Ďalší brilantný triler populárneho Dominika Dána sa opäť opiera o skutočný príbeh z deväťdesiatych rokov. Profesor Puiskailer je odsúdený za vraždu manželky na trinásť rokov. Je internovaný na cele číslo 17 s tromi vrahmi. Riaditeľ väznice sa rozhodne využiť jeho vedomosti na prípravu syna na maturitnú skúšku. Za odmenu prevelí profesora z mangľovne do administratívy. Profesor začne z dlhej chvíle písať pamäti. K jeho zápiskom sa dostane detektív Krauz. Z textu pochopí, že na profesorovom odsúdení nie je niečo v poriadku. Poprosí priateľa Chosého o pomoc. Začne sa pátranie na vlastnú päsť.
Dominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.
Totalne zaskoczenie. Świetne, prześwietne. Klasyczny kryminał z obszernymi elementami opowieści więziennej. Jeden z najlepszych, jakie czytałem - poziom światowej czołówki. Do tego interesujące dla nas słowackie realia, oryginalność i niepowtarzalny klimat. Tylko oczywiście ktoś to musiał zepsuć, żeby nie było odealnie. Tłumacz sprawiłby się, gdyby nie namiętne i konsekwentne zamienianie słowa pistolet (sprawdziłem w oryginale), na rewolwer, co w połączeniu z nazwą Glock 19 jest wręcz żenujące. Czy to jakaś choroba zakaźna polskich tłumaczy? No i wydawnictwo - wydało ni z gruszki, ni z pietruszki, piątą powieść cyklu i na tym koniec. Ale i tak naprawdę warto to przeczytać.
Kto by to bol kedy povedal, že budem niekedy čítať kriminálky. Avšak život (a obmedzený vyber) to tak chcel a tak sa tak stalo. Neviem si však predstavit lepšie knihu na začiatok, ako Cela číslo 17. Príbeh je napísaný jednoducho, čím sa ľahko priblíži k čitateľovi. Ja som bola, hneď po prvej kapitole, vtiahnutá do príbehu až po uši. Napriek tomu sa nedalo predpokladať, kam sa príbeh bude ďalej rozvíjať až do poslednej chvíle. Ako to z prvej vety vyplýva, kniha nepatrí k tým, po ktorých by som siahla, pokial by som mala na vyber aj z iných. Avšak vôbec neľutujem jej čítanie, práve naopak. Myslím, že od autora si prečítam aj ďalšie.
Môj štvrtý Dán za mnou a ja môžem prehlásiť, že som na týchto knihách závislá. Po konci každej časti nutne potrebujem dávku v podobe tej ďalšej. Jeho štýl písania mi proste sadol a ja v príbehu vždy dostanem to čo potrebujem pre to aby sa mi páčil a bola som s tým celým spokojná. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Profesor Kamil Puskailer, je odsúdený za vraždu svojej manželky a na 13 rokov sa za ním majú zatvoriť dvere cely č. 17. K vražde manželky sa priznal, ale zabil ju naozaj? Za dverami svojej cely začína písať niečo ako denník, pamäti, v ktorých opisuje okamihy, ktoré viedli k tomu osudovému večeru. Po pár rokoch sa jeho zápisky dostanú do rúk detektívovi Krauzovi. Ten si po ich prečítaní uvedomí, že na tom celom niečo nie je v poriadku. Spolu s Chosém sa tak púšťajú do pátrania na vlastnú päsť aby zistili čo sa v ten večer naozaj stalo. Pri pátraní po pravde sa im podarí odhaliť aj jedno zvrátené a desivé tajomstvo.
Túto časť začíname netradične a to hneď spoza dverí cely vo väzení, v ktorej sa ocitol Kamil Puskailer. Spočiatku sledujeme príbeh v dvoch pohľadoch a aj v dvoch časových rovinách. Spočiatku som tak bola z toho striedania liniek trochu na na pochybách a priznávam, že tá časť z pohľadu Kamila sa mi spočiatku čítala trochu ťažšie a nevedela som sa moc na to jeho rozprávanie naladiť. Potom však nastal v jednom momente zlom. Postupne ako som spoznávala Kamilov príbeh, som nadobúdala pocit, že to nemusel spraviť ale ak by náhodou hej, tak by som sa mu teda nečudovala. Na tejto časti sa mi páčilo aj to ako autor dokázal vykresliť tú psychiku odsúdeného a o tom čo sa deje za týmito múrmi.
Keď už spoznali Kamilov príbeh sa zápletka preniesla do súčasnosti, kde sa tým začal zaoberať Krauz. Vypátrať pravdu nebolo až také jednoduché a síce svojím pátraním stúpi zopár ľudom na otlaky, pravdu sa mu podarí nakoniec vypátrať. Predo mnou sa odvíjal naozaj zaujímavý príbeh, ktorý bol skvelo vymyslený a mal naozaj zaujímavo vystavanú zápletku. Po celý čas som hádala, že kto by to tak mohol byť a jeden z mojich tipov mi aj vyšiel. Dôvod prečo k tomu došlo mal však smutné a nešťastné pozadie.
Som rada, že som vďaka spoločnému čítaniu dala šancu tomuto autorovi, zatiaľ som to neoľutovala ani pri jednej knihe a už teraz sa teším na ďalší prípad Krauza a jeho kolegov.
Super kniha. Nikdy som sa nenudila. V poslednej dobe čítam veľmi dobré Dánovky. Páčilo sa mi to aj kvôli tej spravodlivosti a všetko okolo toho. Niekedy som z toho mala až taky neprijemný pocit. Fakt chválim. A pôjdem na ďalšiu Damovku :D. 8/10.
Zase raz skvělý příběh z pera Dominika Dána, který má v sebe všechno, co má mít. Pořádně zamotaný příběh, který zase jednou vede na vysoká místa, humor, sarkasmus, emoce. Vtipné hlášky, které mě nejednou donutili se nahlas smát. Ono to ani jinak nešlo. Tento tím vyšetřovatelů jsou prostě sympaťáci, kterých počínání je radost sledovat. A překlad byl tentokrát na jednotku. Na rozdíl od předcházejícího titulu Krev není voda, v této detektivce jsem nenašla jedinou chybu v překladu a za to Slovartu tleskám. I když za oběma překlady stojí ten jistý překladatel, jsem ráda, že se poučil ze svých chyb. Konečně důstojná dánovka pro české čtenáře. Ještě ta obálka by mohla být trochu hezčí. Ale to už je jenom detail. Stále je nejdůležitější detail.
Vcelku jednoduchý příběh s relativně banálním motivem odsouzeného intelektuála v nejtěžší věznici... Kde já to jen slyšel, četl, viděl... Shawshank? :) přesto velmi svižné, dobře ctive a bavilo mne to. Kdybych měl doporučit nějakého Dána s kterým začít, tak tohle by na rozjezd mohlo fungovat. Lepší tři hvězdičky, přesto nijak originální hlavní motiv...i když... :)
Ďalšia skvelá Dánovka, teraz kúsok z iného súdka, písaná z pohľadu väzňa formou denníka a človek sa dočítal o praktikách vo väzení, o prísnom režime, o zaujímavom prípade, ktorý sa podľa všetkého skutočne stal na Slovensku.
Zatial asi najslabsia kniha Dominika Dána. Príbeh a Dej tak v pohode. Kniha hovorí príbeh o odsúdenim Kamilovi Puskailerovi, ktorý sa dostal do väzenia do Cely č. 17. Píše sa o ťažkých časoch , o vyjednávaniach, o sile väzňov a o nutnosti využiť každú príležitosť. Napríklad úprava akvária u riaditeľa väznice. Dej hovorí aj o detstve Kamila, ako matematického génia a ako spoznal svoju manželku na tábore, ktorú mal neskôr zabiť. Dozvedáme sa, že Kamil bol neprávom odsúdený, a to tak, že vo väznici spíše svoje spomienky a odovzdá ich riaditeľovi. Ten si ich prejde a prosí Krausa o prešetrenie prípadu. Nakoniec vykde pravda najavo, Kamil je nevinný a vražda jeho manželky bola v podstate “len náhoda”.
This entire review has been hidden because of spoilers.
The best Dominik Dan novel I've read so far. It has a very interesting structure: 3 plots develop in parallel. All 3 are different: a detective story about a Christmas murder, a mystery surrounding the Puiskailer’s case, and a criminal one that takes place behind bars in cell# 17. And all connected to the thriller backbone – life-long story of Puiskailer and his family.
Very good, although not without flaws. Natalka’s unrealistic abduction, her contrived dialogue with Krauz at the very end of the book, and this “Honestly, have you ever seen anything like this?” phrase, borrowed from “Seven”… very good anyway.
Na začátku jsem měla trochu problém se dostat do jazyka a příběhu. První kapitola byla náročnější a málem jsem knihu odložils. Nakonec jsem ale byla ráda, že jsem vydržela. Kniha vypráví zamotaný detektivní příběh s dobrým koncem. Popisy událostí jsou realistické, ať už se díváme očima vězně nebo vyšetřovatelů. Tato kniha je skvělým příkladem toho, jak může být čtenář vtáhnut do děje plného napětí a nečekaných zvratů.
Čteno v rámci čtenářské výzvy. Upřímně, moc jsem od knihy nečekala. O to příjemněji mě překvapila. Děj měl spád, postavy byly uvěřitelné a závěr docela nečekaný. Trochu mi to připomínalo detektivky Johna Sandforda, hlavně v pasážích, kde se detektivové baví mezi sebou. Určitě si od Dominika Dána zkusím přečíst něco dalšího.
Bavila mě. Víc se mi líbila druhá půlka, která je víc detektivní. Zarazilo mě jen to, že až na výjimky jsou všechny ženské postavy buď negativní nebo hloupé.
Má první slovenská knížka :) Četlo se to dobře a slovenština je strašně roztomilý jazyk :D bylo to lehce předvídatelné, ale překvapivě mi to ani moc nevadilo.
This time the author used the storytelling of a suspect to catch the reader’s attention. And it works well. The ending of the book was little bit too overwhelming.
Kniha bola velmi dobra dej sa pomaly rozbiehal a musim povedat ze som mala najprv mensie obavi ze by kniha mohla byt narocna alebo prilis politicky zamerana ale som nad mieru spokojna.
Cela číslo 17 patrí k mojim najobľubenejším od D.Dána. Po dlhej dobe som sa ju opäť rozhodla prečítať a len sa mi to potvrdilo. Bolo veľmi zaujímavé sledovať príbeh aj z pohľadu trestanca a dozvedieť sa ako to chodí vo väzeniach a ako jeden náhodne nájdený denník môže niekomu zmeniť život.
Veľmi zaujímavá kniha. Písaná je v dvoch resp. troch líniach. V prvej odsúdený Kamil prežíva ťažké chvíle vo väzení kam sa neprávom dostal. V druhej línii sa po kusoch píše celý jeho príbeh ktorý sám vo väzení napísal. V tretej línii detektív Kraus rieši prípad vianočnej vraždy a v druhej časti knihy skúma spätne príbeh odsúdeného z pred piatich rokov. Autor veľmi zrozumiteľné opísal psychicky stav odsúdeného. Nechýbal ani zmysel pre humor a opis prefíkanosti v dialógoch.
Dominik Dán, ať už je to, kdo je to, píše naprosto skvěle. Celu č. 17 jsem sice četla delší dobu, ale to bylo způsobeno hlavně dokončováním vánočních zakázek a naprostým nedostatkem času na cokoli jiného. Ale i u téhle knížky jsem se stala "obětí" nočního čtení, kdy jsem šla spát hluboko po půlnoci, abych příběh Kamila Puskailera dočetla.