Dostoevsky: The Author as Psychoanalyst

by Louis Breger

Andrï Gide once said that Feodor Dostoevsky "lost himself in the characters of his books, and, for this reason, it is in them that he can be found again." In The Author as Psychoanalyst, Louis Breger approaches Dostoevsky psychoanalytically, not as a "patient" to be analyzed, but as a fellow psychoanalyst, someone whose life and fiction are intertwined in the process of literary self-exploration.Raskolnikov's dream of the suffering horse in Crime and Punishment has become one of the best known in all literature, its rich imagery expressing meaning on many levels. Using this as a starting point, Breger goes on to offer a detailed analysis of the novel, situating it at the pivotal point in Dostoevsky's life between the death of his first wife and his second marriage. Using insights from his psychological training, Breger also explores other works by Dostoevsky, among them his early novel, The Double, which Breger relates to the nervous breakdown that Dostoevsky suffered in his twenties, as well as Notes from Underground, The Possessed, The Idiot, The Brothers Karamazov, and so forth. Additionally, details from Dostoevsky's own life - his compulsive gambling, his epilepsy, his philosophical, political, religious, and mystical beliefs, and the interpretations of them found in existing biographies - are analyzed in detail.

Genres: Nonfiction, Biography

318 pages, Paperback

First published November 22, 1989

Reviews

[×× ri ×× · Rating 5 out of 5]

Waow...... It was so, so good. Who could have thought that psychoanalysis can actually be coherent and somewhat grounded in reality? To my shame, I knew almost nothing about Dostoevsky's biography despite reading most of his well-known works. This book filled those gaps. It also helped me to finally articulate what i love about Dostoevsky's novels (or any literary works for this matter) -- not saying what it is, though, tee-hee.
As i was nearing the end, i felt an itch to immediately start the book over. It was that compelling, man. Familiarity with Dostoevsky's big 4 and other works is highly recommended, but i feel like Crime and Punishment is a must to get the most out of this book, as it gets the most detailed analysis.

[Denis Mačor · Rating 4 out of 5]

Pozorovateľ Pozorovateľa

Téma knihy Dostojevskij. Autor ako psychoanalytik (2019, pôvodne - 1989), sa do vysokej miery orientuje na citáciu francúzskeho spisovateľa Andrého Gida, ktorý povedal, že Dostojevskij sa vo svojich literárnych postavách stratil, a tak ho v jeho románoch možno znova nájsť. Psychológ Louis Breger (*1935) odhaľuje pôvod tohto tvrdenia a obracia sa za jeho knihami, ktoré spája s kontextom Ruska v 19. storočí.

Túto štúdiu vykonáva od samotných začiatkov Fjodora Michailoviča Dostojevského, kedy mal problémy s váhou svojho talentu a už pri tvorení svojich ranných prác sa považoval za veľkého spisovateľa. Do kariet mu nahrávali aj naklonené kritiky a priazeň vo vyššej spoločnosti. Práve odtiaľto jestvujú záznamy o tom, aké mal mladý autor sklony k pohŕdaniu rovesníckou konkurenciou a urážlivosti. Bol na seba opatrný, humor v povznesenej nálade prísediacich prijímal s istou dávkou vzťahovačnosti a mal šteklivý cit pre moment, kedy má od stola odísť. Našťastie, vzrušenie z úspechu sa mu podarilo rozložiť do mnohých diel a premenlivosť priateľstiev prispela ku koloritu inšpirácie. Najmä vzťah k bratovi Michajlovi s ktorým mal mnoho spoločného.

Paralely v rodinnom kontexte ho taktiež stigmatizovali na celý život. Otcova náladovosť ťažko skúšala nadpriemernú senzitivitu chlapca a zaradila sa medzi stigmy, aké mu zostali po celý život a do vysokej miery ovplyvnili i jeho povahu. Dostojevského citovosť bola podmienená ostrými obrazmi, aké sa mu vynárali počas tvorby a pripomínali mu atmosféru detstva a štúdií. Mátala ho scéna o bitom kočišovi, na akom si vylieval pán svoje opilecké emócie. Nuž, tie kone majú asi na psychiku veľkých ľudí značný vplyv.

Louis Breger popisuje, ako vedel pracovať s momentom, kedy jeden detail v situácii mohol rozhodnúť o geniálnom spracovaní krivdy, krízy aj radosti. Vytváral hlboké portréty ľudí, dokonale poznal ich psychologické zázemie a spoločenskú úlohu. Oddával sa komplexom postáv, prežíval ich premeny a po súkromnej linke sa vyrovnával i s dozvukmi literárnych osudov.

Kniha postupuje naprieč míľnikmi v tvorbe, ukazuje Dostojevského v prirodzenom svetle a jeho načrtnuté súkromie nám ponúka intenzívnejší zážitok s jeho knihami. Dokáže slúžiť ako psychologická mapa a spájať knihy s obdobiami, kedy mal problémy s hazardným hraním kariet, láskou, priateľmi aj literárnymi autoritami.

https://medziknihami.dennikn.sk/clank...