Die junge, elternlose Nina Plisson weiß nicht, was aus ihrer Mutter geworden ist und auch nicht, wer ihr Vater war. Wissen andere in ihrer kleinen Heimatstadt Kall mehr? Was wird ihr vorenthalten? Nachdem das vereinsamte und widerspenstige Mädchen lange Zeit große Schwierigkeiten hatte, lesen und schreiben zu erlernen, wird sie sich, angeleitet von der pensionierten Lehrerin Sophia Molitor, grundlegend verändern. Sie beginnt, Erinnerungen aus ihrer frühen Kindheit aufzuschreiben, vom Liebhaber ihrer verschollenen Mutter, in der Gestalt eines schwarzen Storches, von der Reise mit Großvaters Opel Kapitän ins sagenhafte Byzanz, zum Palast der Störche, und später dann, von ihrer großen, zunächst vergeblichen Liebe zu Paul Arimond. Für Nina verwandelt sich das Urftland mehr und mehr in einen Ort voller Märchen und Mythen, wie sie auf den Bierdeckeln von Evros, dem griechischen Gastwirt, stehen. Immer näher kommt sie einem Geheimnis, das ihr all die Jahre beharrlich verschwiegen wurde. Einfühlsam und spannend erzählt Norbert Scheuer in seinem neuen Roman mit dem ihm eigenen poetischen Ton von der Suche einer einsamen jungen Frau nach ihrer Geschichte, nach Zugehörigkeit und Glück.
2.5 Ach, tie očakávania. Nemali by sme ich mať, však? Mám množstvo obľúbených autorov a autoriek, ku ktorým sa rada vraciam a vždy čítanie ich kníh považujem za istotku. Že keď si prečítam nejakú knihu, ktorá by úplne nesadla, že si napravím chuť. Scheuerove Zimní včely sa mi nesmierne páčili, keď vyšli u nás v českom preklade a keď som na Svete knihy zbadala Mutabor s prenádhernou obálkou, tak som neváhala. Aj anotácia vyzerala viac než sľubne. A po prečítaní si hovorím, že či je autor už natoľko úspešný (v Nemecku nepochybne je, videla som v kníhkupectvách), že si môže písať už bársčo a vydajú mu to. Mutabor mal asi ambície byť prudko umelecký a intelektuálny text, ale vôbec to nefungovalo. Nejaké pozliepané texty, čo vytiahol pán Norbert z šuflíka alebo možno aj spod postele. Stále premýšľam nad tým, prečo preložili tento neuchopiteľný titul, či iba kvôli tomu, že včely mali úspech alebo sa niekomu podaril čarovný vizuál. Práve za ten dávam prvú hviezdičku, druhú dávam za pekné vety, lebo autor nepochybne narábať so slovom vie a mnohé časti boli pôsobivé, len to nejako nedržalo všetko spolu dokopy, za to je už len tá polhviezda. Škoda.
Ak by mala kniha viac strán, tak zrejme ju ani nedočítam, ale množstvo prázdnych strán a polstrán ma hnalo dopredu, aby som zistila ako príbeh skončí, paradoxne ten záver sa mi vcelku páčil.
Je to zajímavé čtení, i když pro mě trochu neuchopitelné. Za mě takové pěkné 3,5*. Možná mě ale ještě víc než text zaujaly obrázky. A vybrala jsem si to podle obrázku obálky na českém vydání. Ten je pro mě obzvlášť krásný.