Eugen Gindl (1944 — 2021) bol významný slovenský reportér, publicista, scenárista, dramatik a občiansky aktivista. V rozhovoroch s Tomášom Hučkom, šéfredaktorom mesačníka Kapitál, hovorí o dôležitých míľnikoch svojho života — o kariére reportéra, o cenzúre počas normalizácie i o svojich filmových a divadelných projektoch. Spomína na emigráciu do Nemecka po okupácii v roku 1968, na prípravu environmentálneho samizdatu Bratislava/ nahlas a na svoju účasť na udalostiach Novembra 1989 a prácu v časopisoch Verejnosť, OS a Kozmos. Premýšľa ale aj o láske k prírode, spolupráci s ŠtB čio budúcnosti slovenskej i svetovej ľavice. Rozhovory dopĺňajú spomienky jeho priateľov, spolupracovníkov a blízkych, ktoré približujú túto výnimočnú osobnosť slovenského intelektuálneho a spoločenského života.
S Eugenom Gindlom mám jednu živú ~ teraz už chápem, že vzácnu ~ spomienku. Sedeli sme za spoločným stolom v Bernardovi a ja som takmer celú dobu bola ticho, pretože som sa hanbila. Zaujímalo ho aké filmy mám rada a čo čítam, keďže kamarát prezradil, že som prváčkou na scenáristike. Vtedy som bola čerstvo zasiahnutá Antonioniho tetralógiou citov a náše náhodné popoludnie bolo odrazu lavínou informácii a smiechu.
Epilóg ma toto novoročné poludnie dojal. Vďaka za knižku!
Rozhovory Tomáša Hučka s Eugenom Gindlom, do ktorých som sa v posledných dňoch začítal, boli také prirodzené, akoby som sa v domácej knižnici či obývačke pána Gindla ocital spolu s nimi. Neskutočne dobre sa mi to čítalo a som veľmi rád, že som sa takto cez Tomáša mohol lepšie zoznámiť s týmto výnimočným človekom. Jeho širokospektrálna reportérska a scenáristická práca, aktivizmus, myšlienky a videnie sveta môžu byť veľkou motiváciou a kompasom pre súčasnosť. Veľká škoda, že sa na jej morálnom, spoločenskom aj politickom formovaní môže podieľať už "len" cez svoj odkaz . V marci tohto roku mu bola udelená Štátna cena Alexandra Dubčeka in memoriam. Pre mňa osobne je Eugen Gindl náš "prekliaty reportér", ktorého hlas by nemal utíchnuť ani po smrti. . . Kniha je urobená veľmi pekne. Rozhovory sú doplnené množštvom fotografií a rôznymi vsuvkami kolegov, kamarátov a rodiny. A ozaj, na youtube sa dá pozrieť film Vynes na horu svoj hrob (r1979) podľa scenára Eugena Gindla.
Inšpiratívne a citlivo vedené rozhovory s nesmierne zaujímavým Eugenom Gindlom. Posledná kapitola/ intermezzo od manželky Zuzany Gindl-Tatárovej o ich dlhoročnom vzťahu bola nádherná. Slzy a všetko. Taký praktickejší slovenský Letter to D.
Cenná kniha už len v tom, že vyšla, keďže Eugen Gindl bol vzácny človek. Ide v podstate o jeden veľký zaujímavý rozhovor pretkaný niekoľkými osobnými spomienkami Gindlových priateľov a manželky. Chýbali mi dve tri strany, na ktorých by boli zhrnuté najdôležitejšie Gindove míľniky, biografické údaje. Ale čo viem, pripravuje sa ďalšia kniha o tomto novinárovi, scenáristovi a inteleketuálovi, takže kto sa bude chcieť o ňom dozvedieť ešte viac, bude mať z čoho. Veľmi sa mi páči grafický dizajn knihy, ktorého autorom je Boris Meluš.
Knižka ponúka pekný myšlienkový aj vizuálny koncept ako vnimať mnohostranného človeka naprieč jeho verejnými i súkromnými rolami. Sú to v podstate memoáre prekladané striedmymi otázkami a zasvätenými vsuvkami.