"Alfred Wetzler was a true hero. His escape from Auschwitz, and the report he helped compile, telling for the first time the truth about the camp as a place of mass murder, led directly to saving the lives of 120,000 Jews#58; the Jews of Budapest who were about to be deported to their deaths. No other single act in the Second World War saved so many Jews from the fate that Hitler and the SS had determined for them. This book tells Wetzler's story." middot; Sir Martin Gilbertbrbr"Wetzler is a master at evoking the universe of Auschwitz, and especially, his and Vrba's harrowing flight to Slovakia. The day-by-day account of the tremendous difficulties the pair faced after the Nazis had called off their search of the camp and its surroundings is both riveting and heart wrenching. [...] Shining vibrantly through the pages of the memoir are the tenacity and valor of two young men, who sought to inform the world about the greatest outrage ever committed by humans against their fellow humans." middot; [From Introduction by Dr Robert Rozett]brbrTogether with another young Slovak Jew, both of them deported in 1942, the author succeeded in escaping from the notorious death camp in the spring of 1944. There were some very few successful escapes from Auschwitz during the war, but it was these two who smuggled out the damning evidence - a ground plan of the camp, constructional details of the gas chambers and crematoriums and, most convincingly, a label from a canister of Cyclone gas. The present book is cast in the form of a novel to allow factual information not personally collected by the two fugitives, but provided for them by a handful of reliable friends, to be included. Nothing,however, has been invented. It is a shocking account of Nazi genocide and of the inhuman conditions in the camp, but equally shocking is the initial disbelief the fugitive's revelations met with after their return.brbrEwald Osers has translated over 150 books and received many translation prizes and honours.
prvých 100 strán bolo náročných. zdalo sa mi, že tú knihu budem čítať celé leto. zrazu zlom a zvyšných 220 strán zlúsknutých za dva dni. ako to už býva. prosím si túto knihu v každej poličke v každej knižnici. prosím si aby tá bolesť z čítania prebolela ale nikdy som na ňu nezabudla. prosím si jedno veľké zadosťučinenie alfredovi wetzlerovi a rudolfovi vrbovi, ktorých čin sa nedočkal takej promptnej reakcie, v akú dúfali a akú si ich čin zasluhoval. bolo to malé hrdinstvo vo veľkom svete.
p.s. je ťažké čítať o transportoch, ktorých cesta viedla cez moje rodné mesto a o ľuďoch, ktorí v ňom bývali a ich mená nám už nič nehovoria. a je ťažké čítať o kraji, ktorý poznám ako o útočisku udalostí, ktoré si ani nedokážem predstaviť. nechápem.
Napriek tomu, ze clovek uz videl hodiny filmoveho materialu, dokumentov a cital vela knih na tuto temu, stale to cloveka zarazi a sokuje ta masova obludnost, neuveritelna a nepredstavitelna krutost toho, co sa dialo a kolko ludi bolo zbytocne zavrazdenych.
Neskutocne silne svedectvo dvoch Slovakov, ktori prezili peklo Osviencimu. Zlo opisane v tejto knihe, asi nie je zvladnutelne pre kazdeho cloveka. Je hroza zistit, kam az dokaze zajst cielavedomost a vynaliezavost v plodeni zla. Malo by to byt taka vystraha aj pre nas dnes, nemyslim si ze Nemci pred sto rokmi boli nejako diametralne odlisni ako my dnes. Respekt pred tymito dvomi Slovakmi, ktori ako prvi priniesli spravu o tom co sa naozaj deje v koncentracnych taboroch. Wetzler a Vrba naozaj dopodrobna vypravaju o prostredi a podmienkach v Osviencime az do uplnych detailov. Ako tam fungoval rezim, ako tam fungoval system, rozdelovanie vaznov, splynovanie. Proste uceleny obraz koncentracneho tabora akych boli desiatky v nacistickom Nemecku. Urcite knihu odporucam.
Príbeh, ktorý ma máta už niekoľko dní. Núti analyzovať hranice ľudskej zloby, nenávisti a pocitu nadradenosti. Ako je možné, že sa z krutosti nepoučíme ale na nej lipneme ešte dnes, že potláčame jej nenápadné sa tváriace prejavy a pripisujeme im dôležitosť? Je mi zaťažko stručne zhŕňať obsah, keď výpovednejší je prežitok sám. Ja len... skláňam sa pred statočnosťou, vytrvalosťou a ľudskou dobrotou.
asi takto by sa dali zhrnúť moje pocity po prečítaní akejkoľvek knihy s tématikou koncentračných táborov. aj napriek tomu, že "Čo Dante nevidel" nebola moja prvá takáto kniha a napriek tomu, že som navštívila tento neslávny tábor, nedokážem asi nikdy naplno pochopiť to čo boli ľudia, pardon nie ľudia ale zvery a monštrá robiť ľudským bytostiam, len aby dokázali svoju moc.
"Čo Dante nevidel" sa tak trochu od ostatných kníh s touto tématikou odlišuje a to v štýle rozprávania. kniha má skôr beletrizovaný charakter a na rozdiel od ostatných je rozprávaná v tretej osobe. z rozprávania Alfreda Wetzlera sa dozvedávame ako bol odvedený do tábora,ale potom sa autor skôr na rozprávanie a popis jeho celého pobytu v tábore, sústreďuje na jeho posledné mesiace v ňom a nasledujúci útek. útek, ktorý bol dôležitý a ktorý vyslal určitú správu do sveta.
pred týmito ľuďmi mám neskutočný rešpekt, pretože to čo si "prežili" možno nedokážeme nikdy naplno pochopiť a pretože mali v sebe silu ich príbeh vyrozprávať.
Długa książka i czasami mi się dłużyła i odpływałem, chyba jednak wolę książki bardziej dokumentalne niż powieści. Jednak od momentu kiedy bohaterowie uciekają, jest już do końca ciekawa i warto było poznać tą historię.