Práce je určena konkrétní profesí, místem výkonu, odvětvím průmyslu, hospodářstvím, oborem studia. Práce má obrovský vliv na kvalitu a podmínky našeho života. Práce šlechtí, polidšťuje, dává smysl, ale práce také zotročuje, ujařmuje a vykořisťuje. Být nezaměstnaný nebo dokonce nezaměstnatelný je v našich společnostech jednou z nejostouzenějších sociálních kategorií. Tato kniha je založena na rozhovorech o práci a promlouvá v ní deset konkrétních mužů a žen. Jsou to příběhy zdánlivě obyčejné, v bližším detailu však ukazují zajímavé a často i překvapivé lidské osudy a skrze ně konkrétní nuance současné práce. Co si do svého deníku zapisuje zaměstnankyně veřejných toalet? Co znamená pracovat ve vězení? Jak se žije člověku v průsečíku zadlužení, nemocenské a spousty prekérních prací? Co dělá radost vrchnímu v jídelním voze? Jaká je budoucnost učňovských škol? A jak nás může posílit, pokud se nebojíme z práce odejít?
velmi zaujimave a unikatne čtení, ktore vam velmi odporucam. knizku som citala vo velmi prihodnej dobe a vela vdaka nej rozmyslam nad tym, co pre mna praca vlastne znamena. a teda znicilo ma, aky vdacny a oddany je pan vrchni z jedalenskeho vozna svojmu “zamestnavatelovi”, ktory ho v roku 2008 dotlacil do prechodu na zivnost :(
a vlastne si myslim, ze by bolo skvele kebyze dokaze kazdx vnimat a pocuvat a pochopit ludi v inych profesiach a najma takych, ktore nie su vnimane ako prestizne alebo “hodnotne” alebo cosi. je to velmi prvoplanovy zaver, ale neviem prestat rozmyslat nad tym, ako sa niektore profesie pouzivaju ako odstrasujuci priklad (“ak sa nebudes ucit bude z teba xy”), moji rodicia by toaletarku nazvali hajzelbabou a nikdy by sa nezamysleli nad tym, v com jej praca spociva, atd.
Mimoriadne zaujímavý príspevok do sociológie práce v Českom (a Slovenskom) kontexte - rozhovory s ľudmi naprieč sociálnymi skupinami a triedami, od bezdomovca, pracovníčky verejných záchodov (ktorá autorke poskytla denníky ktoré sú zaujímavo písané, ukazujú jej zmysel pre službu a rolu ktorú plní, ale aj to ako bol v 90s rozvinutý cottaging), čašníka vo vlakovom jedálnom vozni (ktorý je reálne živnostník a cíti vernosť k ‘zamestnávateľovi’ za to čo mohol v práci vidieť, ako špeciálne vlaky či možnosť cestovania), cvičiteľa psov (ktorý so psami žije a spí), väzňa snažiaceho sa napísať knihu o živote vo veznici (ktorú by som si určite prečítal, z toho ako je v knihe prezentovaný cez lístky s autorkou) či riaditeľa strednej odbornej školy.
Niektoré sú zaujímavejšie, niektoré menej, ale všetky ukazujú životy a názory ľudí o ktorých sa väčšinou nepíše, na tému práce a živobytia. Práve tá rôznorodosť pohľadov - do istej miery neprediktabilná, aj keď väčšina respondentov a respondentiek má k práci výrazne pozitívny vzťah - je to čo robí tuto knihu naozaj výnimočnou. Podobne rôznorodé sú štýly rozhovorov - od klasických, s opismi hospod kde sa stretli, cez listy či poskytnuté denníky od jednej respondentky.
Zaujímavé sú tiež dve rozhovory s mladými ženami s vyšším vzdelaním ktoré sa do istej miery vzdali tradičnej kariéry aby sa angažovali vo veciach verejných - jedna je manažérka logistiky a byvala backoffice zamestnankyňa konzultačky ktorá sa dnes angažuje v lokálnej politike a druhá je byvala korporátna právnička ktorá pracuje v organizácii snažiacej sa o rovnost rodinných práv pre stejnopohlavné páry.
Autorka ku všetkým rozhovorom dodáva istú krátku analýzu na konci - niekedy je to viac insightful, vychádzajúce z literatúry, a niekedy skôr esencializujúce. Predposledná kapitola je literatúre review, ktorý je trochu slabší a chaosnejšie usporiadaný, ale stále relatívne zaujímavý (minimálne tým ako ide mimo klasických diel ako Durkheim, Weber a podobne).
Celkovo je to skvelá, aj keď kratšia kniha poukazujúca na rôznorodé pohľady na prácu a hľadanie zmyslu aj tam kde by to tradiční white-collar zamestnanci nemuseli vidieť - cez vzťahy, sebarealizáciu, komunitu, stabilitu a podobne. Ak je nejaký insight ktorý táto kniha naozaj ukazuje, je to práve to, ako mimoriadne rôznorodé môže byt vnímanie práce u rôznych ľudí.
Jedinečná kniha o rôznych podobách a významoch práce, ktorá stojí viac alebo menej v centre životov rôznorodých konverzačných partneriek a partnerov K. Nedbálkovej (toaletárky, advokátky a aktivistky, robotníka vo vezení, riaditeľa strednej odbornej školy, kuriérky, robotníka v dôchodku bez domova, cvičiteľa psov a pod.)
Presne takéto čítanie človeka nadchne pre sociológiu v jej najlepšej a najužitočnejšej podobe.
Oceňuju hlavně Nedbálkové citlivý a upřímně zvídavý přístup, ať už se bavila s padesátníkem ředitelem školy nebo toaletářkou. Jako novinářka moc obdivuju, jak se k lidem dokázala dostat, jak se jí otevřeli a s jakou péčí se jich dokázala ptát. ~ Poslední kapitola mi tam nesedla, pro laika se mi zdála vlastně nepřístupná, ale chápu, že jako socioložka si ji jen těžko mohla odpustit. Naopak velmi přesná a upřímná je předchozí kapitola s autorčinými vlastními úvahami o její práci socioložky. ~ Jako absolventka FSS musím ocenit následující pasáž: „...Právě knihy Jana Kellera mě kdysi pro sociologii nadchly. Později také jeho přednášky. Dnes se smutkem pozoruji jeho souznění s bílými heterosexuálními muži nad padesát, kteří si dokonce založili klub stejného jména (Sdružení bílých heterosexuálních mužů a jejich obdivovatelek)...“.
Jsem za tu knihu opravdu ráda, hodně jsem se na ni těšila. Považuji za důležité zvědomovat, co všechno nám práce přináší. Zajímavý byl i výběr různých povolání.
Už dlho som nebol takto sklamaný. Skvelá téma utopená v prístupe, ktorý si berie takmer zo všetkého to najhoršie. Z akademického sveta fádny jazyk a upachtenú snahu zarámcovať jednoduchý rozhovor do veľkého celku. Z literatúry pokusy strohé opisy, ktoré zúfalo nefungujú a z novinárčiny prepálenú snahu hľadať príbehy všade navôkol, čo sa darí tak v 2-3 prípadoch a v ostatných nezájde ďalej než k respondentom, ktorých autorka poznala už predtým. Výborné ako príležitosť prečítať si zodva rozhovor so zaujímavými ľuďmi, frustrujúce ako odpoveď na kľúčovú otázku, ktorú si kniha v úvode kladie.
Skvělé téma a koncept! Nejoblíbenější rozhovory určitě byly s paní toaletářkou Miladou a jedenáctiletým Tadeášem a taky všechny sociologické komentáře autorky. Poslední odborná kapitola byla krásně shrnující a čtivá i pro neakademiky. 🙂 Nakonec jsem dala 4 hvězdy, protože mi přišlo, že výběr respondentů mohl být různorodější. A taky bych asi preferovala, kdyby kapitola o autorčině práci měla stejnou formu jako zbytek rozhovorů. Byla sice zajímavá, ale přišlo mi, že autorka nepsala o tom samém, na co se ptala ostatních respondentů a z nějakého důvodu mi to vadilo…
Tohle bylo skvele. Ja sama v posledni dobe intenzivne resim svuj vztah k praci a tahle knizka mi dala nove otazky, na ktere se sama sebe budu ptat a hlavne pocit, jak jsme jako lidi nekonecni v tom, co delame, proc to delame a jak se u toho citime. Myslim, ze tohle by mel byt ultimatni gol sociologie, vzbuzovat v lidech zajem o to, jak zijou jini lide a fakt me mrzi, ze tahle krasna veda nema vetsi zaber v mainstreamu.
Nie každý rozhovor s barsjakým excentrikom si zaslúži byť publikovaný, najmä ak je o ničom alebo všeličom inom a nie o práci. Lebo potom to už nie je knižka o práci, len rozpačitá zmes poznámok rôznej kvality, čo tvoria dohromady…no neviem.
Knížka rozhovorů vlastně spíše o lidech, než o jejich práci, ale to už tak v sociologii bývá, že. Napsaná krásně, se sebeironií, s citem. Co jiného by mělo probouzet zájem o společenské vědy, když ne taková díla?
Fakt skvělá kniha! Hrozně se mi líbily ty shrnující pasáže, ve kterých autorka vždy vyzvihla nějaké pozitivní vlastnosti respondentstva a čeho si na nich cení. Zároveň bych si rozhovory ráda přečetla delší a podrobnější, přijde mi, že ve výsledku toho o jejich práci tolik nevím.
Skvělý čtení nejen o práci pro každýho, kdo se zajímá nejen o práci a její aspekty, ale obecně o společnost. Rozhovory s lidma, kteří maj dost odlišnou práci i přístup k ní, vám můžou otevřít oči i obzory a sami se třeba nad svým přístupem k práci a její důležitostí v životě zamyslíte.