Koniec nehybnosti je súbor úvah vo forme občasných denníkových zápiskov od Silvestra 1987 do konca februára 1989. V tom istom roku vyšla kniha aj v samizdate. Milanovi Šimečkovi bolo už v tom čase jasné, že veľké dejiny sa dali na pochod. Svojimi glosami podal výrečné svedectvo o atmosfére prednovembrového roku 1988 a zachytil pozvoľný pád normalizačného režimu a zdanlivo nehybnú atmosféru v spoločnosti. V diele formuluje jasnú predstavu pluralitnej spoločnosti ako jedinej možnej cesty k demokracii.
"Neco se v atmosfere tohoto roku zmenilo. Neni to uz rok jak vsechny ostatni v nekonecne rade. Jiste pusobi i rozsahle pohyby v cele vychodni Evrope, ale tato demonstrace byla nase. Roste pocet lidi, kteri se prestavaji bat. Museli si byt vedomi toho, ze budou vyfotografovani, ze o nich pujdou nebezpecne reference na vsechna mista, kde jsou zamestnani, ze se rozbehne cely represivni aparat. Je to v tom, ze prestali verit v budoucnost a trvani tohoto rezimu. Cim dal se mi to jevi tak, ze i rezim prestava verit ve svou budoucnost."
Milan Simecka bol literarny vedec, filozof, marxista, utopista. Zaoberal sa dejinami socialnych utopii a veril v komunizmus ako spravodlivy model buducnosti ludstva.
1968, enter Russian tanks. Simecka preplesknuty invaziou, s ktorou nesuhlasil, vyhodeny z prace, prenasledovany a v roku 1981 na rok uvazneny vo vysetrovacej vazbe.
V roku 1988 vsak zacitil “koniec nehybnosti” - naznaky spolocenskych zmien, nadej, no i obavy z prechodu na demokraciu. Rovnomenny dennik tohto predrevolucneho roka sa konci februarom 1989, takze este nezachytava samotne revolucne dianie, no mapuje spolocenske nalady, ktore k nemu viedli. Simecku napriklad vytacalo, ako zapadny svet tlieskal perestrojke v Sovietskom zvaze, zatial co ten stale okupoval Ceskoslovensko a nikdy sa za okupaciu ani slovom neospravedlnil.
Je to skvele citanie, Simecka v nom vystupuje ako podnetny myslitel, ktory so stoickym kludom znasa drobne aj vacsie prikoria rezimu (mal by som si upratat rozhadzane papiere na stole, ale tym by som len ulahcil pracu panom v bielych rukavickach, ktori nam chodia pravidelne robit domove prehliadky...). Krasna je kapitola venovana Dominikovi Tatarkovi, zaujimavy je opis, ako jeho manzelka tajne prekladala Orwellovu 1984 a ako k nej Simecka napisal skvely doslov. Google: Nas soudruh Winston Smith, da sa precitat online.
Ked tuto tenucku knihu najdete v antikvariate, berte ju a citajte pomalicky, labuznicky. Alebo si ju stiahnite na stranke Nadacie M. Simecku, su tam vsetky jeho diela https://www.nadaciamilanasimecku.sk/f...
Skvelý výlet do obdobia konca komunizmi.Filozof Šimečka (otec MMŠ a dedo viceprezidenta Európskeho parlamentu Michala Šimečku) v esejach rozmýšľa o nádeji, budúcnosti, zlyhaniach i snoch. Skvelé čítanie. Najmä teraz, tá reflexia Ruska od Šimečku je platná doteraz
The superior Šimečka. Tieto fejtóny z roku 1988 sú osobným záznamom toho, ako a kedy presne spel komunistický režim ku koncu. Mal skvelú schopnosť rozpoznať veci práve také, aké sú, a vedel pomenovať úplne jasne napríklad pravú povahu ruskej perestrojky, skutočnú motiváciu tajného policajta, alebo príčiny úspechu Havlovho štylu boja. Tiež vedel presne predvídať, že s Rusmi tu bude ešte dlho problém, lebo iba koniec komunizmu to u nich nevyrieši. Skvelé čítanie.