Silvia Demovičová > Quotes

“V živote vraj človek prichádza o ilúzie trikrát. Prvýkrát stráca ilúzie o rodičoch, druhýkrát o sebe a tretíkrát o svojich deťoch. Nikto z nás nie je dokonalý. Ani moji rodičia, ani moji kamaráti, ani ja.”
― Silvia Demovičová, Leto s Alexandrom

“Možno som to dokonca aj videla, len mi to nedávalo v tom čase zmysel. Ako keď máte pred sebou rozsypané puzzle a chýba vám predloha, podľa ktorej ich treba poskladať. Neviete, aký obraz majú tvoriť, ani z ktorého konca začať. Až keď ich niekto začne ukladať na miesto a výsledný obraz sa vám vynára pred očami,
dokážete doplniť chýbajúce kúsky.”
― Silvia Demovičová, Leto s Alexandrom

“Telefón zletí na zem a guľa pristane rovno na displeji. Objaví sa na ňom spleť prasklín, ktoré pripomínajú jazvy na mojich stehnách. Mám rozbitý mobil, pulzuje mi v hlave. Mám rozbitý život. Sama som celá rozbitá.”
― Silvia Demovičová, # Dokonalý svet

“Zmaľované baby sú väčšinou ako stieracie žreby. Zotrieš mejkap a zistíš, že si nevyhral.”
― Silvia Demovičová, Láska nemá vzorec

“Tie najlepšie veci nebývajú dokonalé.”
― Silvia Demovičová, Láska nemá vzorec

“Úplne stačí, ak ma v dave nájde jediný človek, ktorý ma má rád. Pre ostatných môžem byť pokojne neviditeľnou.”
― Silvia Demovičová, Láska nemá vzorec

“„Stavím sa, že patríš k ľuďom, ktorí majú radi aj pizzu s ananásom,“ nedám sa.
„To si píš,“ prikývne hrdo. „To je moje tretie najobľúbenejšie jedlo. Praclíky v čokoláde sú na druhom mieste.“
„Riskujem, že mi príde nevoľno, ale aj tak sa ťa spýtam: čo je na prvom mieste?“
„Pukance v čokoláde,“ odpovie provokatívne.”
― Silvia Demovičová, Na Vianoce budem doma

“Vytiahnem mobil, aby sme sa odfotili, pretože motto dnešnej doby znie, že ak nemáš záber, akoby sa to ani nestalo.”
― Silvia Demovičová, # Dokonalý svet

“Úžasné, ako niektorí ľudia vidia na veciach každý škrabanec, ale nevšímajú si ich na ľuďoch - na tele či na duši.”
― Silvia Demovičová, # Dokonalý svet

“Ako to, že som taká dobrá v čítaní cudzích ľudí, ale neviem odhadnúť svojich najbližších? Netuším, čo sa odohráva v maminej hlave. Nedokázala som odhaliť ani otcovu pravú povahu. A čo sa týka Alexa, tiež neviem, na čom som. Možno je to ako s impresionistickými obrazmi. Keď stojíte príliš blízko, vidíte len rozmazané farebné machule. Musíte mať trochu odstup, aby ste pochopili celok.”
― Silvia Demovičová, Leto s Alexandrom

“A teraz už viem aj to, že láska nemá vzorec. Že mi nestačí dosadiť do rovnice rovnaké premenné, ktoré fungovali u iných ľudí a dostanem zaručený výsledok. Každý z nás je jedinečný a na každého čaká iný príbeh.”
― Silvia Demovičová, Láska nemá vzorec

“Nikto nemá väčšiu ani menšiu hodnotu. Každý niečo znamená pre niekoho.”
― Silvia Demovičová, Láska nemá vzorec

“Láska je, keď na niekoho myslím, keď ma niekto rozosmeje, keď ho nájdem vo veľkom dave, keď pred niekým nepotrebujem skrývať tajomstvá, keď môžem byť sama sebou, keď mi ústa melú a nedokážu sa zastaviť.”
― Silvia Demovičová, Láska nemá vzorec

“Toľko ľudí by chcelo byť na mojom mieste a pritom jediné, čo v tejto chvíli cítim, je neskutočná prázdnota.”
― Silvia Demovičová, # Dokonalý svet

“Myslím, že odvaha nie je o tom, že sa človek nebojí. Odvaha je o tom, že robíš aj veci, ktoré ťa desia a prekonávaš svoj vlastný strach.”
― Silvia Demovičová, Na Vianoce budem doma

“Ak niekoho milujeme, nemusí byť výnimočný svojím vzhľadom, aj tak ho vždy ľahko rozoznáme.”
― Silvia Demovičová, Láska nemá vzorec

“„Sebaláska znamená dávať seba na prvé miesto a pritom rešpektovať ostatných, ich priestor a potreby. Sebectvo je dávať seba na prvé miesto na úkor ostatných.“
„A keď má niekto sám seba rád, ale aj tak dá tomu druhému niečo, čo sám chcel?“
„Vtedy je to láska.“
„Ale keď človek uprednostňuje samého seba, ostatní sa s ním nemusia cítiť dobre. Nájdu si iných kamarátov.“
„A vy chcete takých kamarátov, ktorí sú s vami len vtedy, keď vás potrebujú? Keď človek začne mať rád sám seba, zistí, koľko falošných ľudí ho opustí. Tí skutoční však zostanú.”
― Silvia Demovičová, Na Vianoce chcem len teba

“Potom presedím zvyšok dňa v izbe, vdychujem vzduch plný prachu a predstavujem si, ako sa mi prachové mikročastice dostávajú do pľúc a odtiaľ do krvi, ako sa moje telo zvnútra mení na múzejný exponát, aby zapadlo medzi ostatné veci z tejto miestnosti. Keď sem vojde o sto rokov niekto cudzí, nájde vitríny s vázami, starodávne vyšívané dečky a figurínu dievčaťa, ktoré tu kedysi žilo.”
― Silvia Demovičová, Leto s Alexandrom