Alica > Recent Status Updates

Nedočítané. Forma nadradená obsahu.

To be or not to be. That is the question. A question, yes, but not a choice.

Najzarytejšie výčitky svedomia mame väčšinou voči tým, ktorí už s nami nie sú, však? Alebo sa už nenachádzajú v rámci našej sféry vplyvu. Preto je to take bolestivé, lebo máme pocit, že sa to nedá napraviť.

Umenie si nájde cestu. Toto je v konečnom dôsledku jeho dar.

Že Boh na nás zosiela tieto strašné, zničujúce príležitosti, ktoré prinášajú zlepšenie a premenu. Táto zmena nie je nevyhnutne niečím, čo vyhľadávame - naopak, zmena často prichádza prostredníctvom roztrieštenia alebo zničenia nášho pôvodného ja.

Už sme o tom veľa hovorili, o myšlienke, že utrpenie je zo svojej podstaty primárny mechanizmus zmeny a že nám ponuka príležitosť transformovať sa na niečo iné, niečo odlišné, možno niečo lepšie…

- A čo je teda pre vás tým spoločným cieľom?
- Žasnúť. Zažiť spoločný pocit úžasu. Cítim to na pódiu a vidím to ľuďom v očiach.

Niekedy stretnete trúchliaceho človeka, ktorý sa ovinul okolo toho, čo stratil, skamenel a nedá sa k nemu preniknúť. No a iní sa zase vyberú opačným smerom, otvoria sa a rozšíria.

Odvtedy som pochopil, že v žiali sa nikam neposunieme, kým sa ho nenaučíme sformulovať - vysloviť nahlas, spievať o ňom, napísať o ňom a podobne. V bežnom živote totiž nie je miesto na rozprávanie o žiali. Jednoducho sa to nerobí, a tak nám zostávajú len tie pekelne abstrakcie, ktoré sídlia v mysli a ktoré nám možno nevedome ovplyvňujú správanie.