Veľké lásky, rozchody, superhrdinovia, medvede, hady, záhady a kult krvilačných profesorov. Zbierka trinástich textov od autorského kolektívu queer časopisu QYS ukazuje rôznorodosť ťažkostí LGBTI+ ľudí na Slovensku, ale aj odvahu a vytrvalosť.
Dlho sme sa na Slovensku k našej menšinovej sexuálnej orientácii alebo rodovej identite „priznávali“. Ľudia, ktorí nás milujú a prijali nás bezpodmienečne, nám však trpezlivo dali najavo, že coming-out, že som gej, lesba alebo bi či transrodový alebo nebinárny človek, nie je priznaním, lebo to nie je zločin.
Takí jednoducho sme od narodenia. Kvôli predsudkom okolia nám môže trvať veľmi dlho, kým prijmeme svoju podstatu. Pri pekných reakciách nám padá balvan zo srdca, pri nepríjemných, ktoré, žiaľ, nie sú ojedinelé, dostávame záchvaty strachu a úzkosti.
Kolekciu textov sme sa snažili vystavať pestro, s textami literárnymi, ale aj esejistickými, o rôznych osobných identitách a skúsenostiach s coming-outom v rôznych kútoch našej krajiny.
Veríme, že zaujme aj nequeer väčšinu, pre ktorú predstavuje príležitosť dozvedieť sa viac o prežívaní svojich blízkych, lepšie im porozumieť, a v konečnom dôsledku azda aj dôslednejšie pri nich stáť v ťažkých chvíľach.
Absolútne bezkonkurenčná zbierka queer príbehov zo Slovenska. Široké spektrum autoriek, autorov a autorstva pomáha ukázať, aká je LGBT+ skúsenosť rôznorodá, no zároveň zdôrazňuje, v čom je pre každú, každého a každé z nás rovnaká.
5 hviezdičiek z 5, určite stojí za návštevu kníhkupectva a možno som tam písala aj ja, ale to je nepodstatné a vôbec to túto recenziu neovplyvnilo. Ale je to strašne dobrá knižka, takže šup-šup čítať.
Zbierka osobných, surových a drsných príbehov. Každý text má na začiatku svoje grafické zhrnutie. Niektoré sa čítali ľahko, iné menej, ale dôležité ostáva - hlavne ich čítať.
„Rovesníci, jasné, ale mal ktorýkoľvek z nich rovnaké trápenie?“ pýta sa vo svojej poviedke Marek Majzon. Jeho text s názvom Elgabetron: Zrod Arcibuzny je súčasťou zbierky s názvom Príbehy o coming-oute, ktorú vydalo Nomantinels. Trinásť textov spájajú pocity osamelosti a izolácie. Každý z autorov a autoriek pristupuje k téme po svojom, vďaka čomu ide o originálne poňatie ich perspektív na taký určujúci moment ako je coming-out.
Zbierku zostavil Marek Hudec spolu s Andrejom Kurucom, ktorí v úvode vysvetľujú svoju motiváciu: „(…) coming-out sa vlastne nikdy neskončí. Respektíve, možno sa raz skončí, ale bude to až vtedy, keď sa budeme cítiť bezpečne v každej rodine, s každým známym, v tmavej uličke, nielen v podniku, ktorý v nás budoval pocit spolupatričnosti a priateľstva. Utópia? Na Slovensku? Coming-out je totiž skutočne hlavne o bezpečí. Hovoríme o sebe otvorene až vtedy, keď sa cítime dostatočne silní a silné.“
Tieto texty sú možno ďalším ich pokusom otvoriť sa, povedať o sebe svojim spôsobom. Niektoré tieto experimenty vyšli na sto percent, iné vo viacerých smeroch zaostávajú, no všetky prinášajú dôležité poznanie o prežívaní queer ľudí u nás, v európskej krajine, kde sa nie vždy cítia bezpečne a prijatí.
Vo viacerých textoch sa objavuje motív kostola, cirkvi, kríža, Boha. Jakub Spevák pracuje s citátmi z Biblie, Matej Uhlár vo svojej Spovedi pre medveďa opisuje skúsenosti z cirkevnej školy. „(…) čiže medzi mojimi túžbami po puse od mojich platonických lások mi v ušiach zneli mentorské slová, napríklad aj o tom, že ako geja by ma Boh nemal rád. Keď sa nad tým zamyslím, je zaujímavé, že niekto si dokáže myslieť, že Boh ma stvoril ako kripla, ale to, že sa mi páčia muži, sa ho už vôbec netýka.“
Vrcholom zbierky je pre mňa poviedka od Jakuba Speváka, ktorá nesie názov Dedičný hriech. Opisuje v nej vnútorný svet osamelého človeka. Autor s ním však nepracuje prvoplánovo, neskĺza do klišé ani do jednoduché rozprávania. „Ľudia nás budú chcieť zabiť. Budú po nás pľuť a kričať, že do ich sveta nepatríme.“