Rapíky mladej matere je kniha rýmovaných reflexií, ktoré vznikali pri kočíkovaní a dojčení dcéry na pražských cintorínoch, parkoch, detských ihriskách a počas prebdených nocí. Nie sú to celkom básničky, nie je to celkom slam poetry, sú to jednoducho rapíky v textovej podobe. Stačí beat alebo rif gitary a môžete si tie texty predstaviť interpretované aj naživo. Tereza Frecerová ich rada na čítačkách prezentuje s elektrickou gitarou v ruke, ak jej to materské povinnosti dovoľujú. Rapíky však obstoja aj ako samostatná kniha, ktorá sa vďaka ilustráciám Kristíny Kandríkovej a grafickému spracovaniu Matúša Lelovského, stáva jedinečným dizajnérskym kúskom.
Čitatelia a čitateľky môžu očakávať rapíky o otehotnení mladej ženy a živote (v Prahe), o otehotnení poznaním, že osamotenosť a nuda sú bránou k dvom hodinám, kedy by sa malo niečo zásadné udiať. Kniha je o zmene spoločenského statusu, zmene vedomia, texty sú vtipné, aj hrôzostrašné. Tereza Frecerová prináša fresku o moderných ženách, modernom konzume, je to trip do vesmírnej petriho misky, na ktorú mieri galaktický snajper. Je to melodráma o kojení sveta, ktorý sa vám prisal na prsník cez uzlíček šťastia okolo ktorého číhajú vlásočnice depky. Ale našťastie, keď zhasnete, kniha začne jemne iluminovať tmu navôkol.
Na rodičovstvo sa nedá úplne pripraviť. Môžeme mať prečítanú odbornú literatúru, aj načítané skúsenosti priateľov, nič z toho nám však v konečnom dôsledku neukáže, aké to bude. Povedzme si ako je - všetko sa otočí naruby, poprehadzujú sa priority, prečistia vzťahy a pozornosť sa bude už nafurt stáčať od nás k potomkovi. Aj zmierenie s touto skutočnosť vyžaduje čas.
Terézia o tom všetkom napísala zbierku. Je to zmes slam poetry a flow rapu a veľmi ma bavila. Šetrila som si ju niekoľko mesiacov, a potom ju prečítala na jedno otvorenie. Wow momentov som zažila niekoľko. Odporúčam!
“Nechcem. Zamkýnam si svoje svety. Mlčím a nepýtam sa, ako je ti. Radšej idem vyniesť smeti. Ale kam? Sú všade, deti.”