Na Šancovej ulici smerom od Trnavského k Račianskemu mýtu po pravej strane stojí sedem prakticky rovnakých päťposchodových domov. V tridsiatych rokoch minulého storočia ich na vtedajšej periférii Bratislavy postavilo družstvo UNITAS podľa projektu architektov Friedricha Winwurma a Ignáca Vécseia. V tom čase znamenali novú kvalitu bývania pre menej majetných ľudí. Dnes je už väčšina tunajších jedno- a dvojizbových bytov prestavaných na nepoznanie, tak isto ako sa zmenilo samotné mesto. Život v kultových obytných domoch ako aj životný štýl v Bratislave v povojnovom období mapuje kniha Pavla Ondrčku, ktorú prináša Občianske združenie Bratislavské rožky. Autor prostredníctvom príbehov plných osobných zážitkov a historických faktov odkrýva meniacu sa históriu domov, námestí a celých štvrtí mesta. Určená je nielen potomkom rodených Prešpurákov a obyvateľom hlavného mesta, ale všetkým, ktorých zaujíma, ako sa kedysi u nás žilo.
osobná kniha spomienok na detstvo a mladosť v Prešporku, prehľadne napísaná. niektoré príhody boli bohovské, moralizovanie nad prítomnosťou k tomu asi tiež patrí. minule som pozerala film architektúra 58-89 a pichalo ma pri srdci, keď som videla ten istropolis, ktorý je už pár rokov minulosťou. ale aj na jeho mieste bolo predtým chutné trhovisko, ktoré sa vlastne muselo presunúť na mildu a tým zobralo kus návyku vtedajším ľuďom, rovnako park na račku bol dvoma cintorínmi, z ktorých tam už je leda tak gaštanová alej. je to proste istota, že to mesto neustále prechádza zmenami, či už superskými alebo menej šťastnými. asi sa ich musím naučiť mať rada, alebo aspoň akceptovať, lebo tu budú, aj keď sa to nenaučím. o to vzácnejšie sú tie detaily mesta, ktoré ostanú neporušené naprieč rokmi.