What do you think?
Rate this book
Nejlepší ze všech světů
- GenresFiction
152 pages, Hardcover
First published January 1, 2007
2 people are currently reading
54 people want to read
About the author
Irena Brežná
24 books34 followersIrena Brežná, born in 1950 in Bratislava. In 1968, she emigrated to Switzerland with her parents. Since graduating from the Faculty of Arts at Basel University (lic. phil. in Slavonic studies, philosophy and psychology) in 1975, she has worked as a teacher of Russian, a translator and interpreter of Slavonic languages and for 10 years as a psychologist at psychology research institutes in Munich and Basel. More recently, she has begun to work increasingly as an independent journalist and author.
She continues to be actively involved in a variety of areas on a voluntary basis. For 12 years during the 1970s and 1980s she campaigned for the release of Soviet political prisoners in her role as a coordinator for the Swiss chapter of Amnesty international. She has helped those who opposed the regimes in Central and Eastern Europe (inter alia the Moscow Centre for Prison Reform) and she assisted in establishing the first Slovak feminist magazine Aspekt in Bratislava. Her other work includes fundraising for Chechen women’s projects, and collecting works of world literature for a library in Mamou, Guinea in West Africa, as well as text books for local schools.
During The First Chechen war (1994-96) and during a short period of independence there (1996-98), she visited the destroyed country several times and since then has reported in more than 80 texts on the atrocities committed in the conflict and about the freedom fight of Chechen female human rights activists.
She continues to be actively involved in a variety of areas on a voluntary basis. For 12 years during the 1970s and 1980s she campaigned for the release of Soviet political prisoners in her role as a coordinator for the Swiss chapter of Amnesty international. She has helped those who opposed the regimes in Central and Eastern Europe (inter alia the Moscow Centre for Prison Reform) and she assisted in establishing the first Slovak feminist magazine Aspekt in Bratislava. Her other work includes fundraising for Chechen women’s projects, and collecting works of world literature for a library in Mamou, Guinea in West Africa, as well as text books for local schools.
During The First Chechen war (1994-96) and during a short period of independence there (1996-98), she visited the destroyed country several times and since then has reported in more than 80 texts on the atrocities committed in the conflict and about the freedom fight of Chechen female human rights activists.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 20 of 20 reviews
January 15, 2017
Vlastne celkom vtipná kniha o živote na Slovensku v čase proletariátu rozprávaná očami malého dievčaťa. Môže byť. „Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“
June 5, 2024
Vynikajuca kniha. Vsetky nase stereotypy a myty v jednom baliku. Proletari, burzoazne zivly, holubici narod, povstanie, alkohol, MDZ a patriarchat, Boh aj pionierske satky - to vsetko z pohladu maleho dievcata. Uzila som si ju nesmierne. Odporucam.
May 19, 2020
Jankina mama Janka je moja nova oblubena literarna postava.
Krasne napisane myslienky a postrehy dievcata vyrastajuceho na Slovensku v 50.rokoch.
"Stare zeny uctievaju Mariu. Pritom nevykonala nic mimoriadne, tvrdi mama. Boh ju mir nikds dir niks bez jej vedomia a pricinenia oplodnil a ona mu porodila syna. Vychovala ho ako kazda ina mama, jeho otec sa ako vsetci otcovia ani trochu nestaral o jeho vychovu."
"V nepriatelskych krajinach sa zenam vodi strasne zle. Bud su zenami v domacnosti, alebo prostitutkami, co je v konecnom dosledku to iste. Ci si lihaju kvoli cudzim muzom, odete len v malickych farebnych nohavickach, ktore by sa nase tovarne hanbili vyrabat, alebo cely den utieraju prach, polievaju muskaty a vecer sa hrbia, aby svojmu zivitelovi podali papuce, kazdopadne sluzia jednemu alebo viacerym utlacatelom."
"Byt dievcatom je tazky udel, ale najlepsie na tom je, ze zo mna nikdy nebude muz. Muz, musi do seba liat palenku, pivo, vino, vsetko mozne, piatky i sviatky, rano i vecer. Neplati ziadna vyhovorka. Ani u nas v mestecku, ani v celej krajine, ba ani v bratskej krajine niet kutika, kde by muz pokojne, akoby na tom nic nebolo, mohol povedat: Nie, nechcem, nie, nepijem. Muz, ktory nemoze o sebe povedat, ze mal niekolkohodinove okno, sa vystavuje opovrzlivemu vysmechu. Mat okno neznamena mat vyhlad, ale naopak, ze opitost zasla tak daleko, ze clovek uz nic nevidel a z toho, ze nic nevidel, zasa vsetko zabudol. Povazuje sa to za tu najdobrodruznejsiu vypravu."
"A u Petrika to suvisi s jeho psom Puntom. Ked Punto utecie, je Petrik neznesitelny, ked sa Punto vrati, je Petrik znesitelny. U Slavky to suvisi s ekzemom. Ked jej scervenaju lakte, mysli si, ze je uplne nanichodna, no ked su jej lakte blede ako vsetky ostatne lakte v triede, je zasa daco hodna. U mamy to suvisi so zrkadlami. Ked jej male zrkadielko v predsieni ukaze nove vrasky, nechce zit, ale ked ju vysoke zrkadlo v spalni zostihli, chce hned emigrovat, aby ju svet spoznal predtym, nez bude mat vsade vrasky."
Krasne napisane myslienky a postrehy dievcata vyrastajuceho na Slovensku v 50.rokoch.
"Stare zeny uctievaju Mariu. Pritom nevykonala nic mimoriadne, tvrdi mama. Boh ju mir nikds dir niks bez jej vedomia a pricinenia oplodnil a ona mu porodila syna. Vychovala ho ako kazda ina mama, jeho otec sa ako vsetci otcovia ani trochu nestaral o jeho vychovu."
"V nepriatelskych krajinach sa zenam vodi strasne zle. Bud su zenami v domacnosti, alebo prostitutkami, co je v konecnom dosledku to iste. Ci si lihaju kvoli cudzim muzom, odete len v malickych farebnych nohavickach, ktore by sa nase tovarne hanbili vyrabat, alebo cely den utieraju prach, polievaju muskaty a vecer sa hrbia, aby svojmu zivitelovi podali papuce, kazdopadne sluzia jednemu alebo viacerym utlacatelom."
"Byt dievcatom je tazky udel, ale najlepsie na tom je, ze zo mna nikdy nebude muz. Muz, musi do seba liat palenku, pivo, vino, vsetko mozne, piatky i sviatky, rano i vecer. Neplati ziadna vyhovorka. Ani u nas v mestecku, ani v celej krajine, ba ani v bratskej krajine niet kutika, kde by muz pokojne, akoby na tom nic nebolo, mohol povedat: Nie, nechcem, nie, nepijem. Muz, ktory nemoze o sebe povedat, ze mal niekolkohodinove okno, sa vystavuje opovrzlivemu vysmechu. Mat okno neznamena mat vyhlad, ale naopak, ze opitost zasla tak daleko, ze clovek uz nic nevidel a z toho, ze nic nevidel, zasa vsetko zabudol. Povazuje sa to za tu najdobrodruznejsiu vypravu."
"A u Petrika to suvisi s jeho psom Puntom. Ked Punto utecie, je Petrik neznesitelny, ked sa Punto vrati, je Petrik znesitelny. U Slavky to suvisi s ekzemom. Ked jej scervenaju lakte, mysli si, ze je uplne nanichodna, no ked su jej lakte blede ako vsetky ostatne lakte v triede, je zasa daco hodna. U mamy to suvisi so zrkadlami. Ked jej male zrkadielko v predsieni ukaze nove vrasky, nechce zit, ale ked ju vysoke zrkadlo v spalni zostihli, chce hned emigrovat, aby ju svet spoznal predtym, nez bude mat vsade vrasky."
December 15, 2020
„Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“
V zanri “totalitny rezim ocami dietata” je tlacenica, kniha Na slepacich kridlach Ireny Breznej je z tych lepsich. Jana dospieva v Trencine v 50. rokoch s mamou, ktora ked treba, nahodi sminky a vysoke podpatky a u sudruhov vybavi, co treba, s otcom, ktory bol pravnikom a teraz je robotnikom, bratom, z ktoreho chcu mat rodicia lekara, aby nemusel byt robotnikom, a s babkou, ktora zerie pana farara a ma milion pravidiel, podla ktorych by sa mala mlada slecna spravat.
Slecna ma vsak svoju hlavu a prudko ironicky komentuje rodinne aj spolocenske vztahy. ("Pohostinnost a nasilne krmenie su jedno a to iste.")
Bez ironie si vsak heroizuje rezim a hoci vidi aj iste nedostatky, stale chce byt proletarkou, hrdinskou sudruzkou budujucou svetle zajtrajsky.
"V nepriatelskych krajinach sa zenam vodi strasne zle. Bud su zenami v domacnosti, alebo prostitutkami, co je v konecnom dosledku to iste. Ci si lihaju kvoli cudzim muzom, odete len v malickych farebnych nohavickach, ktore by sa nase tovarne hanbili vyrabat, alebo cely den utieraju prach, polievaju muskaty a vecer sa hrbia, aby svojmu zivitelovi podali papuce, kazdopadne sluzia jednemu alebo viacerym utlacatelom."
Tato kniha vas teleportuje do detstva, ak ste vyrastali v Ceskoslovensku za byvaleho rezimu. Ak ste porevolucne dieta, citajte ju duplom.
V zanri “totalitny rezim ocami dietata” je tlacenica, kniha Na slepacich kridlach Ireny Breznej je z tych lepsich. Jana dospieva v Trencine v 50. rokoch s mamou, ktora ked treba, nahodi sminky a vysoke podpatky a u sudruhov vybavi, co treba, s otcom, ktory bol pravnikom a teraz je robotnikom, bratom, z ktoreho chcu mat rodicia lekara, aby nemusel byt robotnikom, a s babkou, ktora zerie pana farara a ma milion pravidiel, podla ktorych by sa mala mlada slecna spravat.
Slecna ma vsak svoju hlavu a prudko ironicky komentuje rodinne aj spolocenske vztahy. ("Pohostinnost a nasilne krmenie su jedno a to iste.")
Bez ironie si vsak heroizuje rezim a hoci vidi aj iste nedostatky, stale chce byt proletarkou, hrdinskou sudruzkou budujucou svetle zajtrajsky.
"V nepriatelskych krajinach sa zenam vodi strasne zle. Bud su zenami v domacnosti, alebo prostitutkami, co je v konecnom dosledku to iste. Ci si lihaju kvoli cudzim muzom, odete len v malickych farebnych nohavickach, ktore by sa nase tovarne hanbili vyrabat, alebo cely den utieraju prach, polievaju muskaty a vecer sa hrbia, aby svojmu zivitelovi podali papuce, kazdopadne sluzia jednemu alebo viacerym utlacatelom."
Tato kniha vas teleportuje do detstva, ak ste vyrastali v Ceskoslovensku za byvaleho rezimu. Ak ste porevolucne dieta, citajte ju duplom.
August 22, 2020
Irenu Brežnou mám užuž dlouho na svém TBR seznamu díky jejím reportážím z Čečenska, které vydala pod jménem Vlčice zo Sernovodska. Že píše i jiné knihy než jsou reportáže jsem vůbec nevěděl. na tuto knihu jsem narazil čirou náhodou ale protože byla sympaticky tenká, tak jsem se jí rozhodl přečíst.
— Kdybych knihu chtěl co nejjednodušeji popsat, tak bych napsal: takový temnější Hrdý Budžes ze Slovenska. Také jde o vyprávění o životě v (stalinském) komunismu z pohledu dítěte. Hlavní hrdinka má hodně autobiografických prvků a odehrává se v padesátých letech. Končí víceméně smrtí Stalina a návratu hrdinčiny matky z bolševického koncentráku.
— Hrdinka pochází z velmi dobře situované rodiny a tak sledujeme rozpory mezi moderní a mondénní matkou, tradiční a věřící babičkou a malé holčičky s hlavou vymytou tehdejší propagandou a zároveň feministickými a dobrodružnými touhami. Je trošku strašidelné číst naivně dětské názory hlavní hrdinky, které na první dobrou jsou velmi vtipné ale na druhý pohled pak hodně mrazí z té manipulace a propagandy.
— Každopádně se kniha čte velmi dobře. Přelouskáte ji velmi rychle a pokud si třeba pamatujete ruskou okupaci, tak si i trošku zavzpomínáte. Já ji určitě doporučím. Určitě i mladším čtenářům, kteří už narodili ve svobodné zemi.
— Kdybych knihu chtěl co nejjednodušeji popsat, tak bych napsal: takový temnější Hrdý Budžes ze Slovenska. Také jde o vyprávění o životě v (stalinském) komunismu z pohledu dítěte. Hlavní hrdinka má hodně autobiografických prvků a odehrává se v padesátých letech. Končí víceméně smrtí Stalina a návratu hrdinčiny matky z bolševického koncentráku.
— Hrdinka pochází z velmi dobře situované rodiny a tak sledujeme rozpory mezi moderní a mondénní matkou, tradiční a věřící babičkou a malé holčičky s hlavou vymytou tehdejší propagandou a zároveň feministickými a dobrodružnými touhami. Je trošku strašidelné číst naivně dětské názory hlavní hrdinky, které na první dobrou jsou velmi vtipné ale na druhý pohled pak hodně mrazí z té manipulace a propagandy.
— Každopádně se kniha čte velmi dobře. Přelouskáte ji velmi rychle a pokud si třeba pamatujete ruskou okupaci, tak si i trošku zavzpomínáte. Já ji určitě doporučím. Určitě i mladším čtenářům, kteří už narodili ve svobodné zemi.
February 23, 2017
Teleport do detstva.
February 21, 2024
Nehledejte v tom nějaký složitý text. Jde o velmi útlou knížečku, která zobrazuje pohled dítěte na danou dobu. Je to zrcadlo doby... a mimo jiné to poukazuje i na to, kde vznikla ta nekomunikace mezi generacemi, proč to bylo a jaké to mělo následky. No a mimo to je to i o tom, jak jsou děti tvárnéa manipulovatelné, a to dokonce i vůči rodičům, kteří je vychovávali, protože se o jistých tabu doma nemluvilo, kdežte ve školách je hustili. také je tam vidět i pěkná rozdílnost tříd a rodin, jak to děti poznamenává. Sice nejsme v socialismu, ale i toto je viditelné dneska. Jako zajímavá věcička. Myslím si, že jiné knihy od autorky jsou možná ještě lepší, ale toto rozhodně nebylo špatné. Hlavně to jsou padesátky, tedy doba po 48 a doba než zemřel Stalin.
March 14, 2021
Výborné. Vtipné a trpké. Skutočné. Jedinečné a predsa univerzálne.
“Viem sa prinútiť k všeličomu - k učeniu i vytrvalosti, no akokoľvek sa snažím, neviem sa prinútiť k veselosti. Ako by som sa len mohla naučiť byť vytrvalo veselá? Čím viac počúvam: Priveľa premýšľaš, nevieš sa uvoľniť, nože sa zasmej, tým som deprimovanejšia. V noci sa mi sníva, ako ma vyhúknutí chalani naháňajú tmavými chodbami, som nahá a hanbím sa za svoju smutnú tvár.”
“Viem sa prinútiť k všeličomu - k učeniu i vytrvalosti, no akokoľvek sa snažím, neviem sa prinútiť k veselosti. Ako by som sa len mohla naučiť byť vytrvalo veselá? Čím viac počúvam: Priveľa premýšľaš, nevieš sa uvoľniť, nože sa zasmej, tým som deprimovanejšia. V noci sa mi sníva, ako ma vyhúknutí chalani naháňajú tmavými chodbami, som nahá a hanbím sa za svoju smutnú tvár.”
February 13, 2018
Neuvěřitelně poutavě podané úvahy mladičké dospívající dívky, v níž se pere láska k její svobodomyslné rodině a vymývání mozku sovětskou propagandou. Na jednu stranu jí chybí matka zavřená ve vězení, na druhou stranu jí opovrhuje za její snahu vymanit se komunistickému systému. Doporučuji k přečtení každému.
December 30, 2022
Выдатна. Год з жыцьця Славаччыны часоў позьняга сталінізму вачыма маленькай дзяўчынкі. Увесь жах эпохі перапрацаваны і зьмяшаны с праблемамі сталеньня неверагодным уяўленьнем маленькай гераіні. Кніга напоўнена вялікай колькасьцю звыш трапных "дзіцячых" метафар і разваг пра час і грамадзства. Чытаць - сапраўдная асалода.
July 4, 2021
- Na slepačích krídlach -
Okay. Listen.
I DO NOT CARE who you are. READ THE HECK OUT OF THIS BOOK.
I´m not sure what I expected, but no book ever surprised me as much as this one.
TRUST ME. GO READ IT.
Okay. Listen.
I DO NOT CARE who you are. READ THE HECK OUT OF THIS BOOK.
I´m not sure what I expected, but no book ever surprised me as much as this one.
TRUST ME. GO READ IT.
November 1, 2018
Kniha bola viac smutná ako vtipná. Osobne ma bavil stret dvoch svetov doma a tam vonku, zmiešaná s detskou naivitou.
March 13, 2020
Všetko dôležité už je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, no a to je strašne ťažké.
Keď budem veľká, chcem vedieť takto nežne priviazať svoje detské spomienky o papier.
Keď budem veľká, chcem vedieť takto nežne priviazať svoje detské spomienky o papier.
October 2, 2021
naj le pšie!
úžasný, vtipný, dojímajúci príbeh malej Janky z 50. rokov, úžasne napísaný.
ehm, školy, toto by malo byť povinne čítanie!
úžasný, vtipný, dojímajúci príbeh malej Janky z 50. rokov, úžasne napísaný.
ehm, školy, toto by malo byť povinne čítanie!
October 6, 2024
Nesmierne smutná a tragická kniha.
November 4, 2018
Brežnú registrujem už nejaký ten čas - cez moju manželku, no i na pôde divadla. Tam som ju "videl" prvý krát a presne toto dielo. A bolo to ohromné! Spracovanie par excellence!
A nato sa mi táto knižka dostala do rúk - skrz žiaka (ôsmaka!). Pustil som sa do nej tak všelijako, kedže knihy, ktoré som videl ako film už neviem čítať; môj duch sa vysporiadaval s touto situáciou podozrivo. Akoby som chcel, aby to bolo zle - nikde v podvedomí.
Čítala sa super a ľahúčko, slovom: na jeden dych. Štýl je svieži a jemný, to však nič nehovorí o obsahu, ktorý je celkom smutný a ťažký, i keď Brežna sa na veci pozerá s iróniou a sarkazmom. Je to taká slovenská komédia v literatúre - ako za socíku: vtip, sranda, no mysliac to vážne a skutočne.
Brežná je Pani spisovateľka a toto dielo dokazuje, že svoju prácu vie robiť veľmi dobre. Avšak neviem, kedy sa zas k nej dostanem, keďže vo mne nič netiká, aby som si našiel ďalšie jej diela.
A nato sa mi táto knižka dostala do rúk - skrz žiaka (ôsmaka!). Pustil som sa do nej tak všelijako, kedže knihy, ktoré som videl ako film už neviem čítať; môj duch sa vysporiadaval s touto situáciou podozrivo. Akoby som chcel, aby to bolo zle - nikde v podvedomí.
Čítala sa super a ľahúčko, slovom: na jeden dych. Štýl je svieži a jemný, to však nič nehovorí o obsahu, ktorý je celkom smutný a ťažký, i keď Brežna sa na veci pozerá s iróniou a sarkazmom. Je to taká slovenská komédia v literatúre - ako za socíku: vtip, sranda, no mysliac to vážne a skutočne.
Brežná je Pani spisovateľka a toto dielo dokazuje, že svoju prácu vie robiť veľmi dobre. Avšak neviem, kedy sa zas k nej dostanem, keďže vo mne nič netiká, aby som si našiel ďalšie jej diela.
December 8, 2010
Pekna knizka..zajimave je porovnani se Strazci obcanskeho dobra od Hulove..podobne tema, ale diky rozdilnosti hlavnich postav je zretelne rozdilne vnimani daneho rezimu..
January 2, 2019
Milá knížka, ideální prázdninové čtení, a zároveň docela inteligentní. https://milyctenarskydenicku.blogspot...
Read
March 4, 2014No time to finish atm. Page 25.
Displaying 1 - 20 of 20 reviews