Náš súdruh Winston Smith je doslov k Orwellovmu románu 1984, ktorý Milan Šimečka dokončil v roku 1938 po návrate z väzenia. Jeho mrazivá analýza orwellovskej manipulácie je aktuálna aj dnes, keď sa táto kniha dostáva znova do pozornosti v súvislosti s rozmachom dezinformácií. Šimečka už nezažil lživú kampaň, ktorá vyústila do ruskej agresie proti Ukrajine, no jeho výklad Orwella pomáha porozumieť tomu, čo sa deje okolo nás. Doslov dopĺňajú dosiaľ nepublikované texty z rokov 1968 – 1990, ktoré dokresľujú jeho široký tematický záber.
Jedného dňa som sa len tak zacitala do jednej úvahy uprostred knihy… a už sa to nedalo pustiť.
Simecka ma veľmi jasnú myseľ, úžasnú schopnosť prepojiť úvahy s realitou okolo, s konkrétnymi príkladmi a s domyslenim dôsledkov. Do toho neustála sebareflexia, prehodnocovanie, pochybnosti a upravenie svojho názoru… skromnosť a neoblomný morálny kompas, jasné zameranie na to podstatne.
Keďže som sama socializmus nezažila, stále sa snazim pochopiť jeho kazdodennost - a Simecka ukazuje práve tu patologickú kazdodennost, ktorá síce nedopadala na každého (najmä na tých, čo s režimom nesúhlasili, ale svojou korumpujucou silou aj na mlčiacu väčšinu), ale nemala by dopadať na nikoho. A o tom to predsa je...
Tu bol zaujímavý vývoj jeho myšlienok naprieč rokmi, najmä v kritických rokoch 81-90. Dalo sa to citat aj ako detektívku - my už vieme ako to dopadne, ale je úžasne vidieť, ako to vnímal Simecka, ktorý výsledok nepoznal, len sa ho snažil odčítať zo znamení naokolo.
Myslím že Simecka ma aj lepšie knihy než toto, najmä tie, ktoré napísal ako jeden text. V tejto ide o zlepenie viacerých úvah naprieč rokmi, zoradených do 5 samostatných celkov. Ale nevadi, citat Simecku je vždy dobrý nápad.