„Miluju města. Nejvíce ta s bohatou historií a vrstevnatou zástavbou. Rád je objevuju pěšky a pohybu venku dávám přednost před pobytem v interiéru. Cením si fungující hromadné dopravy a veřejného prostoru, který patří všem. Když jsme odlétali do Ameriky, věděl jsem, že naprostá většina mých podobných zálib a zvyklostí dostane při pobytu tam pořádně zabrat.“ Architekt Adam Gebrian spolu se svou ženou Markétou a téměř šestiletým synem Filipem strávil sedm měsíců v USA – v Raleigh v Severní Karolíně, New Yorku a Chicagu. Jeho další kniha svým formátem navazuje na úspěšné Tři měsíce v Barceloně a Dva měsíce v Lisabonu. I když se díky ní dostanete na skvělá místa, ani tentokrát nečekejte komplexního průvodce nebo soupis všech destinací stojících za návštěvu. Nabídne vám především autentický záznam konfrontace s životním prostorem tolik odlišným od toho u nás doma. Nejlepší cesta, jak si začít vážit věcí, které nám připadají samozřejmé…
V čase instantných komentárov rôznych nevzdelaných a agresívnych jedincov s názorom na všetko je táto knižka ako kompenzačné umenie.
Adam Gebrian približuje čitateľom známe americké mestá cez optiku architekta, ale aj pohľadom otca malého chlapca, s ktorým sa na svojich cestách potuluje ulicami a parkami.
O architektúre neviem naozaj nič a len posledné roky si začínam budovy a rôzne objekty vo verejnom priestore všímať. Je to ďalšia možnosť ako vidieť neobyčajné v zdanlivo obyčajnom. Architektúra je akési ľuďmi vytvorené mycelium a je úžasné sledovať prepojenie betónových a oceľových konštrukcií, ktoré spolu úžasné komunikujú.
Poznate ten vtip, ako si Japonci na bratislavskej Hlavnej stanici mysleli, ze dlzka meskania vlakov na tabuli prichodov a odchodov je uvadzana v sekundach, nie minutach? Je to vtip iny, je to realita. A ked na tabuli na prazskom Hlavnim nadrazi blika spozdeni, v desiatkach minut, nie sekund, este pred startom vlaku, jedinym riesenim je navsteva stanicneho knihkupectva a predzasobenie sa citanim na cestu.
Tretia kniha Adama Gebriana bola jasna volba. Po Troch mesiacoch v Barcelone a Dvoch mesiacoch v Lisabone som uz presne vedela, co dostanem. Itinerar na cestu ci pobyt s dietatom, tipy na parky, ihriska a pekne verejne priestory, a kopec architektonickych fun facts k tomu.
Sedemmesacny pobyt Gebrianovcov v USA sa zacal v architektonicky nevelmi zaujimavom hlavnom meste Severnej Karoliny, Raleigh, ale aj z tejto casti dokazal autor vyzmykat pozorovania o americkom sposobe zivota a vlastnom sposobe rodicovstva.
Najvacsia cast knihy je o New Yorku, ktory ponuka plno materialu, ale aj plno nastrah - co originalne sa da napisat o notorickych turistickych atrakciach ako Top of the Rock alebo o High Line? Gebrial to vyriesil konceptom rozdelenia znamych budov do dvojic a protikladov: najmensi dom a najuzsi dom, tradicna "zehlicka" a moderna "zehlicka", mrakodrap bez okien a mrakodrap, ktory tvoria same okna... Zopar stranok o Chicagu, kde stravila rodina tyzden, je viac ochutnavkou ako vycerpavajucim sprievodcom.
Aj kvalitne fotografie, aj menej kvalitna vazba, krciaca sa pri poriadnom roztvoreni knihy ostali, samozrejmostou je QR kod na google maps s ulozenymi miestami z knihy. Pri tejto tretej som googlila doteraz najviac, dajte si aspon Kaufmann desert house, Falling water house alebo Stahl house.
Instagramove vrabce cvirikali, ze dalsia Gebrianova kniha by mohla byt o Benatkach, bola by to fajn prilezitost napravit si moj nie moc pozitivny dojem z tejto pasce na turistov.
Keď vidím knihu o Amerike, dlho neotáľam. Zážitky a postrehy českého architekta z viac ako polročného pobytu teda zneli viac ako dobre. Prvých 6 mesiacov je o živote v Severnej Karolíne, mieste, ktoré rozhodne na Európanov nepôsobí ako magnet, napriek tomu ponúka pohľad na “bežný” americký život. Autor rozprával, ako trávil dni s 5-ročným synom, ako spoznávali blízke aj vzdialenejšie okolie, ale aj ako si našiel priateľov pri amatérskom futbale. Ďalších niekoľko týždňov v New Yorku a Chicagu už sa skôr venuje architektonickým postrehom a odporúčaniam, čo mi ale ako laikovi padlo veľmi dobre a podporilo chuť vrátiť sa za oceán čoskoro opäť. Kniha je písaná ľudsky, príjemne, neťahá sa, nezachádza do zbytočných detailov. Určite siahnem aj po zvyšných dvoch o Barcelone a Lisabone.
Čo by som zlepšil, sú popisky fotiek, nie vždy človek vie, s ktorým textom sú spojené. Takisto väzba knihy nepatrí medzi najkvalitnejšie a najodolnejšie a v podstate som zadnú stranu zlomil skôr než som začal čítať.
Nějak jsem se nedokázal nadchnout. Začal jsem knihu číst před cestou do USA, přičemž v plánu bylo tento v antikvariátu koupený výtisk odložit na začátku Apalačské stezky. Nakonec jsem jej nejen nesl dva týdny na zádech, ale odletěl se mnou i zpátky. Autora mám jinak rád, ale tohle mi prostě nesedlo.
Pan Gebrian je na architekturu odborník, podává ji velmi stravitelně, ale stran knížek pro mne už asi stačilo. Nepotřebuji číst, které hřiště se jeho synovi líbilo nejvíc, na kterou průlezku vylezl, který vodotrysk zašlápl, kde se rozbrečel. Začal jsem číst pasáž o New Yorku, pak Chicago, Railegh už bylo docela trápení..
Opět skvěle napsané se zajímavými tipy. Adam Gebrian umí namotivovat k cestám i návratům! Ocenila bych trochu detailnější nasměrování ohledně fotek, občas jsem se trošku ztrácela, k čemu v textu se odkazují. Těším se na další knihu. :)
Tři a půl. Pěkně zpracované autorovy postřehy, ale už mě tolik nenadchla jako Lisabon a Barcelona. Možná i protp, že tentokrát tam bylo moc hřišť a zábav pro malého. Takto se mi víc líbily pasáže o místech, které obcházel autor sám. A možná mě to bavilo i o trochu méně proto, že pro mě USA zase nejsou tolik lákavé jako evropská města a jejich architektura. Což je samozřejmě hlavně mými osobními preferencemi, ale i to umí ovlivnit pohled na knihy.