych. O towarzyszącym jej potwornym bólu nie wspominając. Hartmann następnie towarzyszy odkryciu przez Roberta Listona aspetyki, niechętnie przyjętej przez znanych chirurgów. Opisując kolejne etapy podróży Hartmanna, Thorwald wspomina o jego życiu prywatnym, a zwłaszcza o chorobach, które dotykają jego rodzinę. To także przyczynek do ukazania, jak powszechnie leczone teraz schorzenia zabijały w krótkim czasie sporą część populacji, np. zapalenie wyrostka robaczkowego. Jeszcze nieco ponad sto lat temu było ono wyrokiem śmierci.
Wciągająca historia. Dowód na to, że można zaciekawić czytelnika historią zaserwowaną dosyć nietuzinkowo. Staram się ocenić tą pozycję pod kątem literackim, jednak muszę od razu uprzedzić, że tematyka nie jest mi obca. Być może dlatego tak bardzo spodobały mi się opisy przedziwnych operacji, które w dzisiejszych czasach można uznać za barbarzyńskie. Mówiąc czysto literacko, książka jest napisana naprawdę porządnie: daty występują tam gdzie są potrzebne (na szczęście zabrakło typowej historycznej wyliczanki), język jest barwny, zdania pięknie skonstruowane, sylwetki lekarzy jak i ich pacjentów bardzo barwne, ale nie dominują nad głównym "bohaterem", jakim jest chirurgia. Jedynym minusem są błędy językowe (musiałam kilka razy sprawdzić czy tłumacz/redaktor na pewno umieścił słowo "chirurgowie" zamiast "chirurdzy", ale tak, tak się stało). Nie jest to oczywiście wina autora, więc nie zmieniło to mojego zdania na jego temat: Z tym pisarzem można by było usiąść przy kominku z kubkiem herbaty i zaczekać aż zacznie opowiadać. Bo to nigdy by mnie nie znudziło. Polecam miłośnikom historii, lekarzom, pasjonatom nauki, adoratorom ciekawych opowieści.
Skvelé čítanie o tom, ako vyzeralo zdravotníctvo v 19-tom storočí a ako sa kreovalo to, čo považujeme za niečo ako štandard. Písané ako napínavý román, v ktorom sa deje veľa vecí, a zmeny sa nedejú v rozmedzí týždňov, ale rokov, lebo ako to už býva, zvyk je železná posteľ a ruky si predsa umývať netreba. #trebacitat!
książka wspaniała, mam dwa spostrzeżenia dla siebie: 1. być może sposobem na to, żebym polubił literaturę faktu, są właśnie fabularyzowane reportaże 🤔 2. historia może jednak być ciekawa, jeśli jest to historia czegoś, co mnie interesuje 🤯
Dávno som nečítala odbornú literatúru, ktorá by bola viac fascinujúca ako práve Storočie chirurgov. Autorov pútavý štýl písania ma okamžite vtiahol do deja a história chirurgie v jeho podaní si ma absolútne získala. Toto je kniha,ktorá vás absolútne pohltí a prečítate ju na jedno posedenie.
Pred objavením narkózy bola každá jedna operácia doslova utrpením. Detailné opisy chirurgických zákrokov "zaživa",boli naozaj silným zážitkom nie len pre pacientov ale aj pre mňa ako čitateľa. Amputácie,cisárske rezy,trhanie zubov,vyrezanie nádorov,to všetko pacienti zažívali pri plnom vedomí. Je ťažké si to už len predstaviť, nie to ešte zažiť,však?
Čítanie o vyberaní obličkových kameňov ma obzvlášť zaujalo,keďže som ho nie raz absolvovala aj ja. Drastické metódy, kde sa narezala hrádza a pomocou kliešťov ich drasticky vyťahovali,mnou poriadne zamávali, ale čítanie som si aj napriek tomu vychutnávala. Podobných zákrokov a zážitkov vám kniha ponúkne neúrekom.
Určite vás dostane aj fakt,že žiadne umývanie rúk a nástrojov niekedy "neexistovalo". Lekári odoperovali niekoľko pacientov za sebou a krvavé ruky a nástroje si utreli len do svojej zástery alebo akejsi špinavej handry. Z pitvy a bez umytia rúk nebol problém postaviť sa k rodičke a rovno ju odrodiť.
A viete,že gumené rukavice,ktoré sú dnes nevyhnutnosťou v medicíne,boli objavené z lásky ?
Táto kniha je výnimočná,plná faktov,zaujímavostí a zároveň je náučná. Je to poklad a v mojej knižnici má čestné miesto. V najbližšej dobe si určite zadovážim aj pokračovanie Ríša chirurgov a teším sa na nové medicínske objavy a zážitky.
Odporúčam ju každému. Je napísaná naozaj zrozumiteľne,takže sa nemusíte obávať odborných termínov. Je to kvalitné čítanie,ktoré stojí za pozornosť.
“Ak by mi bol niekto v ten januárový večer povedal, že som bol svedkom úplne prvého verejného predstavenia objavu svetového významu a že Wells aj napriek neúspechu vstúpi do dejín ako objaviteľ anestézie, určite by som ho s mladíckou aroganciou vysmial.”
Čo dodať? Kniha fantastická opisujúca jedno z najpokrokovejších storočí, kde lekári museli nielen liečiť a objavovať, ale aj si svojpomocne skonštruovať technické prevedenie a následne dokázať celému svetu správnosť svojich tvrdení. Za 100 rokov sa hranice medicíny posunuli z nemožného na rutinné a to zakaždým s vlnou odporu a nesúhlasu vedeckej obce.
“Ja, ktorý som zažil objavenie narkózy, ja, ktorý som sa vďaka nej stal mladým pokrokovým lekárom, som nepochopil význam správy o Semmelweisovom objave infekcie prenášanej dotykom. Vôbec som to nepochopil; podobne ako významní profesori, ktorí mladého Ignaza Semmelweisa vysmiali a zatratili.
Historia chirurgii to tak naprawdę opowieść rozgrywająca się na przełomie ostatnich 200 lat i tocząca się dalej na naszych oczach. Niesamowite jak wiele operacji, które teraz wydają nam się rutynowe i oczywiste jak wycięcie wyrostka czy cesarskie cięcie, jeszcze nie tak dawno uważane były za śmiertelne ingerencje w ludzkie ciało, a chirurgów próbujących za wszelką cenę ratować swoich pacjentów - za szarlatanów. Niesamowita książka, must read dla każdej osoby zafascynowanej medycyną.
Čítajúc jednotlivé kapitoly knihy Storočie chirurgov som si čím ďalej, tým viac uvedomoval vďačnosť za to, že žijem v 21. storočí. Viete si predstaviť, že by ste sa ocitli na operačnom stole a neexistovala by narkóza? Alebo to, že by ste boli len jednou z obetí a pokusným králikom lekárov, ktorí skúšali prevádzať operácie pred zrakmi divákov a výsledkom by bola takmer s určitosťou bolestivá smrť?
Ľudstvo prešlo v posledných desiatkach rokov obrovský kus cesty, medicínu nevynímajúc. Pre nás, žijúcich teraz, je len ťažké predstaviť si život bez prístupu k liekom, vakcínam či narkóze. Aj keď, sme ti šťastnejší, žijúci v bohatšej časti sveta, niektorým sa dodnes sníva o základnej zdravotnej starostlivosti.
Aj o tom je táto kniha - o uvedomení si, aké máme šťastie a že máme za čo ďakovať vede a šikovným ľudom. Autor popri množstve zaujímavých informácií navyše používa veľmi pútavý a ľudský jazyk.
Momentami naprawdę ciężko mi się słuchało (audiobook) bo jestem wrażliwa na tak dokładne opisy. Ale bardzo ciekawa lektura. Plusem jest super narracja :)