Držíte v rukách knihu o spovedi, nie je však plná zbožných fráz či poučiek z katechizmu či Biblie. Nájdete v nej rozhovory s troma inšpiratívnymi kňazmi, pričom debata s každým z nich sa sústreďuje na inú fázu sviatosti zmierenia, teda spovede. Gréckokatolícky kňaz Peter Paľovčík hovorí najmä o príprave na spoveď a o tom, ako si dobre spytovať svedomie, a takisto o hriechoch, na ktoré zabúdame. Rehoľník minorita Lucián Bogucki istý čas spovedal vo vatikánskej Bazilike sv. Petra a v knihe približuje, ako by mal vyzerať priebeh samotnej spovede a vyznania hriechov. Kňaz a kapucín Felix Tkáč rozpráva o ľútosti, odpustení aj poslaní misionára Božieho milosrdenstva. Táto kniha je dôkazom, že záujem o spoveď v našich končinách nevymizol. Nie všetko je však ideálne, prístup mnohých katolíkov k spovedaniu je z rôznych dôvodov poznačený rigidnosťou, strachom a formalizmom. Aj preto v tejto knihe ponúkame myšlienky trojice kňazov, ktorý zdôrazňujú pri spovedi prístup, o ktorom hovorí pápež František: spoveď má byť o stretnutí s Božou láskou a nie o strachu a vypočítavaní hriechov. Praktickým bonusom v knižke je spovedné zrkadlo - sumár otázok, ktoré sa snažia poukázať na podstatu jednotlivých prikázaní Desatora.
Niekedy človeka demagógia rozpáli do biela, inokedy nad ňou rozhorčene krúti hlavou a v niektorých prípadoch sa nad ňou len uchechtne, pretože čokoľvek iné je zbytočné. Do tretej kategórie podľa mňa spadá aj pozoruhodný text uverejnený minulý rok v jednom z popredných slovenských mienkotvorných denníkoch, ktorý spoveď de facto označoval za trýznenie.
Aj keď to najskôr nebol úmysel, teší ma, že Postoj niekoľko mesiacov po tejto verbálnej katastrofe prináša knihu, ktorá v pozitívnom svetle vykresľuje sviatosť, ktorá mňa aj ďalších 1,3 miliardy katolíkov zrejme udržiava pri zdravom rozume.
Spoveď sa v priebehu posledných desaťročí stáva menej a menej populárnou a bolo by nefér dávať to celé za vinu nešťastným útokom a externým nepochopeniach, ku ktorých patril aj spomínaný popletený text. Aj samotní autori priznávajú, že ich primárnou motiváciou pri príprave tejto knihy bolo v našej spoločnosti často prítomné nesprávne chápanie sviatosti zmierenia prameniace z rigidnosti a prehnaného formalizmu.
Kniha je vlastne zbierkou troch rozhovorov s kňazmi, pričom každý z nich sa venuje niečomu jemne odlišnému. Nie každému musí táto forma sedieť, ja som sa v nej napríklad niekedy strácal a mal som pocit, že sa niektoré myšlienky opakovali, ale sála z nej obrovská dávka človečiny, a to je to, čo pri čítaní o sviatosti zmierenia ľudia asi majú cítiť!
Páčilo sa mi, ako kniha pokryla obe stránky premýšľania o viere, osobnú aj intelektuálnu. Odídete od nej s obrovskou motiváciou pristupovať k spovedi inak ako doteraz (na konci je dokonca priložené inovatívne spovedné zrkadlo) a zároveň s množstvom nových informácií (pri rozprávaní o tzv. rezervovaných hriechoch alebo o histórii spovede som zostával fascinovaný).
Knihe ešte musím poďakovať za to, že ma upozornila na jeden krásny aspekt pontifikátu súčasného pápeža Františka. Aj keď pre mňa nie je vždy jednoduché porozumieť mu (a myslím, že za tým sú odlišné kultúry, z ktorých pochádzame), vďaka tejto publikácii som si uvedomil, ako veľmi sa súčasný pápež sústredí na dôležitosť spovede a čo robí pre to, aby kňazov upozornil na možné zlepšenia v tejto oblasti.
Čiže mojím odporúčaním je prečítať, ísť sa vyspovedať, užívať.