Môj štvrtý Dán za mnou a ja môžem prehlásiť, že som na týchto knihách závislá. Po konci každej časti nutne potrebujem dávku v podobe tej ďalšej. Jeho štýl písania mi proste sadol a ja v príbehu vždy dostanem to čo potrebujem pre to aby sa mi páčil a bola som s tým celým spokojná. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Profesor Kamil Puskailer, je odsúdený za vraždu svojej manželky a na 13 rokov sa za ním majú zatvoriť dvere cely č. 17. K vražde manželky sa priznal, ale zabil ju naozaj? Za dverami svojej cely začína písať niečo ako denník, pamäti, v ktorých opisuje okamihy, ktoré viedli k tomu osudovému večeru. Po pár rokoch sa jeho zápisky dostanú do rúk detektívovi Krauzovi. Ten si po ich prečítaní uvedomí, že na tom celom niečo nie je v poriadku. Spolu s Chosém sa tak púšťajú do pátrania na vlastnú päsť aby zistili čo sa v ten večer naozaj stalo. Pri pátraní po pravde sa im podarí odhaliť aj jedno zvrátené a desivé tajomstvo.
Túto časť začíname netradične a to hneď spoza dverí cely vo väzení, v ktorej sa ocitol Kamil Puskailer. Spočiatku sledujeme príbeh v dvoch pohľadoch a aj v dvoch časových rovinách. Spočiatku som tak bola z toho striedania liniek trochu na na pochybách a priznávam, že tá časť z pohľadu Kamila sa mi spočiatku čítala trochu ťažšie a nevedela som sa moc na to jeho rozprávanie naladiť. Potom však nastal v jednom momente zlom. Postupne ako som spoznávala Kamilov príbeh, som nadobúdala pocit, že to nemusel spraviť ale ak by náhodou hej, tak by som sa mu teda nečudovala. Na tejto časti sa mi páčilo aj to ako autor dokázal vykresliť tú psychiku odsúdeného a o tom čo sa deje za týmito múrmi.
Keď už spoznali Kamilov príbeh sa zápletka preniesla do súčasnosti, kde sa tým začal zaoberať Krauz. Vypátrať pravdu nebolo až také jednoduché a síce svojím pátraním stúpi zopár ľudom na otlaky, pravdu sa mu podarí nakoniec vypátrať. Predo mnou sa odvíjal naozaj zaujímavý príbeh, ktorý bol skvelo vymyslený a mal naozaj zaujímavo vystavanú zápletku. Po celý čas som hádala, že kto by to tak mohol byť a jeden z mojich tipov mi aj vyšiel. Dôvod prečo k tomu došlo mal však smutné a nešťastné pozadie.
Som rada, že som vďaka spoločnému čítaniu dala šancu tomuto autorovi, zatiaľ som to neoľutovala ani pri jednej knihe a už teraz sa teším na ďalší prípad Krauza a jeho kolegov.