O tejto knižke som pisala v 12tich čitateľský dennik a spravila prezentaciu pre celu triedu. Knižku som po prečítaní pozicala Anitke Menkeovej, ktoru ju potom pozicala učiteľke. Knižku uz nemam….
Najprv som ani nemala v pláne túto knihu čítať, ale keď ju moja mama dočítala, veľmi mi ju odporúčala. Povedala som si prečo nie, niekedy sa do nej pustím. Neskôr. Mala som ju v rukách a tak som sa rozhodla, že si len zbežne pozriem začiatok, o čo ide a či ma to zaujme. Ani som si neuvedomovala, že som sa začítala a zrazu som bola v polovici. Čítala sa tak ľahko, dej ma absolútne fascinoval a chcela som vedieť, čo sa stane ďalej. Páčilo sa mi, keď Tatiana spomenula Pieštany, v ktorých bývam a Hotelku, ktorú poznám, lebo som si vedela viac vecí predstaviť. Tovar je prvá kniha, z ktorej mi prišlo naozaj a úplne zle, ale čítať som aj tak neprestala. Ani nemôžem uveriť, ako dokázala prežiť tie hrôzy, ktoré sa jej diali každodenne. Som rada, že je už v relatívne poriadku a želám jej veľa štastia.
Asi sa dalo čakať, že keďže Deti zo stanice ZOO stále považujem za svoju najobľúbenejšiu knihu, zamilujem si aj túto. Má tú istú surovú silu reality, ktorá mi tak veľmi imponuje. Milujem proste tieto autobiografie - autentické, priame, ktoré neobalia krutosti sveta do obalov fantázie ale postavia ich pred teba tak ako sú. Bez cenzúry, bez moralizovania, bez snahy zapáčiť sa.
Autorka je podľa mňa extrémne inteligentná a vnímava osoba, aj keď to možno vtom čase sama nevidela. A ešte je aj z môjho milovaného Senca.
Cením že si prešla liečením, že si prešla tým všetkým a že dnes podľa všetkého žije normálny život. Fakt wau. Po všetkej tej bolesti ju nakoniec čakal pekný life. Tu vidno že aj keď padneme na úplné dno stále je cesta späť. A tá cesta môže byť prekvapivo krásna.
Knihu som prečítala za necelé 2 dni, je napísaná v takom ľahšom štýle. Miestami sa mi opisy zdali až príliš detailné na to, že si skoro nič nepamätala. Tiež občas ušli mená ľudí v príbehu. Je hrozné niečo také zažiť, pre človeka samotného, ale určite aj pre jeho okolie. Hlavne s tým prístupom, ako mala Tatiana - absolútne sebeckým. Sama za seba som rada, že v mojom blízkom okoli nepoznám nikoho s takou závislosťou a možno preto sa nie celkom stotožňujem s niektorými vyjadreniami. V každom prípade želám Tatiane šťastný a spokojný život….
Skvelá, úprimná a otvorená biografia o bahne, ktoré vlezie do vášho života spolu s drogami. Skvelý náhľad do psychiky, chápania a rozmýšľania takejto osoby, taktiež je to aj edukatívne o samotných drogách ;) Klobúk dole pred Táninou otvorenosťou. Neodporúčam slabším povahám.
Tuto knihu som precitala za 2 dni, velmi lahke citanie a dobre opisy. Pribeh bol dost dramaticky - niekedy trochu ''neuveritelny''. Dufam ze Tatiana je uz v poriadku a von z najhorsieho a prajem jej do zivota to najlepsie x
Úplne reálny príbeh ako dokážu drogy zničiť život. Veľmi silné pasáže a príbeh, ktorý donúti človeka zamyslieť sa nad životom, nad svetom, nad tým ako a čo sa deje aj okolo nás. A najhoršie na tom je,že to nie je len vymyslený "románik" o drogách a o tom aké to je a aké drogy sú. Tatiana si to fakt všetko odskákala a prežila a nakoniec to dala na papier a obnažila sa až na kožu.