Nepokojní spáči

by Michaela Rosová

Novú knihu autorky Michaely Rosovej Nepokojní spáči tvorí trinásť poviedok a jedna esej o metóde. Spájajú ich jej originálne postrehy, vynikajúca štylistika a všadeprítomný pocit samoty.
Michaela Rosová v príbehoch spája zdanlivo nespojiteľné atribúty – subtílnosť so štipľavou iróniou, slzy s úsmevom, hĺbku s ľahkosťou, sivú realitu so surreálnom.
Zväzuje svoje postavy čudnými vzťahmi a následne rozpletá uzlíky. Rozpráva o zrúcanine hradu; o chlapíkovi, čo prišiel kúpiť malému synovi zvieratko; o troch spisovateľoch v jednej bytovke; o Mariene, ktorá šla s krčahom po vodu a prapodivne skončila... Nepokojní spáči sú šťavnatí obsahom i formou.

80 pages, Hardcover

Published November 11, 2022

Reviews

[Denisa Ballová · Rating 3 out of 5]

Krajsi obal ako kniha, ale co si budeme hovorit. Je to klasicka Rosova (ziadne slovo navyse, depresia ako svina), ale momentalne ma vobec nebavia kratke texty, ktore sa skoncia skor ako si k postavam vytvorim vztah. Nie je to chyba autorky, skor moja.

[Viera Némethová · Rating 2 out of 5]

" Zlaté piesky neboli zlaté a Pekná cesta nebola pekná". str. 46
Zbierka poviedok Nepokojní spáči je znepokojujúco pokojná, lyrická, každodenne banálna a zachytávajúca mnoho foriem osamelosti. Hrad, muž kupujúci motýľa, žena s vypadávajúci vlasmi, Jozef vynášajúci smeti, Marta starajúca sa o hnijúci zemiak, malí ľudkovia žijúci v mužovej brade...
Záverečná esej o metóde je výborným záverom zbierky.

" Sliepky na dvore kotkodákajú, jedna sa varí." str. 53
"Kým zomriem, dívam sa." str. 75

[Jana Hrda · Rating 3 out of 5]

Ďalšia nominovaná Anasoftka ma trochu zmiatla. Niektoré poviedky sa mi páčili veľmi, aj napriek, alebo možno práve vďaka ich útlosti a skúposti na slovo. Niekedy netreba zbytočne rozprávať ani písať a všetko sa dá vtesnať na pár stránok, no niektoré poviedky mi prišli nedokončené, ba čo horšie, bez myšlienky. Medzi obľúbenejšie poviedky sa zaradili napríklad "Nepokojní spáči" alebo "Ulitník". "Club Tropicana - Esej o metóde" bol dokonalý záver knihy, vďaka ktorému som aj premýšľala koľko hviezdičiek tomuto umeniu dám. Pre tieto nevyvážené extrémy sa musím uchýliť k priemeru, a teda k trom hviezdičkám.

[Tamara Leontievova · Rating 4 out of 5]

Poviedkové zbierky sú málokedy úplne vyrovnané a preto sa ťažko hodnotia. Zrúcanina bola ako veľmi dobrý sloh, ale Vajnory boli mega. Krehký život bol super, Mariena sa mi nepáčila, asi som jej nerozumela. Áno, to je ďalšia vec. Niekedy neviem, či som to nepochopila, alebo sa mi to nepáči. Ale teda, celkovo štyri, za krásu jazyka, za parádne obrazy, ktoré zostávajú v pamäti, povznášajúci humor a presvitajúcu láskavosť, ktorá zjemňuje ostré hrany.

[Diana · Rating 4 out of 5]

Experimentálne poviedky od jednej z najlepších slovenských štylistiek plné hravosti a priam neskutočných obrazov. Esej na konci o metóde písania týchto poviedok ma ohúrila natoľko, žeby som si ju najradšej vytlačila a nalepila na stenu. Zbierka poteší najmä v zimných mesiacoch alebo aj v lete, ak sa chcete trochu schladiť.

[Pavol Hardos · Rating 2 out of 5]

Taľafatky.

“Jeho tvorba bude označená za snovú a fantazijnú.” (s.40)

To bude asi aj táto. Kriste.

Niektoré vety má pekné. Ale potom pomrú a je to všetko jedno.

Obrazy uťaté nezáujmom, dojaté vlastnou obraznosťou a duchaplnosťou. Estetizujúci nihilizmus.

Niektoré vety zase sa už mŕtve narodia, zomrú na krásu. Ako tá s krčahom, rozbitým na kusy, ktoré vraj “neboli márne, ale zlepovať by sa nám ich akiste nechcelo” (s. 61).

Ešte aj tých Reckless Sleepers nepreloží správne. Určite je v tom umelecký zámer.

[Milan · Rating 3 out of 5]

Back to business. Slovenská literatúra nie je súbor kníh vydaných v jednom a tom istom jazyku, je to mód. Slovenskú literatúru nepíšeš, píšeš v nej. Minule sa na to Miška vykašlala a bolo to super, Anasoft cenu nedostala iba preto, lebo nachvíľu s tou slovenčinskosťou prestala. Prestala lipnúť na savkárskych tikoch (korektúry si robila sama), nepodliezala čitateľovi domáckou atmosférou viet a rozuzlení, aspoň pol oka privrela nad tyraniou literárnych očakávaní. Texty zmäkli, ono to v slovenskej literatúre inak nejde. Čiže sú dobré, striedmo naformulované, odniekiaľ niekam idú, tu štipka magického realizmu, tam postmoderného odcudzovania a metahier, zo všetkého sa nejako vyviniť v záverečnej eseji. Je to pekné, kiežby takých bolo viac, čo si predsavzalo, to plní - méty dosiahnuté, poďme spať. Ešte aj obálka je ako z katalógu. Najlepšia poviedka: Čerešňa.

[Tereza · Rating 5 out of 5]

Veľmi dobré čítanie, super som sa pobavila. Mám rada keď sa reálne spája so surreálnym takýmto z príbehu vyplývajúcim “logickým” spôsobom.
Esej o metóde je vynikajúca. Stále, keď dočítam dobrú knihu, zamýšľam sa nad autorom, akým spôsobom píšu, ako dostávajú nápady, čo sú to za ľudia. Takýto záver sa mi naozaj páčil

[Marek Holka · Rating 3 out of 5]

Rosovej posledná knižka je jednoducho iná. Iná ako predchádzajúca Tvoja izba, na ktorú sa čitateľstvo buď generačno-pocitovo naladí a bude ju milovať, čo bol aj môj prípad (prípadne ako bonus ocení aj klebety z našej intelektuálnej scéničky), alebo nie. Iná ako čokoľvek som zo súčasnej slovenskej literatúry čítal. A napokon iná aj vnútorne, každá poviedka je jedinečná.

Mika Rosová nielen píše, ale má rada jazyk, hrá sa s ním a vyžíva sa v ňom. Sem pohodí polozabudnutý archaizmus, tam si vymyslí vlastné slovo, a náročné čitateľstvo sa teší, že takto nikto píše, váľa sa v pekných vetách ako mačka v sušenej vňati z kocúrnika, nadšené, že niekomu záleží na umeleckom jazyku. Kým efekt kocúrnikovej vňate nevyprchá. Potom začne špekulovať, to nie je samoúčelný manierizmus. Poviedky v Nepokojných spáčoch niekedy pôsobia ako literárne etudy, ako experimenty, čo všetko dokáže autorka napísať. Raz (alebo aj trikrát) to zaváňa Slobodom, potom Borisom Vianom, a pre zmenu aj ruskou klasikou. Raz umiestňuje magickú surrealistickú poetiku do cesty od paneláka smerom do Vajnôr hromadnou dopravou (pozdravuje Mircea Cărtărescu), potom oživuje zabudnutý žáner metodologickej poviedky (zasa ten gazda zo Slovinca). Inteligentné čitateľstvo obdivuje autorkinu šikovnosť, ale nevie, či majú poviedky aj nejaký druhý plán, či nám povedia o niečom inom ako o tom, že Rosová vie písať.

Vie.

Desiatka Anasoftu za rok 2022, ak to niečo znamená.

Za mňa potešilo ale nenadchlo.

[Denisa Tomíková · Rating 4 out of 5]

Odporúčam ju prečítať každému, kto si chce prečítať o osamelosti, postrehoch zo života a rôznych životných situáciách s príjemným pocitom a úsmevom na perách. Krátke poviedky a ľahké čítanie, to nájdeš, keď si kúpiš túto knihu.

[Hana Kolarikova · Rating 3 out of 5]

4 hviezdicky za Ceresnu, Esej o metode, Kratky pribeh o opatovanej laske a Ctena grofka. Ostatne slabsie, priemerne. Blogy autorky v Denniku N zatial neprekonala ziadna z jej knih. Skoda, ze blogy nevysli knizne ako suborne dielo.

[Filip Olšovský · Rating 3 out of 5]

Posledná poviedka veľa objasní (a ešte prehĺbi márnosť dýchajúcu z celej knihy), celkový dojem však úplne nenapraví. Niektoré poviedky nevedú vôbec nikam, niektoré by mohli zájsť ešte o kúsok ďalej a nájde sa aj zopár skvelých – stratených v celku, ktorý asi predsa len mal trochu držať pokope.

[Ján Dráb · Rating 3 out of 5]

Raymond Carver meets Dušan Mitana. 7/10

[Marcela · Rating 4 out of 5]

Lyrizovaná próza (v charmsovskom variante) má zrejme súčasnosti ešte čo povedať.

[Zukuba · Rating 5 out of 5]

paradne strelene, my cup of tee.

[Ucimsacitat · Rating 2 out of 5]

Knizka ma svoje caro. Je nekonvecna, čudná. Priveľa fantasy prvkov na mna...

[šimon betina · Rating 5 out of 5]

neviem úplne presne, čo to chce byť, ale som si istý, že to je presne to, čo to chce byť. hravé. veselšie, ale vlastne nie. radosť.

[Katarína Pirháčová · Rating 3 out of 5]

Jzs, mne sa to fakt páčilo.