Telegram

by Stanislav Rakús

„Nič nevedel ani o linkovaní a slovo šumrovať počul prvý raz v živote. Hodil sa iba na premiestňovanie nábytku a podobné hrubé práce, ale aj tie robil nemotorne." Reč je o Bírovi. Jánovi Bírovi, ktorého mama volala Janíčko, no vlastná žena vždy len Jano. V poviedke Príbeh o básni ho stretávame na rodičovskom združení syna Rudolfa (manželka ho volá Rudenko, on vždy len Rudo). Zapozerá sa do atraktívnej mamičky a aby ju ohúril, prihlási sa na konci o slovo a zručne zaimprovizuje úvahu o význame estetiky, umenia a hlavne poézie pre školopovinnú mládež, pričom si vyfabuluje informáciu o tom, že je členom akejsi „celoštátnej kultúrnej a pedagogickej komisie, o ktorej zameraní a úlohách nemôže na tomto mieste pre pokročilý čas hovoriť." Či sa Bírovi podarí atraktívnu pani zaujať, pochopiteľne, neprezradíme a to, k čomu ho improvizácia pred rodičmi nakoniec dovedie, ani len nenaznačíme. Zostaneme pri Bírovi, hrdinovi typickom pre Stanislava Rakúsa. V mladosti ho zaujímala literatúra, aj sa ju pokúsil vyštudovať. Keďže však nie je obdarovaný pamätou na fakty, zo školy odišiel. Potom začal chodiť do nezmyselného zamestnania, oženil sa so ženou, ktorú už veľmi nemiluje (a rovno povedzme, že ani one jeho), no odísť od nej sa neodváži a po príchode z práce musí pomáhať svokrovi maliarovi - natieračovi pri jeho fuškách. Súci je len na „hrubé práce" a najradšej by s tým všetkým praštil. Ale nepraští, lebo na to nemá motiváciu a silu, lebo si je neistý sám sebou a iný život než ten, čo žije, si nevie predstaviť.

Bír, Dobrovodský (z poviedky Básnici), Burdák (z Telegramu) a anonymný novinár z Alkoholickej poviedky by si mohli podať ruky. Všetci štyria mali kedysi literárne ambície, všetci sa o to, čo veľmi chceli, ani nepokúsili, všetci žijú svoje nudné životy ako nepochopení a nechápajúci ľudkovia, tápajúci v sivej realite normalizovaného Československa. Nie sú to však žiadni zúfalci existenciálne nazerajúci do prázdnoty bytia. Sú to celkom obyčajné postavičky, aké stále žijú okolo nás. Príliš nerozmýšľajú, chodia do roboty a svoj životný údel prijímajú viac-menej bez námietok.

Stanislav Rakús je jeden z najlepších slovenských rozprávačov. Nevymýšľa pritom strhujúce príbehy. Drámu hľadá (a nachádza) pod povrchom zdanlivo nudnej každodennosti. Na neobyčajné životy „obyčajných ľudí" sa pozerá síce láskavým, ale zároveň prenikavým pohľadom. Nesúdi, nehádže kameňom a neohŕňa nos, ale cíti a rozumie. To by však nestačilo, keby nevedel bravúrne a vtipne rozprávať. Svojich hrdinov vystavuje do mierne bizarných, takmer groteskných situácií, s ktorými si nie celkom vedia prespávanie Dobrovodského šéfa Pozdecha v jeho garzónke, Burdákovo bdenie pri mŕtvom svokrovom otcovi, novinárov pobyt na záchytke, komplikácie, ktoré Bírovy spôsobia jeho úvahy o poézii. Ako skutočný majster bojového umenia, ktorý nepotrebuje ukazovať svaly, ako virtuóz, ktorý nemusí ohurovať rýchlosťou, s akou prsty behajú po hmatníku, tak Stanislav Rakús dokáže pár slovami vytvoriť situáciu, z ktorej je zároveň smutno aj do smiechu.

Štyri poviedky v zbierke Telegram tých, ktorí majú radi Rakúsovo láskavé, múdre, smutno-groteskné rozprávanie, neprekvapia. Podobne ako pohár obľúbeného vína, ako návrat do krajiny, ktorú máte radi. Telegram si našiel adresáta.

Juraj Kušnierik"

117 pages, Hardcover

First published January 1, 2009

About the author

Stanislav Rakús sa narodil 20. januára 1940 v Šúrovciach. Po maturite na strednej škole v Trnave roku 1957 študoval slovenčinu a ruštinu na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich, od roku 1969 prednáša na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dejiny slovenskej literatúry a teóriu literatúry. V rokoch 1966 – 1968 bol externým dramaturgom Štátneho bábkového divadla v Košiciach. Žije v Košiciach.

Publikovať začal v 60. rokoch, kedy mu vyšli nielen krátke prózy a novela, ale aj recenzie, články o literatúre a literárnovedné štúdie vo viacerých časopisoch (Slovenské pohľady, Mladá tvorba, Romboid, Matičné čítanie a iné). V literárnovednej oblasti sa venuje najmä problematike modernej slovenskej prózy (Peter Jilemnický, Rudolf Jašík, Milo Urban a i.). V oblasti prózy sa základom jeho diel stáva silný životný zážitok, sprostredkovaný cez rozprávanie, čo mu umožňuje voľnejšie narábať s motívmi. Využíva tiež mnoho nových kompozičných a dejových postupov, čím sa jeho tvorba stáva inovačnou.

''Vyhovuje mi kombinácia práce učiteľa, literárneho vedca a spisovateľa už aj preto, že čisté písanie, kabinetná práca bez pravidelného kontaktu s ľuďmi a živou skutočnosťou zužuje šírku a bohatosť empirických látkových podnetov. Pôsobenie učiteľa na vysokej škole sa úzko spája s výskumom literatúry. Prednášky a semináre prinášajú stimuly, ktoré by sa ťažko dostavili v tichu izolovanej domácej pracovne. Navyše to, čo človek zvažuje a rozoberá v samote, potrebuje z času na čas uplatniť a komunikačne si overiť v diskusne zameranom odbornom prostredí.''
(autor o sebe)

Reviews

[Soňa · Rating 3 out of 5]

Is it just me alebo slovenski muzski autori miluju robit zo svojich postav spisovatelov a latentne sa tak za nich skryvat aby nemuseli byt v autobiografickej sekcii knihkupectva ? Anyway pohode knizocka

[Patrik Kondáš · Rating 5 out of 5]

ujo Rakús je super.