Dan > Recent Status Updates

Tak brzydkie i tandetne, że nigdy nieużywane, na za-wsze zachowują nowość, przez co nigdy nie kwalifikują się do wyrzucenia.

Menu jest krótkie i na temat; raczej kierowane do męczyzn, którzy nie wierzą w żadne zdrowia

Otwarte na oścież serce domaga się wszystkiego, ale otwarty jest tylko Rossmann

opäť najväčší dojem na mňa urobila sidestory o žene, ktorú chcel jeden z hlavných SSákov obťažovať, vytrhla mu pištoľ a zastrelila ho. Presne to, že sa nepoddala strachu, nestala sa obeťou ale napriek osudu, aký ju čakal, ukázala, kto to má pod kontrolou.

Mať vo svojom okolí človeka, ktorý je taký múdry, láskavý a tak ohľaduplne hovorí o veciach a ľuďoch ako Zuzana Čaputová, je dar. Keď je taký človek vašim blízkym priateľom, je to raj. A keď je taký človek prezidentom, a každý má možnosť čerpať z jeho energie, je to požehnaný národ. (Tento komentár potrebuje, aby som ho prepísal, oi. z generickégo maskulína a s trochu menej pátosom)

knihu som požičal Zuzke a dočítam pri návrate do Bratislavy

Vojna a väzenie sú dve hlavné ruské slová. Ruské! Ruské ženy nikdy nemali normálneho muža. Celý čas len opatrujú. Mužov majú trošku za hrdinov a trošku za deti. Zachraňujú. Do dnešného dňa. Ich rola sa nezmenila.

kniha sťažností a sto variácií na tému „chceli sme len salám“, ale číta sa to dobre, hoci s odporom

ako sme trpeli, ah ako vznešene sme trpeli. a my úbohí rusi sme nikdy za nič nemohli, to vždy oni, cudzinci, vládnuci predstavitelia, uzbeci, a my sme tak krásne trpeli. patetické...

Svet je posteľ. Už aby sme si v ňom všetci políhali

prečo čítam také depresívne knihy v čase, kedy sám potrebujem povzbudiť?

Vysoká spoločnosť a politici tretej republiky stvorili francúzsku luzu ako následok série škandálov a verejných podvodov. Teraz cítili k svojmu potomkovi nežnú rodičovskú náklonnosť, cit, v ktorom sa miešal obdiv so strachom. To najmenšie, čo mohla spoločnosť pre svojho potomka urobiť, bolo slovne ho ochrániť.

ako vzorce správania homosexuálov. Obe skupiny sa cítili nadradené i menejcenné, no v každom prípade boli hrdé na svoju odlišnosť od normálnych ľudských bytostí; obe verili, že ich odlišnosť je prirodzeným faktom, ktorý získali svojim narodením, obe ustavične neospravedlňovali to, čo robia, ale čím sú, a napokon obe sa vždy potácali medzi apologetickými postojmi a náhlymi provokatívnymi tvrdeniami, že sú elitou.

Proustova „vrodená dispozícia" nie je nič iné než oná osobná, súkromná posadnutosť, ktorú tak ospravedlňovala spoločnosť, v ktorej úspech i neúspech záviseli od židovského pôvodu. Proust to omylom považoval za „rasové predurčenie", pretože videl a zobrazoval iba jej spoločenský aspekt a individuálne spätné rozvažovanie. A je pravda, že pre vnímavého pozorovatela vykazuje správanie židovskej kasty rovnakú posadnutosť

Povedať prepáč, to sa dá hocikedy. Keby nás aj prijali vlažne, čo na tom?

Sme šťastní, keď o sebe nevieme

This is a constant crying, self-pitying, overusing word 'Frisco' and dreaming about his boycrush Dean, who seems like a total jerk to me, like everybody named in the long list of names so far. I don't see any value this book should give me.

– Pani drahá, a čo vám teda chýba? – Sloboda. /// koniec perspektívy bol tu a nie kdesi tam

„...tréner Šustek podfarbil rozhovor nostalgiou: slovenská cyklistika ide dolu vodou“ (knihu vydali v roku 1963, odvtedy sa trend asi nezlepšil)

no to je úplny fail – tú knihu nikto nekontroloval. Tam je chyba v nadpise treťej kapitoly – zle skopírované slovo z kapitoly 2

to frivolné nakladanie s poľštinou ma začína srať. Aký máš dôvod napísať Jaroslaw a nie Jarosław? Alebo prečo meno obce Ryboły napísať s L, keď to pri Białowieży išlo?

– Skoro som zrazil jeleňa
– Hej, občas im vôjdeme do cesty

Slovo vina sa už málokedy používa. Robíme chyby, ale vina je niečo, čím dokážeme rozbiť okno, zlomit kosť či rozpárať dušu. Niekto raz pozbiera naše viny a prihodí ich do zberu ku krivdám alebo k zdanlivým krivdám, a možno sa navzájom vyvážia.