Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj

by Júlia Marcinová

Mám doma malý smaltovaný krúžok. Používal sa na ozdobu látkoveho obrúska pri sviatočne prestretom stole. Má približne sto rokov, je na mnohých miestach popraskaný, a tým drsný. Na svoj pôvodný účel by sa už nedal použit bez toho, aby nezatiahol nejakú nitku z látky. Napriek tomu je to jedna z najcennejších vecí, aké mám. Má totiž príbeh. Na krúžku je vyobrazená podobizeň môjho pra-prastarého otca. Bol výrobným riaditeľom veľkej smaltovej továrne, kde tento krúžok vyrobili. Vždy, ked sa naň pozriem, spomeniem si na neho, na továreň, robotníkov, ktorí v nej pracovali, na kone, ktoré ťahali náklady, na výstavu v Paríži, kde ich fabrika získala grand prix. Nič z toho už dnes neexistuje, ale vďaka tomu, že poznám príbeh smaltovaného krúžku, nie sú zabudnutí.

Genres: Fiction, Book Club

362 pages, Hardcover

First published January 1, 2022

Reviews

[Simona · Rating 2 out of 5]

Az na pribeh Frantisky hrozne slabe. Same klise a nuda. Pateticke...
Rozumiem tomu, ze ako rodina maju zaujimave pribehy, v podstate ale, kto z nas nema. Ja napriklad nase rodinne pribehy nevydavam knizne, lebo neviem pisat. Mozno keby autorka nechala wordovy dokument svojim vnucatam, bolo by to lepsie, lebo by pisala len o pribehoch clenov rodiny a nedavala do toho sucasne radoby poucne alebo emotivne vsuvky....
Nerozumiem tomu velkemu hypu okolo tejto knihy. Ludom uz staci naozaj malo asi. Chudoba, nieco slovenske, satka na hlavu, rodi ako na pase, jedno dieta zomrie, druhe dieta zomrie hala bala ale venujeme 3 strany opisu basnickej zbierky od Sladkovica ako daru pre postavu Mariny, aby sme to cele zromantizovali...

[Ema · Rating 2 out of 5]

Úprimne nerozumiem hajpu okolo tejto knihy. Oceňujem snahu zdokumentovať rodinnú históriu, ale toto je naivná a patetická próza. Náhodné, sporadicky pohodené historické udalosti striedajú vymyslené presladené rozhovory, ktoré asi majú slúžiť ako odovzdávanie nejakého veľkého životného múdra, ale za mňa to je hrozné klišé. Deti umierajú kde tu, niekedy aj dve v jednej vete a hotovo, ale cesta na jarmok a random rozhovor s neviem kým bez akejkoľvek pridanej hodnoty je na 5 strán. Postavy čierno-biele: Michal vľúdny, dobrý, láskavý, Pavlína zatrpknutá, krutá mrcha. Sem tam nejaké to morálne zlyhanie a tragédia, ale šak čo, zaspievame si a už je zase dobre.
Do toho prestrihy do súčasnosti, ktoré sú ako päsť na oko. Len silou mocou vyvolať emóciu.
Čerešničkou na torte je nemčina. Schválne som to hodila do Google translate, presvedčená, že ten by to preložil lepšie a hľa! Preložil to správne! Normálne pekne do nemčiny. Načo toto, prosím vás?
Malo to aj svetlé chvíľky v podobe opisov života sedliakov v tej dobe, ale ako celok to za mňa absolútne nefunguje.
Františky mi je ale úprimne ľúto. Ozaj.

[Mirka Straková · Rating 1 out of 5]

Keby sme ju nemali v rámci book clubu ako knihu mesiaca, ani ju nedočítam. Neuveriteľné nelogické konverzácie, žiadna psychológia postáv, patetické vyjadrovanie, nulový vývin či vysvetlenie pozadia. Vavrín sa stal richtárom - ako?! Františkina smrť vyznieva v kontexte ako náhly popud, záverečné romantizovanie vzťahu Maríny s Urbanom bolo neskutočne presladené. Trápnosť z druhej ruky pri čítaní takmer každého dialógu. Ako príbeh jednej rodiny PRE svoju rodinu je to fajn, ako genealogické pozorovanie alebo dokumentácia života v minulosti by to mohlo byť tiež fajn, ako umelecký pokus o beletriu je to zlyhanie. Najviac ma zaujal začiatok - konkrétne spôsob života v 19.storočí (bez železnice, cisárske vojsko atď). Dohodnuté sňatky tiež zaujímavý point. Zvyšok bohužial patetický blábol na úrovni školského slohu. Normálne ma to až prikvačilo k recenzii :) sorry

[Zuzu the Bookaholic · Rating 5 out of 5]

Citate, citate, citate, vsetko je to take pekne, mile, same mudre slova, patos a tak trosku na jedno kopyto…a zrazu sa dostanete k pribehu Frantisky a bum! Zrazu zistite vyznam nazvu knihy a mate gucu v hrdle, oci palia a pribeh vam uz neda spavat.

Vyrevala som sa teda kvalitne. Jednu hviezdu by som dala dole za jazyk, ale Frantiska a jej 4 synovia mi to nedovolia.

[Romana · Rating 5 out of 5]

Nádherná kniha s ešte krajším posolstvom. Pôvodne som ju vôbec nechcela citat, lebo mňa absolútne nezaujímajú takéto povedacky starých mám, ale som šťastná ze som nakoniec po knihe siahla. Pretože som sa nemohla viac mýliť. Autorka opisuje príbeh svojej rodiny od 19.storocia, nájdeme tam krásne aj smutné chvíle, vojencinu, židovskú problematiku ale aj smútok zo straty dieťaťa, či samovraždu. Jej predkovia sa však vždy cez neľahké nástrahy osudu cez to preniesli, pretože mali jeden druhého a mali sa radi. Hneď mam chuť zavolať mojej starkej a opýtať sa jej na dobu, ktorú žila keď bola mladá. A už nad tym veru nebudem prevracat oci ako kedysi, ale budem si to vážiť a neskôr s láskou na tieto okamihy spomínať.

[B · Rating 2 out of 5]

Asi som na zaklade recenzii cakala uplne nieco ine: beletrizovanu, nielkolko generacnu historiu rodiny. Autorka sa ale namiesto opisu dejinnych udalosti alebo vyvoja postav rozhodla viac pozornosti venovat uvaham, ci ta alebo ona svadba bola z lasky a ako v ktoru noc svietil mesiac. Plytke, klise dialogy na rovnake temy stale dookola, nasilu pospajane informacie a ako celok extremne pateticke.

[Maťa Levásovská · Rating 5 out of 5]

Jedna veľká nadhera. Normálne ma mrzi, že som ju už skončila citát.

[Simona Psotková · Rating 5 out of 5]

,,Nezabudnem starý otec. Mám tento starý cintorín veľmi rád. Je tu taký zvláštny pokoj...Čarovné miesto."
,,Keby tak vedeli tie kríže rozprávať, však? Toľko zabudnutých príbehov tu je! Poďme už, Urban, unavil som sa."

[Nadia_nvk · Rating 5 out of 5]

“Nie všetko, čo nám zanechali naši predkovia, musí byť večným prikázaním. A práve láska, našťastie, už môze byť aj slobodná.”

Tento román, mapujúci skutočné osudy jednej rodiny v rokoch 1860 - 1944, som nevedela odložiť asi od druhej strany. Je to nádherná kronika štyroch generácií z dediny Poluvsie pri Žiline. Miestami mi to mierne pripomínalo Šikmý kostel, miestami poetickým jazykom zase Kornélie.

Takéto knihy zo slovenského prostredia majú tú pridanú hodnotu, že pri čítaní rozmýšlam, že by kľudne mohli opisovať život mojich predkov. Bol to život ťažký, neúprosný, plný fyzickej driny, v čase nie tak vzdialenom a predsa tak odlišnom od toho, na čo sme zvyknutí. V čase bez zdravotnej starostlivosti, bez dostatku jedla. Keď matky aj deti umierali pri pôrodoch, keď rodičia museli počítať s tým, že ich deti sa nedožijú dospelosti, keď deti miesto chodenia do školy pracovali… Keď vedieť čítať a písať bolo privilégium, keď najďalej, čo človek cestoval, bolo do najbližšieho mesta.

Popri tom ale je to kniha plná dobrých, láskavých, ľudí, ktorí mi boli sympatickí a ktorých osudy ma trápili, aj keď som knihu zavrela. Pravda, niektorí viac a niektorí menej, ale v každej generácii bol niekto, komu som držala palce.

A neskonale ma fascinuje tá poslušnosť, obrovská pokora, ochota podriadiť sa vôli rodičov, komunity, bez ohľadu na vlastné prežívanie. Prešli sme veľkú cestu k individualizmu za to storočie, a dnes málokto je ochotný podriadiť svoje záujmy rodičom alebo spoločnosti.

Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu, čo znamená, že si v celom románe užijete detailné opisy oblečenia aj s vysvetľujúcimi poznámkami pod čiarou. Dozviete sa, ako sa ľudia obliekali na svadbu, zábavu, aj prácu. Ako si ženy pripravovali výbavu. Ako si česái vlasy pred svadbou aj po. Ako vyzerali Vianoce. Nádherná lekcia z našej histórie.

No a úplná čerešnička je názov knihy. Odkedy som si ho prečítala v kontexte príbehu, behá mi pri pohľade naň mráz po chrbte ❤️‍🩹

Na túto knihu som čítala veľmi veľa ospevných reakcií, a ja musím pridať aj moju. Je to poklad!

[Alica · Rating 4 out of 5]

Častokrát až otrasne patetické, ale viem v sebe nájsť fascináciu nad vtedajšou dobou, silou verejnej mienky, pohŕdanie vzdelaním a zvykmi. To bolo očarujúce a pre mňa silná mesidž: nechcela by som sa do tej doby vrátiť, máme sa fajn. Najmenej pateticky napísané boli príbehy Františky (vyšla mi slza) a Urbanovho partizánstva. Štyri hviezdičky, lebo som zatúžila znovu čítať Timravičku.

[Densi10 · Rating 4 out of 5]

3,5*

[Kahlan23 · Rating 4 out of 5]

Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je kniha ktorá vzbudila diskusie na slovenskej knižnej scéne a medzi ľuďmi vytvorila dve skupiny. Jedna skupina ňou bola nadšená, chválila jej myšlienku a rozplývala sa nad ňou. Tá druhá mala práve opačný názor a vyčítala jej priveľký pátos a klišé. Knihám okolo, ktorých je priveľké halo až má človek pocit, že je jediný, ktorý ich nečítal sa snažím vyhýbať. Je potom totižto trochu ťažšie si urobiť vlastný názor, lebo už je človek chtiac nechtiac ovplyvnený inými recenziami a názormi. Avšak niekedy na tom všetkom niečo je a ja predsa len dám knihe šancu a prečítam si ju. Dopadnúť to môže jedným alebo druhým spôsobom. Alebo aj tretím, že moje dojmy z knihy budú neutrálne. Kniha Kde si sa vydala tam, si mlieko pýtaj patrí do tejto tretej skupiny. Plne rozumiem nadšeniu ľudí z nej. Bol to jeden krásny a silný príbeh. Ale rozumiem aj tým, ktorí z nej až takí nadšení neboli. Každá skupina čitateľov má svoju pravdu.

Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je generačným príbehom autorkinej rodiny z obce Poluvsie v Rajeckých Tepliciach. Na príbehu a osudoch svojich predkov tak vyrozprávala príbeh štyroch generácií v rokoch 1860-1944. Autorka zozbierala kúsky príbehov jej blízkych. Tých, ktorých poznala za života ale aj tých o ktorých počúvala len z rozprávania. Hlbšie sa ponorila do ich príbehov, osudov a nie vždy ľahkých životov. Spolu s ňou a jej predkami tak prežijeme jednotlivé historické obdobia a momenty, ktoré formovali tak ako ich ale aj našu krajinu.

Dalo by sa povedať, že kniha je krásnym a silným rozprávaním o tom ako to ľudia nemali kedysi ľahké a jednoduché. Je to rozprávanie o časoch kedy život bol ťažký, plný driny a práce a aj tak ste nemuseli mať čo do úst a kedy ste museli počítať s tým, že vaše deti sa nemusia dožiť ani druhého dňa, kedy nebola tá pomoc a možnosti ako teraz. O časoch kedy rozhodovalo o tom koho si zoberiete majetok a postavenie namiesto citov a lásky. O časoch kedy hrdosť a meno rodiny bolo všetko a prespať sa znamenalo hanbu pre celú rodinu. O časoch kedy vzdelanie bolo len pre tých vyvolených a namiesto toho aby rodičia poslali deti do školy, tak ich od malička zapriahli do prác okolo domácnosti. A dalo by sa tak pokračovať ešte veľmi dlho. Áno nemáme to ľahké ani teraz, ale je to zas iné ako to mali naši predkovia. Nemali tie výhody, vymoženosti a možnosti ako máme my. Museli sa prebíjať životom aj s tým málom čo mali.

Kniha je teda plná krásnych a silných myšlienok a momentov, ktoré donútia človeka sa zamyslieť nad tým čo má a vážiť si to. V príbehoch autorkinej rodiny môže ľahko nájsť a spoznať osudy aj jeho predkov. O to silnejšie je posolstvo knihy. Z knihy, z osudov a príbehov jednotlivých postáv išla pokora, pokoj, láskavosť ale aj smútok, hnev či zatrpknutosť. Osudy jednotlivých generácií neboli jednoduché a častokrát boli formované pod vplyvom udalostí danej doby. Každý z nich sa s tým čo mal vyrovnal inak a postavil sa inak. Niektorých budete mať radšej a iných menej. Najviac ma asi zasiahol osud Františky, ktorý bol bohužiaľ smutný a práve na ňom vidieť tu mienku verejnosti, ktorá bola v tej dobe dôležitá pre niektorých. Práve k nej sa viaže aj názov knihy, keď pochopíte čo to znamená a ako jedna obyčajná a prostá veta dokáže poznačiť život človeka, bude vám smutno a ťažko.

Jediné čo ma na tom celom rušilo boli práve časti z prítomnosti. Chápem, že práve prostredníctvom nich sa snažila autorka o vytvorenie nejakého jej prepojenia na svojich blízkych a predkov, ale kľudne by sa to zaobišlo bez toho a stačilo by keby to celé zhrnula na začiatku a konci knihy. Niektoré tie prepájania mi prišli rušivé a nehodiace sa do celkovej atmosféry knihy ako tá časť kedy hlavná postava poučuje chalanom na bývalom cintoríne.
Druhá vec bolo historické pozadie a udalostí, ktoré sa za časové obdobie, ktoré kniha opisuje, stalo. Spomenuté boli tak ako dôležité historické osobnosti ako Gabčík, tak aj udalosti ako 1 či 2 svetová vojna a transporty a iné. Toto všetko však bolo len spomenuté, naznačené a ďalej len prejdené a nejak viac nerozvinuté. Pričom išlo o dôležité a podstatné momenty, ktoré ovplyvňovali život v vtedajšej dobe. Aj keď pri udalostiach, ktoré sa týkali 2SV autorka viackrát spomenula to, že tento príbeh by bol na ďalšiu knihu, tak ktovie.

Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je krásnym a hrejivým príbehom ktorý zahreje pri srdci pohladí dušu ale aj zarmúti, vyvolá slzy či hnev nad osudmi postáv. Ide z neho láska a pokora našich predkov, na to čo nám dali a zanechali by sme mali byť pyšní a vážiť si to. Ak nad knihou váhate, určite ju skúste. Myslím, že každý si v nej niečo nájde a niečo si z nej odnesie.

[Sebastián Šupol · Rating 5 out of 5]

Táto kniha u nás v rodine putuje z ruky do ruky a hoci prostredie je trochu iné ako to naše, predsa v mnohom podobné. Hovorí o príbehoch, ktoré sa mohli odohrať ktorémukoľvek z našich predkov, avšak už nie je nikoho, aby ich vyrozprával. Veľmi silné svedectvo od autorky, ktorá pôsobivo píše o tom, že smrť nemusí byť nutne koncom a že mier a odpustenie sú tými konštantami, ktoré potrebujeme.

[Karin Bugajová · Rating 2 out of 5]

Jednou z najväčších veci ktoré mi vadili na knihe boli kapitoly ktoré opisovali sucastnost. Nechápem autorkinu potrebu pochváliť sa tým ako moralizovala skupinu chalanov na cintoríne, neskôr keď som videla že ide ďalšia kapitola zo života autorky tak som ju radšej preskočila lebo som sa bála akú traumu by to na mne zanechalo. A celkovo tieto dodatky autora narušali plynulosť deja, keby aspoň objasnili nejaké udalosti čo sa stali alebo sa ešte len stanu tak by som to pretrpela ale často nepridali nejaké dôležité poznatky o postavách autorka len uvažovala ako sa asi cítili, čo si asi mysleli, atd. A ak už musela tieto svoje osobne udalosti uviesť mala ich radšej dať do epilogu.
Ďalšou vecou boli historizmy a archaizmy ktoré autorka hodila do diela len tak aby bolo, ako keby chcela dokázať že pozná ich význam či čo. Niekedy som až mala pocit že niektoré scény tam boli len preto aby tam mohla použiť dane slovíčko a nie na rozvinutie deja alebo charakteru postavy. Uznávam že nie všetky zastarané slova boli do knihy natlačené nasilu ale pri slovíčkach ktoré boli spomenuté viackrát s poznámkou iba pri prvom spomenutí by som ocenila slovník na konci knihy.
Ďalšiu vec ktorú mohli dať dozadu je rodostrom. Ja chápem že autorka bola nadšená keď objavila že si môže s trochou trpezlivosti nájsť všetkých svojich príbuzných v matičnej kronike. Zároveň nemusela na konci kapitoly v jednej vete spomenúť že manželia mali okrem troch spomenutých deti ešte päť deti narodených v tomto, tamto, hentom, tutamtom a hentamtom roku. Prepáčte pani autorka ale nikto nie je taký psychopat aby si to pamätal. Taktiež keďže išlo o príbehy napriek štyrmi generáciami postáv bolo celkom dosť a ako čitateľ som sa musela neustále rozpamatavat či sú niekto surodenci, milenci alebo rodič s dieťaťom.
Úprimne neverím či by ste v tej dobe našli na Slovensku dedinského sedlaka ktorý by polemizoval o láske, šťastí, skutočnom bohactve a neviem čom tak ako polovica postáv. Polovica strany monológu dedka ktorý vysvetľuje sestrocnemu dieťaťu zmysel zivota mi príde trošku viac nerealisticka a prehnana. Ale aj ostatné dialógy postáv boli často umelé až neprirodzene. Odporučila by som pred písaním niečoho takto vecsieho pozorovať ako ľudia medzi sebou komunikujú a snažiť sa to prepisat na papier čo najvernejšie. Však nie každý náš pokus napísať knihu musí ísť hneď do tlače.
Asi poslednou vecou je autorkyn naratív, bolo to niečo medzi realizmom, naturismom a nejakým tým moderným štýlom. Až sa mi hnusilo ze sa autorka snaží napodobniť štýl ktorým písali umelci pred 70 rokmi ktorí si prešli vojnou aj životom v tej dobe. Radšej proste písať novodobo ako sa snažiť vytvoriť dielo v štýle obdobia ktoré si autor ani nezažil. Však existuje mnoho dobrých historických kníh ktoré sú písané v modernom narative a zároveň presne vystihujú dobu ako takú. Kebyže sa autori snažili o to čo Júlia marcinova tak by sme knihám o 15. storočí nerozumeli skoro vôbec.

Každopádne príbehy v knihe boli samé o sebe dosť dobre (neplakala som však ako väčšina čitateliek), ja by som sa osobne iba inšpirovala, dalo by mi to vecsi priestor na obohatenie deja a bolo by to ľahšie pre začínajúceho spisovateľa.

P.S.: chápem, že kniha potrebovala aj zápornú postavu, ale keď už si autorka vybrala Paulu mohla to viacej odôvodniť nie to len predostrieť ako zákon z desatora

[Patricia Al-Hadi · Rating 3 out of 5]

Oceňujem vhľad do reality slovenskej dediny, opisy zvykov, oblečenia, každodennosti...a tak celkovo si ešte viac vážim čo mám a žasnem, ako sa doba zmenila.

To však nič nemení na fakte, že autorkin štýl písania viac pripomínal stredoškolskú slohovú prácu. Postavy, hoci inšpirované skutočnými osobami, vyzneli veľmi plocho a neautenticky. Všetci sa buď na seba pozerali vždy veeľmi "láskavo, láskyplne či vľudne" a "srdečne sa smiali" alebo boli zlé a zatrpknuté (aj keď to ich konanie až tak nenasvedčovalo). A už vidím, ako dedko z ultrakresťanskej dediny v roku 1900 povie svojmu vnukovi: "Chlapče, nechaj to na vesmír".:D

Kapitoly zo súčasnosti boli zväčša zvláštne a rušivé.

Františkin príbeh bol rozhodne najlepšia časť knihy, ten sa autorke podarilo spracovať výborne. :)

Celkovo som však rada, že som si knihu prečítala.

[Antonia · Rating 3 out of 5]

Pozitívne hodnotím reálny príbeh mapujuci generácie jednej rodiny. Keďže časť mojej vlastnej rodiny pochádza z rovnakej oblasti, dosť má to bavilo a zaujalo. Mne osobne však vôbec nesadol štýl akým autorka píše, vsuvky zo súčasného života mi prišli neohrabane zakomponované, miestami až zbytočne. Dej bol tiez na môj vkus neprimerane rozvlacny a nudný. Na základe pozitívnych reakcii som od knihy čakala viac.

[Soňa Pajerská · Rating 5 out of 5]

Neviem, kedy naposledy som prečítala knihu tak rýchlo, ale táto ma naozaj uchvátila. Asi mám novú najobľúbenejšiu. Krásna, silná a smutná zároveň. Dedo Michal si získal moje srdce. Veľmi mi pripomenul môjho dedka Michala, ktorý bol a stále je mojím hrdinom. Je to príbeh o láske, rodine, odpustení a o tom, ako nám môžu naši starí rodičia dať najkrajší pohľad na svet.🤍

[Juliána · Rating 5 out of 5]

toto je naozaj krásne. horkosladko😭💔❤️‍🩹

[Dada · Rating 4 out of 5]

4,5

[✨ Gigi ✨ · Rating 5 out of 5]

revala som ako decko

[Linda · Rating 3 out of 5]

No čakala som viac, myslela som si, že to bude niečo ako Čepiec, ale nie. Je to taká ok rodinná sága. Na mňa miestami príliš patetické, štýl spracovania priemerný, niektoré veci mi tam prišli také nasilu uvedené, len preto, že sa o nich autorka v nejakom zdroji dozvedela. Tak na 3 *, neurazí, ani neohúri.

[Maťka Š · Rating 4 out of 5]

Súhlasím asi so všetkými recenziami (dobrými aj zlými), ktoré som si tu prečítala. 5 hviezdičiek určite nie, ale koniec koncov je to jeden veľmi pekný príbeh slovenskej rodiny, do ktorej súkromia sme mohli takto nahliadnut. Je to pekne čítanie, tak som ochotná prižmúriť oči nad slabšími miestami.

Veľmi ma však mrzelo, že autorka nechala malo priestoru historickému pozadiu. Mala veľmi peknu prilezitost od roku 1860 opísať všetky dôležité míľniky a ku každému mi chýbal aspoň jeden odstavec. Jozefa Gabčíka síce okrajovo spomenula, preto som bola veľmi zvedavá, ako zareagujú dedinčania na atentát na Heydricha. To tu nehľadajte a v obdobi 2SV sa naňho úplne zabudne, čo je veľká škoda. Práve o takýchto slovenských hrdinoch by sme mali rozprávať čo najviac. Mne by to za 3-4 vety navyše stalo.

Príbeh Františky a názov knižky sú absolútne srdcervúce, je tu viacero krásnych postáv a momentov. No, v podstate všetky ženy v tejto rodine sú vyobrazené ako zákerne mrchy, zatiaľ čo muži sú tie najlaskavejsie bytosti na svete (aj keď svojim 4 deťom nie sú schopní ani pohár mlieka zaobstarať…).

Patetickost mi väčšinou v texte neprekážala. Ma to byt lyrické čítanie o rodine, ale zvažovala som, že popreskakujem autorkine vsuvky zo súčasnosti. Búranie 4. steny mi nevadi, ale čakala by som v nich skôr vysvetlenie, ako sa autorka dostala k príbehom, ktoré tu popisuje. Z konca knihy som pochopila, že si ich asi skôr vymyslela… (Co je smaozrejme v poriadku, ale prináša to otázky, ktoré časti boli vymyslene a čo sa skutočne stalo.)

[Dáša Gottlieber · Rating 3 out of 5]

Kniha bola napisana velmi makkym stylom napr laskavo ju/ho pohladila, laskavo sa pozrela atd. Velmi mi bolo luto Michala a tomu, ze musel byt s niekym koho nemal rad a este viac Frantisky, ked som citala jej pribeh tak mi aj slza vypadla. Taka bola doba, otrasna. Poslednych 50 stran uz som tlacila ale som rada ze som si touto knihou obohatila repertoar.

[Nina · Rating 3 out of 5]

Asi som sa príliš nechala ovplyvniť hodnoteniami a mala som pocit, že to bude krásny generačný príbeh. Časť knihy ma vôbec nebavila, až od druhej polovice bol pre mňa dej zaujímavý. Prekážali mi aj predely autorky, kde opisuje seba a svoj “príbeh” a dianie. Myslím, že mi chýbala akási hĺbka a dôslednejšie opisy postáv. Tri hviezdičky, lebo len od strany 170 to podľa mňa stálo za to.

[Alice · Rating 2 out of 5]

Sklamanie pre mňa. Priemerné osudy priemerných Slovákov napísané priemerným až patetickým štýlom. Prvoplánové stereotypné postavy. Niekto písal nižšie, že ako súkromná kronika jednej rodiny je to výborné, plne sa s tým stotožňujem.

[Plameňjak Knižný Klub · Rating 4 out of 5]

Hodn.: An - 3.7*; Q - 3.6* ; bt, Val - 3.5; Luc - 3*
Celkovo: 3.5*

Dielo “Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj” od Júlie Marcinovej vyšlo prvýkrát v roku 2022 vlastným nákladom. V roku 2024 dostalo nový šat od vydavateľstva Artis Omnis.
Autorka pozbierala čriepky osudov jej rodinných príslušníkov a rozhodla sa ich osobné príbehy vydať knižne. Ťažko teda povedať, či sa takáto kniha plne ráta ako fikcia. Jej dej sa odohráva prevažne v Poluvsí pri Rajeckých Tepliciach. Začína sa v roku 1860 vzťahom Jána a Márie. Mária nebola Jánovou prvou voľbou. Jeho pravou láskou, ktorá čakala, kým sa vráti z vojny, bola Máriina najlepšia kamarátka Hanka. Jánov otec však nechcel o láske s chudobným dievčaťom nič počuť. Nútené sobáše sú v knihe veľkou témou a príčinou nešťastia v mnohých rodinách. Keď sú dvaja spojení len majetkom a svadbou, nemôžu nájsť pokoj a šťastie.
Najviac nás za srdce chytil príbeh Františky, ktorý sa priamo viaže na názov knihy. Jej osud bol spojením zatrpknutia, chladu v srdciach svokry a matky, všeobecného pocitu nelásky a samoty. Autorka sa dobre zamerala na vnútorný svet postavy a aj scény napísala úderne. Podobne epický potenciál mal aj príbeh Urbana a Maríny, keďže on bol partizán a ona židovka. Nebol však prepracovaný do veľkých detailov.
Jazyk, ktorý si autorka zvolila bol pre niekoho pekný, pre iných rušivý. Najviac nám vadili epizódy z prítomnosti. Napríklad v časti na cintoríne nám prišla hlavná postava nesympatická. Scéna o poučovaní chlapcov na bývalom cintoríne bola zvláštne naformulovaná a neuveriteľná.
Čo sa historickej časti týka, bavilo nás čítať o zvykoch a každodennom živote na slovenskej dedine. Val však chýbal akýsi väčší literárny vstup od autorky. Zdalo sa jej, že príbehy miestami kĺzali po povrchu. Často sa spomínajú historické udalosti, ako Gabčík či transporty, no použité sú len sporo. Autorka Gabčíka nerozvíja, transport však využije. Pri debate sme rozmýšľali, či je to tým, že sa snažila držať toho, čo vedela a nechcela si domýšľať udalosti, ktoré sa neodohrali. bt a An sa páčilo, že autorka takto knižne zachováva kúsok kraja, pričom z jej písania cítiť teplo domova. Q boli miesta spomínané v knihe blízke, keďže pochádza z blízkeho okolia.
Hoci plameňjaci knihe mnohé vytkli, celkovo neľutujú, že ju čítali.

[Gabi L. · Rating 4 out of 5]

*3.5
Knihu som si prečítala kvôli internetovým odporúčaniam.

Musím uznať, že to bolo príjemné čítanie a kniha sa čítala veľmi ľahko až na vsuvky do prítomnosti, tie by som z knihy vyhodila. Ako plus dávam autorkinej snahe o verné zasadenie deja do dedinského života na území Slovenska v minulosti. Myslím, že celkom verne zachytila vtedajšiu dobu, pomery a zvyky. Niekedy som sa cítila ako pri rozhovoroch so starými rodičmi.
Asi najviac sa ma dotkol príbeh Františky, a je mi ľúto, že v minulosti ženy ako ona museli toľko vytrpieť iba kvôli jednému zle spravenemu rozhodnutiu.

[Lucia Durackova · Rating 5 out of 5]

Krasna kronika jednej rodiny s dojimavymi pribehmi viacerych generacii. Tie Nepoznane pribehy im zostanu uz navzdy. Neviem kolko krat ma ta kniha rozplakala, lebo tie osudy ludi neboli vzdy jednoducheJe neuveritelne ze este pred 100 rokmi ludia zili v chalupke s 15.timi detmi, mutili si doma maslo a sili si lanove kosele. Laska, zial, smutok, nadej, zlomene srdce, hlad, skromnost, poslusnost, oddanost, vojna. To vsetko sa v knihe cykli napriec desatrociam.

[Katka · Rating 2 out of 5]

Začiatok bol veľmi kostrbatý a kapitoly zo súčasnosti narúšali kontinuitu príbehu. Zišiel by sa tiež rodokmeň, aby sa čitateľovi ľahšie orientovalo v jednotlivých generáciách.
Pre mňa bol z celej knihy jednoznačne najlepší príbeh Františky. Čítať však potom o Vavrínovi a Verone bolo utrpenie. Priala by som im, aby si tú knihu mohli prečítať. Teda ak sa to reálne odohralo tak ako to autorka napísala.

[Macka the booklover · Rating 5 out of 5]

Prosím si viacej takýchto kníh!
Výborný viacgeneračný román zo Slovenska a dokonca podľa skutočných udalostí. Okrem toho, že som sa dozvedela niečo o tom ako sa u nás žilo pred viac ako 100 rokmi, zároveň som si uvedomila, že niektoré veci, ktoré považujeme za samozrejmosť, vôbec samozrejmé v tej dobe neboli. Vydať sa z lásky? Vedieť čítať a písať? Chodiť do školy?
Život píše neuveriteľné príbehy a ďakujem autorke, že sa s nami podelila o život svojej rodiny.