Rudolf Sloboda > Quotes

“Odniesol by si ma?
Nie. Koľko vážiš?
Šesťdesiatpäť.
Si ťažšia ako ja.”
― Rudolf Sloboda, Narcis

“Čim teda získava dnešný človek pocit moci - ak necháme bokom, či moc môže uspokojovať človeka - rozumom, vzdelaním, artistnosťou? Filozofia je istým moderným a vysokým nahradením vlastníctva i sily. Muž, ktorý báda vesmír a je mu jasné, že veci sú také a také a ľudstvo také a také, si môže myslieť, že vlastne premohol to najhoršie, čo je skryté v prírode - totiž jej zvláštnu snahu 'skrývať sa', zabaľovať sa do 'formy' a 'zdania' atd´. Životopisy slávnych filozofov sú svedectvom, že ani jednej vetve 'boja' sa nevenovalo toľko energie a krvi. Koľkí za svoju pravdu zomreli. Lebo ju pokladali za najväčšie dosiahnuteľné bohatstvo. Keby sme im ho vzali a keby sme ich donútili myslieť inak, cítili by sa ako ten Ohňozemec, ktorého vyhnali za krádež. Bergson píše, že túžba po tvorbe je silnejšia ako túžba po živote. Ked´ čítam incých filozofov, cítim, že si mysleli to isté. Hoci nenavštevovali spoločnosť, ne poznali názory na svoje výmysly, predsa zanovite premýšľali, akoby cítili, že raz sa ľudstvo k nim vráti a budú nepostrádateľní. Len silní nepriatelia nás môžu svojou existenciou tak rozhnevať, že nie sme spokojní ani s ich smrťou. Tu dobre cítime, že človek neumiera. Priatelia umierajú, ale nepriatelia nie. Tým by sme chceli pripraviť nieo horšie. Bohužiaľ to nejde.

Niekedy som aj rád, že som nedoštudoval filozofiu, lebo mi to umožňuje pomaly pretráviť všetky snahy klasikov i neklasikov... ale chcel som povedať - stále dúfam, že svojím nezaujatým a neovplyvneným mozgom urobím rez do všetkých nejasných a temných polôh dnešnej filozofie - ved´ sa mi filozofia nestala potrebnou z donútenia...

Musím preskúmať, či dnešná tendencia nadŕžať všetkým mužom pokroku, všetkým, ktori 'nezištne' presadia dobrú vec, nie je trocha škodlivá, či nie je proti ľudstvu, ktoré ako také nie je schopné odhaľovať 'hračky a hry' prírody a teda ani nemôže navrhovať plány na využitie nafty alebo smetia. Úlohou filozofa môjho typu je teda: zistiť, čo naozaj ľudia chcú.”
― Rudolf Sloboda, Láska

“Okrem toho: poznám veľmi dobrý liek proti strachu z neurčitých udalostí a z budúcnosti. Je trocha príkry, ale stopercentný: kto sa bojí budúcnosti, nech sa stane zlodejom, vrahom, prostitútkou, skrátka kriminálnikom. Taký človek nikdy nemá strach, ako bude zajtra – ak už je teda v base – vie, že zajtre bude iba bližšie k slobode. A toto je súčasne príklad aj pre čistých, čo stále vidia len čerta na stene. Trocha zhrešte, a nebudete sa hnevať na štát. Čistota totiž – a myslím ozajstnú a úprimnú – má jeden háčik: človek očakáva za ňu odmenu. Ak ste pričistí, začnete mať strach, aby ten špinavší nevzal vašu odmenu. To je strach z budúcnosti.”
― Rudolf Sloboda, Láska

“Uršuľa sa pozrie na stenu, vidí tam nový obraz, reprodukciu z NDR, aké dostať v parádnych rámoch za pomerne nízku cenu. (Ak si pomyslíme, že reprodukcia je dobrá, nemusíme sa ani hanbiť, keď nás taký obraz vzruší rovnako ako originál. Napokon, koľko ľudí rozozná originál? Pár snobov má nejaké city s tými originálmi, ale keby sa zistilo, že majú dobrú kópiu... zabudol som, čo som chcel napísať.)”
― Rudolf Sloboda

“Človeka vychováva život, každý skutok. Čím je starší, tým je múdrejší. Drsný život spraví z nás múdrejších, ale neviem, či som lepšia, ak to chcete počuť. Dobré sú iba malé deti.”
― Rudolf Sloboda, Uršuľa

“„Nepovedzte, že ste v živote, okrem svojej ženy, poznali len tú Werichovú.“
„Nemám na to čas,“ povie Jano a neklame, „som v robote od rána do večera.“
„To nie je správne, to by znamenalo, že na prácu nestačíte,“ povie Uršuľa.
„Nemýlite sa. Kto dnes stačí na svoju prácu. Ľudia sa idú zodrať. Keď nie v robote, v zamestnaní, tak sa ničia doma. Nikto po práci neodpočíva, nesedí. Jedni robia domy, druhí robia nadčasy, iní kšeftujú, chovajú ondatry, kradnú, ba ani bohémov už niet, lebo umelci píšu popri zamestnaní. Napriek tomu sa o našom národe hovorí, že je lenivý. Minule som povedal jednému pánovi, ktorý si predo mnou v stánku kupoval noviny, aby sa pohol, lebo nemám čas.
Odpovedal mi – keď nemáte času, nečítajte noviny. A mal pravdu, hoci ma nahneval.”
― Rudolf Sloboda, Uršuľa

“Prečo kolektív niekoho prijme a niekoho nie?
Jasné je, že veľa tragédií nášho rodu vyplynulo z toho, že nás neprijali kolektívy - boli sme odsúdení na samotu.”
― Rudolf Sloboda