Fallet Thomas Quick : Att skapa en seriemördare

by Hannes Råstam

Swedish / Svenska

Genres: Nonfiction, True Crime, Crime, Psychology, History, Biography, Swedish Literature

1 pages, Pocket Book

First published January 1, 2012

Reviews

[Martina Fraňová (fandomky) · Rating 4 out of 5]

Na Thomasa Quicka som sa tešila, odkedy vydavateľstvo odhalilo jednu z najlepších a najviac originálnych obálok, aké som doteraz videla. Pôsobilo to na mňa ponuro, výstražne a aj nebezpečne. Anotácia bola už len čerešničkou na torte. Túto knihu som jednoducho musela prečítať.

Na čítanie som si nechávala čas. Prípad Thomasa Quicka by som zaradila medzi tie náročnejšie, keďže sa nejedná úplne o beletriu. Autor tu excelentne narába s informáciami, krásne ich ohýba a preveruje z každej strany. Takýto výskum mu zabral určitý čas v živote a táto kniha je tým sladkým koncom.

Áno, toto hľadanie a preverovanie by sa dalo spísať na pár strán. Autor by vypichol tie najdôležitejšie body a bolo by. Ale tu ide o každý jeden detail. Priznávam, v niektorých chvíľach sa mi kniha čítala ťažšie,ale potom som si pomyslela, že autor to musel napísať tak, aby to bolo nepriestrelné. Musel byť čo najviac dôsledný, každý jeden detail mohol byť práve tým usvedčujúcim. Bolo to podané tak, aby nikto nemal pochybnosti, že aj tí najlepší z nás sa vedia pomýliť, respektíve sláva a obdiv sú pre nich dôležitejšie, než nevina chorého človeka.

Bolo to až neuveriteľné. Takéto chyby spôsobené ľudskou pýchou, ctižiadostivosťou sú jednoducho neodpustiteľné. Zavádzanie dôkazov a neprofesionalita hrali tiež dôležitú úlohu v tomto prípade. Najhoršie je, že rodiny obetí nikdy nenašli spravodlivosť, ktorú si zaslúžili.

Ak sa rozhodnete siahnuť po tejto knihe, tak dostanete detailný náhľad priebehu vyšetrovania, rôzne dôležité rozhovory, úžasne spracované informácie a naozaj jedinečné a zaujímavé čítanie. Na druhej strane sa musíte pripraviť na to, že sa tam častokrát opakovali isté pasáže, pretože táto kniha je dotiahnutá do každého detailu a nie vždy to musí byť záživné (ale vždy to viedlo k niečomu zaujímavému ).

[Nina · Rating 5 out of 5]

Treba hneď na úvod povedať, že je to trochu komplikovanejšie čítanie, preto to nie je pre každého. Je to jedna veľká reportáž poskladaná z obrovského množstva nazbieraných materiálov a rozhovorov. Striedajú sa tu rozhovory, fakty, dodatočné vysvetlenia, veľa týchto informácií si viete dohľadať na internete. Zarážalo ma konanie Thomasa, že sa priznal ku xy prípadom, taktiež konanie prokurátora, lekárov, ošetrovateľov, samotných vyšetrovateľov, že napriek žiadnym / nedostatočným dôkazom sa "podarilo" odsúdiť chorého človeka a tým pádom si možno doteraz skutoční vrahovia chodia po tomto svete...Čo sa týka súčasnosti - ľahko si viete vygoogliť, ako to so Sturem momentálne vyzerá.

[Martina · Rating 4 out of 5]

Kde bolo, tam bolo, priznal sa raz jeden psychicky narušený človek k 30 vraždám, ktoré nespáchal...


Úvodné slová ako z nejakej pofidérnej rozprávky, no, žiaľ, tentokrát nejde len o výmysel autora, ktorý by si premakanou krimi zápletkou chcel získať pozornosť čitateľov, tentokrát ide o skutočnosť. O smutnú realitu na jednej strane približujúcu labilnosť mentálne nestabilného jedinca (a jeho vplyv na spoločnosť), na druhej zrkadliacu absolútne zlyhanie justičného systému a zdravotníctva.


Falošné, respektíve krivé obvinenia nie sú vo svete žiadnou senzáciou, vyšetrovatelia sa s nimi stretávajú bežne, no čo ak by sme situáciu trochu pozmenili a falošné by nebolo obvinenie, ale priznanie? Vražda sem, znásilnenie, únos či rozštvrtenie tam. Obžaloba za obžalobou, obvinenie za obvinením. Pre väčšinu z nás absolútne nemysliteľné, no verte či nie, aj také sa stáva. 


Presne taký bol aj prípad Thomasa Quicka – príbeh „sériového vraha“, ktorý nie len pobúril, ale aj rozdelil verejnosť. Niektorí boli o jeho vine presvedčení, iní ho považovali za švihnutého mýtomana. Brutalita, kontroverzia i rozbroje týkajúce sa prípadu prilákali mnohých, no až investigatívny novinár Hannes Råstam odhalil hrozivú pravdu o privysokom egu a marení spravodlivosti.


Typicky strohým novinárskym štýlom bez zbytočných odbočiek čitateľom ponúkol fascinujúcu, mimoriadne frustrujúcu a hlavne nesmierne detailnú rekonštrukciu vyšetrovania, komparáciu policajných i zdravotníckych záznamov i analýzu rozsudkov, čím nie len dokázal Quickovu nevinu, ale zároveň poukázal na systematické odmietanie dôkazov, zjavnú dezilúziu vyšetrovateľov či scestnú vieru vo vlastnú pravdu.  Osobne by som nepohrdla obšírnejšou sondou do Quickovej mysle, nejakou rozsiahlejšou psychologickou analýzou jeho konania, no o to v knihe koniec-koncov nešlo. 


Zaujímavý prípad = zaujímavé čítanie. 

[Bettie · Rating 3 out of 5]

Description: 'I wonder what you'd think of me if you found out that I've done something really serious . . .' So begin the confessions of Thomas Quick - Scandinavia's most notorious serial killer.

In 1992, behind the barbed wire fence of a psychiatric hospital for the criminally insane, Thomas Quick confessed to the murder of an eleven-year-old boy who had been missing for twelve years. Over the next nine years, Quick confessed to more than thirty unsolved murders, revealing he had maimed, raped and eaten the remains of his victims.

In the years that followed, a fearless investigative journalist called Hannes Råstam became obsessed with Quick's case. He studied the investigations in forensic detail. He scrutinised every interrogation, read and re-read the verdicts, watched the police re-enactments and tracked down the medical records and personal police logs - until finally he was faced with a horrifying uncertainty.

In the spring of 2008, Råstam travelled to where Thomas Quick was serving a life sentence. He had one question for Sweden's most abominable serial killer. And the answer turned out to be far more terrifying than the man himself . . .

Opening: Säter Hospital, Monday, 2 June 2008: THE SERIAL KILLER, sadist and cannibal Sture Bergwall had not been receiving visitors for the past seven years. I was filled with nervous anticipation as I was let into the main guarded entrance at the regional forensic psychiatric clinic in Säter.

We want to be loved;
failing that, admired;
failing that, hated and despised.
At all costs we want to stir up some sort of feeling in others.
Our soul abhors a vacuum.
At all costs it longs for contact.

- 'Doktor Glas' by Hjalmar Söderberg

In the description the author here is given as the third party... ' a fearless investigative journalist called Hannes Råstam became obsessed with Quick's case.' This is beacuse he died of cancer and although helped to complete, he failed to see the final published book.

Thomas Quick del 1

05:06:2015: Lawyers blame groupthink in Sweden's worst​​ miscarriage of justice

[A. P. Zacharová · Rating 4 out of 5]

⚫ Justičný omyl v krajine s najprepracovanejšou legislatívou a jurisdikciou, psychicky chorý jedinec s potrebou záujmu zo strany okolia i na liekoch závislý narkoman s chuťou urobiť pre ne čokoľvek. To je v skratke príbeh Stureho Bergvalla.

Kniha balancuje na pomedzí odbornej monografie a beletrizovanej investigatívnej biografie. Autor, novinár H. Råstam, niekoľkokrát ocenený Veľkou novinárskou cenou, radí za sebou značne publicisticky štylizované rozprávanie stretnutí s Bergvallom v psychiatrickej liečebni a tieto scény prekladá prepismi súdnych výpovedí, svedectiev, rozhovorov, či popisom dokumentov a dôkazov, ktoré pri svojej práci našiel. Očividne, z knihy tryská už na prvý pohľad silná a pravá žurnalistická práca, ktorá vo svojej plnosti informácií hovorí sama za seba i za niekoľkoročný investovaný čas a úsilie.

Celý prípad, i v súčasnosti ťažko uveriteľný nehovorí len o ľudských a právnych zlyhaniach, ale na pozadí reflektuje i pohnutý a kontroverzný život samotného obvineného, nielen psychicky chorého, ale vo svojej podstate celoživotne nenaplneného, nešťastného a po pozornosti, láske či priateľstve až patologicky túžiaceho muža, rezignujúceho neskôr pre vlastné potreby na hodnotu spravodlivosti či váhu pravdy.

Pozoruhodný je i vzťah Bergvalla s Råstamom, ktorý v istom momente prerastá klasické pracovné profesné vzťahy a transformuje sa do (nebojme sa tvrdiť) istého druhu čistého mužského priateľstva, paradoxne, pomáhájuceho obom stranám. (Råstam sa v dobe vyšetrovania i znovuotvorenia prípadov dozvedel o vlastnom probléme - rakovine podžalúdkovej žľazy v terminálnom štádiu, pričom doby prepustenia Bergvalla na slobodu sa už nedožil.)

Obsiahlosť, podrobnosť mien, názvov a hutnosť textov môže neznalým čitateľom, ktorí od diela očakávajú beletriu evokovať pocit nudy či retardovaného textu bez očividného tempa a dynamiky, k dielu však logicky nejde pristupovať ako ku klasickej žánrovej beletrii, pričom Råstam ani nie je klasickým spisovateľom beletrie a publicistická práca a štylistika v jeho diele prevláda.

Pre záujemcov alebo čitateľov, ktorí knihu odložia či nedočítajú pre jej obsiahlosť je výborným prostriedkom, ako sa bližšie nenútene zoznámiť s príbehom švédsky film z roku 2019 s názvom Dokonalý pacient, ktorý verne spracováva udalosti obsiahnuté v publikácii.⚫

[Louisa · Rating 4 out of 5]

Why would someone confess to 30 murders that he never committed in the first place?

"If you're saying that the police, along with a psychologist, have rigged Swedish court cases to put an innocent person behind bars, I will answer that this has never happened in the history of our legal system. If someone could prove that, it would be the biggest scoop of the world!"

Hey, Thomas Quick's defence attorney, guess what: you played a part in rigging said cases, too!

Well-researched true crime is a hardly a dime a dozen these days. So this goes without saying: Hannes Rastam did an amazing, meticulous job. He logged in years combing hidden investigative and forensic reports, interviewed Thomas Quick himself as well as the head interrogator, prosecutors, psychiatrists, lawyers and others involved in an official capacity, spoke to other journalists, sifted out details that other crime reporters would have missed, and kicked some serious butt.

The book is split in three main parts. We know from early on that Thomas Quick, an alleged serial rapist, killer and cannibal, gradually confesses to a multitude of murders in Sweden and Norway. We then eventually realise that many of his confessions don't add up. He seems to invent murders out of thin air, gets many of the nitty-gritty details dead wrong, and, most shockingly enough, may be influenced by leading questions from the interrogator and police themselves, and even a hardcore addiction to benzodiazapines. That the courts could find Quick guilty of eight murders is - in retrospect after readers learn the truth that Rastam tells - nothing short of scandalous.

Being a journalist myself, it's hard not to feel admiration for Rastam's attention to detail and absolute dedication to the story. While the book gets somewhat bogged down in the middle, he spares no mercy. The format is also simple enough to digest. The story is an extraordinary one - one that is done justice.

It's almost impossible to be impartial when reporting such sensational news (hello, Fox News), but I think Rastam did a wonderful job making it entertaining while also sticking to the facts. I'm seriously sad he passed away just the day after handing in the manuscript. What a piece of work to aspire to.

[Claudia Torkan · Rating 4 out of 5]

„Nemôžem sa vyhnúť otázke: koľko ďalších ľudí na seba vzalo zločiny, ktoré nespáchali?“

„Babráci!“
To mi napadlo ako prvé a najčastejšie pri čítaní tejto knihy. Nemôžem si pomôcť, ale tento omyl jasne dokazuje, aký slepý je človek, ktorý chce niečomu veriť. Práve preto je až zarážajúce, koľko rokov strávil Thomas Quick na liečebni. Musel prísť až novinár, ktorý po tom ani netúžil, aby zistil, koľká bije. Smutné je, že sa „šťastného“ konca nedožil, nakoľko podľahol rakovine a zomrel tak viac ako rok predtým, než Stura Bergwalla prepustili.

Novinár Hanns Råstam začal so svojou kariérou síce až ako 37 ročný, no ani to nijako neovplyvnilo to, čo všetko sa mu podarilo vo svojej brandži dokázať. Vyhral niekoľko prestížnych cien a poukázal na viaceré justičné chyby. Tento človek má môj obdiv, pretože robiť niečo také dneska, vo svete, ako ho poznáme, si žiada riadnu dávku odvahy. Všetci dobre vieme, že byť novinárom nie je také ružové ako sa človeku môže na prvý pohľad zdať.

Kniha sa číta ľahko a zároveň ťažko. Autor v nej rozobral všetky prípady, všetky správy a konverzácie s Thomasom Quickom naozaj do detailov. Aj preto sa človeku môžu zdať jednotlivé časti repetitívne, pretože kým na začiatku sme si o Thomasovi mysleli, že je páchateľ, od tej strany 90 sa uberáme iným smerom. Pre mňa to však bolo fascinujúce a v mnohom až nepochopiteľné. Ako sa to mohlo v tak vyspelej krajine stať? (povedzme si úprimne, kebyže sa niečo také stane u nás, kde sú, skutočne babráci, tak by to nikoho neprekvapilo)

Priznám sa, že hoci s kniha venuje veľkému škandálu, človek v tom nájde aj čosi viac. Od zlomeného muža, cez jeho „drogovú“ etapu až po vytriezvenie, kedy si uvedomí, že škoda, ktorú napáchal, sa len tak nevyrieši. Vskutku silná kniha pre každého čitateľa, pretože hoci som tušila svoje, miestami ma z nej mrazilo.

[John · Rating 4 out of 5]

Jag har varit särskilt intresserad av fallet Thomas Quick sedan 2008 då jag såg Hannes Råstams dokumentärer. Tidigare hade jag hört Leif GW Persson avfärda domarna och utredningarna, och eftersom jag har en hög uppfattning om Leif anade jag att det var något lurt med allting. Men ändå. Att det var så här illa kunde jag knappt föreställa mig. Råstams bok är en studie i hur illa saker och ting kan gå om individer och grupper helt frångår vanligt kritiskt tänkande.

Orsakerna till hela skandalen är en riktig sörja av pseudovetenskapliga behandlingsmetoder, missbruk, blind auktoritetstro, sektbeteende och grupptänkande. Den tanke som oftast slår mig under tiden jag läser är "hur kunde folk låta det här fortsätta?". En tungt påverkad och psykiskt skör missbrukare släpas runt på brottsplatser och till rekonstruktioner uppenbarligen utan att ha en susning om vad han sysslar med. Quick sitter i förhör där han inte får en enda detalj rätt om brotten han tar på sig. Ingen teknisk bevisning finns. I vissa fall finns det starka misstankar mot andra personer. Ändå döms han för åtta mord.

Det fanns folk som förstod vad som pågick. Johan Asplunds föräldrar kämpade verkligen för att bli hörda, men fick inte det stöd från polisen, media eller rättsväsendet de borde ha fått. Många enskilda personer som förstod vad som hände, men som inte ingrep med någon kraft eller slog larm borde rannsaka sig själva nu i efterhand. Det verkar finnas en kultur av konflikträdsla och missriktad lojalitet inom polisen och rättsväsendet. Den här sorgliga historien kunde ha fått ett slut mycket tidigare om det bara hade funnits någon på insidan som vågat säga ifrån.

Boken får - trots det angelägna ämnet och allt arbete Råstam lagt ner - fyra stjärnor. Dispositionen är lite rörig och det hoppas ganska vilt mellan olika fall och i tid. Inte så konstigt kanske när en del av boken är baserad på anteckningar och ihopsatt efter författarens död. Ändå ett enastående arbete och fantastisk och skrämmande läsning.

[Hana Zet · Rating 4 out of 5]

Kolosálny… veď viete čo.
To je prípad Thomasa Quicka, masového vraha chlapcov, dievčat, žien a mužov alias Stureho Bergwalla, mýtomana a narkomana, čo sa popriznával k činom iných Švédov a zrejme aj Nórov.

Na začiatku príbehu bola jedna chorá myseľ. To je nespochybniteľné. Sture túžil byť zaujímavý a analyzovaný. Časom sa mu to ale celé vymklo z rúk a nenašiel sa nikto kompetentný, kto by zatiahol ručnú brzdu. Chyba totiž nebola na strane chlapíka, čo nebol v poriadku a stal sa závislý od drog, ktoré dostával podobne ako psíček odmeny na cvičáku. Bola u tých, ktorí uverili svojim schopnostiam a potom sa odmietli vzdať povesti veľkých detektívov. Nie je možné, aby im všetkým do jedného nedošlo, že naleteli. Myslím, že pod ich konanie sa v istom bode začalo podpisovať výlučne to trojpísmenkové slovo, ktorej robí ľudí bezmocnými, smiešnymi, hlúpymi, nešťastnými, krutými či nespokojnými - EGO.

Prípad Thomasa Quicka nie je len ukážkou šialeného zlyhania švédskeho právneho systému, tamojšej polície a jedného psychiatrického oddelenia. Je tiež urážkou rodín pozostalých, ktorí sa pre tie nafúknuté egá zrejme už nikdy nedozvedia, kto zabil ich blízkych, ako vlastne zomreli a kde sú ich telá. Oni sú najväčšími obeťami.

Kniha o tomto prípade je ukážkou mravčej, fantastickej novinárskej práce. Hannes Råstam prešiel a zanalyzoval obrovské množstvo materiálu, strávil veľa času nielen s Bergwallom/Quickom, ale aj každým, kto mal čo povedať. Výsledky svojho pátrania ponúka na vyše 400 stranách a je veľmi podrobný. Až tak, že ho možno chvíľami budete chcieť trošku poháňať, aby ste sa rýchlo dozvedeli viac.

Råstam predkladá fakty a niektoré sa čítajú ťažko. Quickove opisy vrážd sú síce výmyslom, ale aj tak pri nich behá mráz po chrbte. A navyše som si bolestne uvedomovala, že príbeh je vymyslený, ale reálna vražda nie. Tie deti, tí ľudia naozaj umreli. Kruto, bolestne, príšerne.

Rozkľúčovania záhad mysle a konania Thomasa Quicka sa však nedočkáte. Viete si veľa vyskladať z rozhovorov, ale predsa sa žiadalo aspoň pár slov na záver. Lebo Bergwalla síce analyzovali roky, ale od začiatku do konca mizerne. A tak zostane otázka “prečo na seba niekto vezme toľko vrážd, ktoré nespáchal?” viac-menej nezodpovedaná. Alebo...?

“Musíte mať na pamäti, že v tomto ústave sa liečia násilníci. Ja som v tomto prostredí žil, stretával som ich, bol som uprostred toho všetkého. A v konečnom dôsledku som sa chcel stať súčasťou tohto sveta. Nič iné som nemal.”

[Romana · Rating 3 out of 5]

Kniha o najväčšom švédskom justičnom omyle. Brilantne napísaná, autor odviedol skvelú pracu.
Uz od druhej strany som krutila hlavou, ze ako toto mohli vsetci tí ludia zapojení do vyšetrovania dopustiť. A hlavne preco sa Thomas Quick priznával ku všetkým tym vrazdam. V prvom prípade je to jasne - peniaze. V druhom pripade islo tiez o peniaze a najmä o drogovu zavislost. Thomas na zaklade toho, ze zobral na svoje plecia vsetky tie vrazdy mohol žiť niekolko rokov priam kráľovsky - mal svoju vlastnú izbu, teple jedlo a prístup k jeho milovaným tabletkam. Ani sa mu nečudujem, kebyze bol na slobode asi by sa tak dobre nemal. Urcite sa oplatí prečítať, ide o kvalitne spracované zurnalisticke dielo.

[Lucy · Rating 2 out of 5]

Okay so the overarching idea (story thing, I know it's not either of those but more like a plot except for non-ficton, but because I read so much ("") I don't have a vocabulary::) ) was super interesting. However, the book was so repetitive and didn't seem to follow any chronological or clear lines, I hated it.

I don't know whether the book was like this because the author passed away just after the manuscript was finished, so it was edited in a messed up way, or it was just crap. Either way the VERY last few chapters were better but mostly it was over and over again. I understand that if Thomas Quick was as infamous (I didn't even know the name before this book) in my country, Australia isn't very up to date with the current affairs in Sweden, the book would have held more importance. Each case, although going through an almost identical process, would have struck of a chord, because each case was quite famous, but I had no knowledge of any of them before this, and so it wasn't as dramatic as I felt it could have been if I were more in line with who I think the intended audience were– the Swedes and Norwegians.

Even so, I think that it was an interesting book, but for me at least, it could have been much shorter, in order to avoid the repetitiveness, like skip the dreary "I did this" and then all that time interviewing and things, and just say everything he said he did and then split it into parts or chapters or whatever where each conviction and confession was examined. Also a lot of the newspaper excerpts were unnecessarily long.

Lastly, it takes 50 years to read because the entire thing is a brick of repetitive information.

[Jo · Rating 5 out of 5]

Thomas Quick aka Sture Bergwall is the serial killer that never was. A psychiatric patient who confessed to 30 murders in Sweden and Norway, Quick soon found fame as Sweden's most prolific serial killer. However, there was some doubt as to whether these confessions were true and Rastam set out to find the truth. This is an amazing story of a deeply troubled man in mental health care and how the authorities failed him and the victims of the crimes.

[vejunaunicorn · Rating 5 out of 5]

Toto je príbeh o tom , čo sa stane keď sa stretne pár príliš ambicióznych ľudí s psychicky chorým človekom závislým od liekov.
Thomas Quick alias Sture Bergwall sa počas 10 rokov priznal k 30 vraždám, ktoré nespáchal. Tento fenomén falošných priznani je celkom častý, no najhoršie na tomto prípade je, že všetci vedeli ako zle na tom Quick je, že bol úplne mimo z liekov ku ktorým mal neobmedzený prístup no aj tak sa rozhodli, že ho takpovediac dotlačia k odsúdeniu.
Existovalo veľa dôkazov vyvracajúcich Quickove priznania no nikto ochotný objektívne ich zhodnotiť. Pretože ich jediným cieľom bolo Quicka odsúdiť bez ohľadu na to, či skutočne vraždy spáchal.
Autor rozoberá niekoľko prípadov ku ktorým sa Quick priznal, preskúmal všetky dôkazy, zápisy z výsluchov lekárske záznamy aj rozsudky. Nakoneic dospel k presvedčeniu ,že Quick klame a vraždy nespáchal, čo mu potvrdil aj sám Quick.
Tento typ knihy mi sadol ako riť na šerbel, mala všetko čo vie čitateľa udržať v napätí a núti prevracať strany závratnou rýchlosťou. Miestami som neverila že čítam o skutočnej udalosti, že toto sa môže v nejakom právnom štáte stať. Ale ako sa hovorí -všetko je možné keď sa chce.

[Natália Adamíková · Rating 4 out of 5]

Toto naozaj treba čítať, keby som to nečítala tak podrobne rozpitvané, neuverím, že je niečo také možné. Skvelá novinárska práca. Jediný problém pri čítaní mi spôsobovala chronológia, keďže roky, v ktorých sa stali vraždy, v ktorých sa Quick priznával a v ktorých to Råstam rozmotával, boli od seba dosť vzdialené a v knihe sa to neťahalo ako rovná linka, ale podrobnosti sa odkrývali skôr cyklicky v špirále. Čo nie je negatívum, len môj zmysel pre orientáciu dostal zabrať.

[Hannie · Rating 3 out of 5]

Dit boek stond al een tijd op mijn tbr. Ik heb een afgeschreven exemplaar van de bibliotheek. Ik had hoge verwachtingen van dit boek, maar die werden helaas niet waargemaakt. Er zit veel herhaling in het boek waarbij steeds de conclusie is dat Thomas Quick, een alias van Sture Bergwall, een leugenaar is en alles heeft verzonnen. Ik snap waarom de schrijver, een onderzoeksjournalist, zo uitgebreid onderzoek heeft gedaan. Want alleen zo kon hij aan het licht brengen dat alles wat Thomas Quick heeft verteld niet waar was. Maar voor de leesbaarheid van het boek had het wel wat korter gekund. Er zit heel veel herhaling in, waardoor de vaart uit het verhaal is. Ook is het boek soms van de hak op de tak. Waarom niet per moordzaak een hoofdstuk in plaats van alles door elkaar. Ik las in een paar reviews dat de schrijver is overleden voordat het boek is uitgebracht. Dus wellicht was dit zijn ongeredigeerde versie. Al met al maakte dat dit boek toch niet mijn verwachtingen waar maakte. Al blijft het verbazingwekkend dat de politie en justitie zo gemakkelijk meegingen in Thomas zijn verhalen. Ook is het erg zorgwekkend hoe de psychiatrie zich heeft gedragen. In dat opzicht is het goed dat Hannes Råstam deze misstanden aan het licht heeft gebracht.

[Anita Ness · Rating 4 out of 5]

sjokkerende lesing..

[Tina · Rating 5 out of 5]

Den saken her er bare sinnsyk!

[Kasiur · Rating 4 out of 5]

Rzetelnie przygotowany reportaż

[Madeleine · Rating 4 out of 5]

Jag känner cirka noll förtroende för det svenska rättsväsendet efter att ha läst denna bok. Oerhört välskriven och väl underbyggd story - jag hoppas verkligen att allt stämmer, för det är så trovärdigt. Skrämmande hur psykologer, advokater, poliser och åklagare kan gå samman i något som närmast kan liknas vid en sekt för att sedan dölja bevis och göra sig av med alla de personer som vågar kritisera utredningen. Dels väljer de att lyssna på en mytomans berättelser om mord utifrån detaljer som han antingen läst i tidningar, sett på tv eller som de själva delgett honom (!!). Dels undkommer alla de som faktiskt mördade offren. Det är så hemskt och galet att det är svårt att förstå att det faktiskt har hänt på riktigt.

[Josefine]

Jag läser den här ibland när jag vill förfäras. Tror det var tredje eller fjärde gången nu. Välskriven, intressant och mer spännande än vilken thriller som helst

[Pekka Mukkala · Rating 4 out of 5]

Hannes Råstamin teos on hämmästyttävä kuvaus siitä, kuinka mielisairaalassa oleva pikkurikollinen alkaa tunnustaa pimeitä murhia saadakseen arvostusta ja lääkkeitä. Teos antaa lohduttoman kuvan Ruotsin poliisista, syyttäjälaitoksesta ja mielisairaanhoidossa mukana olleista terapeuteista, psykologeista ja psykiatreista. Thomas Quick pystyy valehtelemalla hankkimaan itselleen 8 tuomiota murhista, jotka sitten joudutaan myöhemmin purkamaan. Råstam käy läpi 50000 sivua tutkinta-aineistoa tv-dokumenttia varten ja löytää niistä ristiriitaisuuksia. Kirja on pitkä, välillä jopa uuvuttava, tarina eri murhien tutkinnasta. Hieman karsimalla siitä olisi saanut vieläkin paremman, mutta tässäkin asussa se on rikoshistoriasta kiinnostuneelle pakollinen luettava. Pisteet 8,5/10

[Anna · Rating 4 out of 5]

Väldigt intressant, välskriven och noggrann genomgång av rättsskandalen Quick. Man häpnar ju gång på gång över hur detta kunnat gå till som det gjort. Hur personer har kunnat göra så uppenbara fel i så många olika led.

[Radka]

Aj v "dokonalom" Švédsku robia chyby. A obrovské.

[Fiona Andersson · Rating 4 out of 5]

Intressant, men inte spännande som en roman då jag vet slutet innan. Otroligt grävande arbete

[Sammy · Rating 3 out of 5]

Väldigt genomgående, detaljrik, till en sådan grad att den ibland blir svårläst.

[Ross Ward · Rating 3 out of 5]

I don't really know where to start with this review, I suppose a brief premise. Thomas Quick, real name Sture Bergwall, confessed to upwards of 30 brutal and vicious murders across Sweden over a series of years. Yet upon analysis of the evidence by astoundingly meticulous journalist, Hannes Rastam, the sinister reality of the situation begins to emerge.

In my mind, it's important to make a division in this review namely because I found the book to be of far less interest than the case itself. As a Swedish friend of mine who grew up hearing about the case pointed out, Rastam died during the writing of this book and his assistant was forced to finish it. Although the exact overlap or moments of transition between the two authors can only ever be speculative, there were instances where I felt it was obvious.

The book begins with an excellent 160 pages+ which are written extremely well and seemed to breeze past. Around this mark however, the book makes a descent. It begins to become extremely detail-oriented and is not aided by the the extremely staccato style which at times often felt like an extremely long and elaborate list of bullet points. To my mind, at least, this betrays perhaps the assistant's unfamiliarity with the subject matter and a desire to convey everything that Rastam had garnered over his obsessive (not pejorative) investigation. The book continues to do this for many of Quick's cases (which were ultimately very similar) and for me, it really stunned the pace and diluted tension. At these points, I found it best to let the details wash over me and unless you are an aspirational detective or a manic details-hund, you would do best to follow suit or risk being inundated with repetition. The book's approach to reinforcing it's premise (that a miscarriage of justice had occurred) was nothing short of exhaustive and verged on insecurity (likely that of the assistant to do right by Rastam).

Speaking of tension, the primary "turn" or reveal of the mystery outlined in the blurb is done within the first 200 pages (i.e. what motivated Quick). I can't discuss it in too much detail without giving it away but the book could have been chronologically structured in a far more effective and novelistic manner. As such, this stifling of tension meant perhaps the only thing that kept me reading was a general interest in the case which is in itself nothing short of fascinating. (EDIT: However, I've since been told by aforementioned Swedish friend that the people of Sweden were hearing about Quick's case almost daily so for them, the main mysteries lied in the unravelling of the cases as Rastam has done.) As you progress through the book, you wonder how such an extensive perversion could take place and wonder what the people responsible were truly thinking. This is where the terror of the case truly lies along with the fact that those responsible for the murders Quick confessed to are still at large.

That said, there is an invaluable lesson at the heart of this grisly fable. This book is far greater than the sum of its parts as there is real virtue to be gleaned in the form of an upgrade or at very least a reinforcement of your own critical faculties. For myself, it reminded me to always question and never accept information at face value; to stay critical.

The Thomas Quick case is absolutely enthralling but whether the book is the optimum vessel for conveying it, I don't know as I'm yet to find an English-subtitled version of Rastam's SVT documentaries.

Still, this book is a must for anyone interested in true crime and the functioning (or not) of legal systems.

[Alex · Rating 4 out of 5]

En bok som måste läsas om man är intresserad av svensk brottshistoria och true crime!!

[Catherine Davison · Rating 4 out of 5]

Real investigative journalism. This book is incredibly detailed and I'll admit there were times when I wanted to flip ahead thinking 'ok yes you've made your point' but there are so many facts and each is important to build the overall case that the Swedish judicial system really stuffed up. Fascinating read.

[Socrate · Rating 3 out of 5]

De şapte ani Sture Bergwall, asasin în serie, sadic şi canibal, nu a primit nici o vizită. Când mi s-a permis accesul în încăperea pentru vizitatori a clinicii regionale de psihiatrie judiciară din Säter, m-am simţit cuprins de o curiozitate plină de teamă.
— Hannes Råstam, de la televiziunea suedeză. Am solicitat o întâlnire cu Sture Bergwall…
Mi-am depus legitimaţia de presă în compartimentul din oţel inoxidabil, aflat sub geamul blindat care mă despărţea de paznic. Acesta a verificat dacă vizita mea fusese aprobată şi înregistrată.
— Treceţi prin bariera de securitate. Nu veniţi la uşă!
M-am supus vocii fornăite din difuzor, am trecut printr-o uşă automată, apoi prin dreptul detectoarelor de metal ai barierei, printr-o altă uşă automată şi am ajuns într-o sală de aşteptare în care o infirmieră mi-a răscolit prin geanta de umăr.
Am urmat paşii hotărâţi ai însoţitoarei mele printr-un sistem parcă infinit de coridoare, scări şi lifturi. Ţăcănitul tocurilor ei pe podeaua din beton. Linişte, sunetul cheii în fiecare broască a uşilor din oţel, piuitul încuietorilor electronice, zgomotul uşilor blindate ce se închideau.
Thomas Quick recunoscuse comiterea a aproximativ 30 de crime. Şase instanţe îl găsiseră în unanimitate vinovat de opt ori. După ultima condamnare din 2001, el se decisese pentru un „time-out”, îşi reluase numele vechi de Sture Bergwall şi se hotărâse să tacă. În cei şapte ani care trecuseră de atunci, se iscaseră mereu discuţii aprinse pe tema în ce măsură Quick era un asasin în serie ori un mitoman. Nimeni nu ştia ce gândea respectivul despre sine. Acum aveam să mă aflu faţă în faţă cu el.
Infirmiera mă conduse într-un sector mare, pustiu, cu podea din linoleum lustruit strălucitor. Îmi ceru să intru într-o cameră mică destinată vizitatorilor.
— El este pe drum, spuse ea.
Brusc, am avut o senzaţie neplăcută.
— Veţi aştepta tot timpul în faţa camerei?
— Acesta este un sector închis, aici nu există personal, răspunse ea neprietenoasă.
De parcă mi-ar fi citit gândurile, infirmiera scoase la iveală o casetă mică, neagră.
— Doriţi să vă dau dispozitivul de alarmă?
M-am uitat întâi la ea, apoi la cutiuţa neagră.

[Patricia Krüger | miss.amanogawa · Rating 3 out of 5]

Ich liebe ja Bücher über Serienmörder.
Mich reizen die psychologischen und soziologischen Aspekte der Entwicklung vom Kind zum Killer.
Was ist in der Kindheit passiert? Wie war das soziale Umfeld? Die finanzielle Situation? Gab es traumatische Erlebnisse? Was beeinflusst die Seele eines Menschen, Morde verüben zu wollen?

Thomas Quick, bürgerlicher Name Sture Bergwall, ist einer der bekanntesten Serienmörder Schwedens. Er gestand 33 Morde an Kindern und Männern, während er sich in psychiatrischer Behandlung befand. Er hatte eine traumatische Kindheit, geprägt durch körperlichen Missbrauch seitens des Vaters und mehrere Mordversuche seitens der Mutter.
Armes Schwein. Kein Wunder, dass er ein so kaputter Mensch und drogenabhängig geworden ist.
Doch jetzt kommt der Clue. Nichts von alledem ist wahr. Erfunden. Weil er "ein interessanter Patient" sein wollte.

Anhand dieses Buches des leider verstorbenen Journalisten Hannes Råstam wird Schicht für Schicht aufgedeckt, wie Psychologen und Therapeuten ihre Patienten unfreiwillig ermutigen, zu perfekten Serienmördern zu werden. Und wie Ermittler und Polizei Widersprüche unter den Teppich kehren, um falsches Licht ins Dunkel zu bringen.
Es bedarf nur einer kleinen Lüge, um ein gewaltiges Konstrukt zu errichten.

Hochgradig interessant. Sowohl aus Sicht der Ermittler, der Therapeuten und Ärzte, als auch (besonders) des Journalisten Råstam.
Zu Beginn wirkte die Handlung etwas durcheinander, die Sprünge im Zeitgeschehen plus die vielen schwedischen Namen verwirrten mich. Aber sobald man einmal drin ist, schockieren einen die Details, die übersehen oder ignoriert wurden.
Es war so offensichtlich, dass Bergwall nicht der Täter ist. Das hätte niemals passieren dürfen.