Goodreads helps you follow your favorite authors. Be the first to learn about new releases!
Start by following Pavol Rankov.
Showing 1-1 of 1
“- Pozri, - ukázala Mária na kopec v diaľke, kde stála väznica, - aký to je impozantný hrad. Keby sme boli turisti, určite by sme sa tam chceli pozrieť.
- Raz sem možno prídeme aj ako turisti, - usmial sa Gabriel.
- Bojím sa stretnutia s ockom, - vzdychla Mária.
- Povolili nám štyridsaťpäť minút. Najskôr pôjdeš dnu sama a na poslednú štvrťhodinku prídem za tebou.
Mária prikývla.
- A o maminom zdravotnom stave veľa nehovor, nemá to zmysel, - dodal Gabriel, keď už vstupovali dnu. Podľa inštrukcií stráže pri bráne prešli niekoľko chodieb až sa dostali k miestnosti návštev. Zasvonili. Dvere sa otvorili a oni zostali ako obarení. Pred nimi stál v uniforme dozorcu levický rodák Gyula Harsányi.
- Ukažte povolení k návštěvě, - povedal bez mihnutia brvou Harsányi. Maďarský prízvuk v jeho češtine sa zadieral do uší.
Mária otvorila kabelku a začala sa v nej prehrabávať. Gabriel nemohol z Harsányiho spustiť oči. Spomenul si, ako Ján raz povedal, že teraz nebudú Židov prenasledovať esesáci, ale esenbáci a eštebáci. Bolo to však ešte oveľa absurdnejšie. Komunistov zavretých v base zase strážili fašisti.
Mária konečne našla obálku, ktorú jej poslali z väznice. Mlčky ju podala Harsányimu.
- Vězeň Belaj, - povedal Harsányi a pokýval dôležito hlavou.
- Ukažte mi vaše občanské průkazy.
Mária zasa začala zmätene hľadať. Gabriel strčil ruku do vnútorného vrecka saka a podal svoje doklady. Márii sa vysypala kabelka. Gabriel si kľakol a pomáhal jej zbierať. Pero, hrebeň, cukríky, vreckovka, kolínska voda, zrkadielko, ktoré prasklo. Do rúk sa mu dostal aj Máriin občiansky preukaz, ktorý podal Harsányimu. Ten sa obrátil a dvere za ním za zatvorili.
Trvalo aspoň desať minút, kým sa Harsányi zasa vrátil. Podal Márii jej občiansky preukaz:
- Tamhle do těch dvěří, - ukázal.
Potom rukou zadržal Gabriela, ktorý už chcel vykročiť za Máriou:
Vy nejste na seznamu. Jste snad Belajův příbuzný?
- Lófasz! – povedel potichu Gabriel.
- No, no, uklidněte se, - vykríkol Harsányi a rýchlo zavrel dvere.
Gabriel sa oprel o bedozelenú stenu a čakal. Položil si znovu otázku, kto vlastne vyhral túto poslednú vojnu. Majerský s Harsányim celkom zjavne neboli medzi porazenými.”
― Stalo sa prvého septembra
- Raz sem možno prídeme aj ako turisti, - usmial sa Gabriel.
- Bojím sa stretnutia s ockom, - vzdychla Mária.
- Povolili nám štyridsaťpäť minút. Najskôr pôjdeš dnu sama a na poslednú štvrťhodinku prídem za tebou.
Mária prikývla.
- A o maminom zdravotnom stave veľa nehovor, nemá to zmysel, - dodal Gabriel, keď už vstupovali dnu. Podľa inštrukcií stráže pri bráne prešli niekoľko chodieb až sa dostali k miestnosti návštev. Zasvonili. Dvere sa otvorili a oni zostali ako obarení. Pred nimi stál v uniforme dozorcu levický rodák Gyula Harsányi.
- Ukažte povolení k návštěvě, - povedal bez mihnutia brvou Harsányi. Maďarský prízvuk v jeho češtine sa zadieral do uší.
Mária otvorila kabelku a začala sa v nej prehrabávať. Gabriel nemohol z Harsányiho spustiť oči. Spomenul si, ako Ján raz povedal, že teraz nebudú Židov prenasledovať esesáci, ale esenbáci a eštebáci. Bolo to však ešte oveľa absurdnejšie. Komunistov zavretých v base zase strážili fašisti.
Mária konečne našla obálku, ktorú jej poslali z väznice. Mlčky ju podala Harsányimu.
- Vězeň Belaj, - povedal Harsányi a pokýval dôležito hlavou.
- Ukažte mi vaše občanské průkazy.
Mária zasa začala zmätene hľadať. Gabriel strčil ruku do vnútorného vrecka saka a podal svoje doklady. Márii sa vysypala kabelka. Gabriel si kľakol a pomáhal jej zbierať. Pero, hrebeň, cukríky, vreckovka, kolínska voda, zrkadielko, ktoré prasklo. Do rúk sa mu dostal aj Máriin občiansky preukaz, ktorý podal Harsányimu. Ten sa obrátil a dvere za ním za zatvorili.
Trvalo aspoň desať minút, kým sa Harsányi zasa vrátil. Podal Márii jej občiansky preukaz:
- Tamhle do těch dvěří, - ukázal.
Potom rukou zadržal Gabriela, ktorý už chcel vykročiť za Máriou:
Vy nejste na seznamu. Jste snad Belajův příbuzný?
- Lófasz! – povedel potichu Gabriel.
- No, no, uklidněte se, - vykríkol Harsányi a rýchlo zavrel dvere.
Gabriel sa oprel o bedozelenú stenu a čakal. Položil si znovu otázku, kto vlastne vyhral túto poslednú vojnu. Majerský s Harsányim celkom zjavne neboli medzi porazenými.”
― Stalo sa prvého septembra
