Zuzana Fabianová's Blog

Dnes je veľký deň nielen pre čitateľov slovenskej autorky Majky Danihelovej, ale aj pre Majku samu. Svetlo sveta uzrelo pokračovanie autorkinej série Kronika strateného impéria – V znamení rubína. Majka mi dovolila ju trocha vyspovedať, tak bez ďalšieho zdržiavania, nižšie si môžete prečítať rozhovovr.

—————————————————

Ahoj Majka, v prvom rade ti veľmi pekne chcem poďakovať, že si prijala pozvanie na rozhovor.

Odmalička ma priťahovali príbehy. Kedysi som chodila na výtvarnú – to bol pre mňa spôsob kreatívneho prejavu, ale cítila som, že mi to nestačilo, a ako som dostala prvé knižky na Vianoce, texty v nich ma priťahovali. V snoch sa mi začali zjavovať rôzne scény a cez deň som sa často zamyslela a tvorila v hlave vlastný príbeh. „Tlačil“ ma tam, a preto som ho skúsila preniesť čo najdôveryhodnejšie na papier. Prvý dlhší rukopis som napísala v dvanástich.

O vydaní knihy som snívala od štrnástich, ale prvýkrát som sa odhodlala poslať príbeh do vydavateľstva v pätnástich.

Ako som spomínala pri prvej otázke, väčšinu scén vidím v snoch a postupne príbeh rozvíjam počas dňa. Vedome som sa neinšpirovala reálnymi udalosťami, no v každom prípade texty vždy z nejakej časti vychádzajú z autorových skúseností a z jeho prežívania. Len ťažko sa dá podľa mňa vložiť do príbehu emócia, ak ten človek nič silné neprežil.

Každá vydaná kniha je pre autora, ktorý naozaj miluje písanie, ako splnený sen. S VZR som to za posledné štyri roky viackrát vzdala, keď sa situácia vo vydavateľstve nikam nehýbala. Rozhodla som sa, že pošlem ebook iba záujem, ktorí sú zvedaví, ako bude príbeh napredovať, keďže záver jednotky bol veľmi otvorený.

No vesmír mi napokon doprial vydanie pokračovania a to vďaka úžasnému vydavateľstvu Venupress. Bez nich by kniha zrejme nikdy, alebo tak skoro, nevyšla, lebo na samovydávanie som si absolútne netrúfala.

Je tam viac romantiky, vzťahy medzi postavami sa komplikujú a objavuje sa mnoho odpovedí na otázky z jednotky zároveň však s novými záhadami. Najväčší rozdiel medzi prvým a druhým dielom je zrejme v Megginom postoji. V prvej časti túžila ísť domov a tento cieľ vytrvalo nasledovala. V druhej časti sú však veci omnoho zložitejšie.

Určite by som sa kamošila s Meggie, pretože mám rada otvorených ľudí, ktorí nezahmlievajú a neklamú. A keďže sme si povahovo dosť podobné, rovnako ako ona by som nevedela vystáť napríklad Wenovu sestru alebo Pathosa (táto postava sa viac vyfarbí v druhej časti).

Haha. Dúfam, že hej. 😀 Bolo by to dosť trápne, kebyže som ako autorka neprežila vo vlastnom svete.

Ťažká otázka a úprimne… neviem, koľko bude mať séria častí (pôvodne som chcela 6). Tretiu časť som však musela rozdeliť na dve.

Momentálne ju dokončujem, ale je to náročné, keďže popritom sa venujem editorskej práci a pokračovaniu Dedičky, ktorá teraz súri viac.

Trefná otázka a, bohužiaľ, musím povedať, že zatiaľ neviem dobre zladiť prácu s písaním. Editorstvo je mentálne veľmi náročné, celý deň zízam do textov, naplno sústredená. Čiže sadnúť si späť za počítač po tom, čo dokončím svoju robotu, a opäť otvoriť text, mi občas pripadá nemožné, pretože som veľmi unavená. Tento rok sa mi viac nedarilo, ako darilo, takže som trochu pod tlakom. Neustále mám pocit, že nič nestíham.

Nie. Píšem také knihy, aké si chcem sama prečítať. Keby som mala písať o niečom, čo ma neberie, tak sa to odrazí na texte. Viem si však predstaviť napríklad detektívnu zápletku ako súčasť svojho príbehu.

Áno, už koncom novembra sa chystám do Bratislavy, ale o tom napíšem viac neskôr.

Posledný rok ma veľmi zaujalo učenie jazykov. Od januára sa venujem čínštine a nedávno som začala s kórejčinou, ale priznám sa, že tej som ešte úplne neprišla na kĺb. Gramatika mi pripadá zložitejšia.

Taktiež zbožňujem šport. Snažím sa behať a cvičiť každý deň, aby som sedavé zamestnanie ako-tak vyvážila pohybom. Okrem toho rada pečiem či varím alebo fotím a pozerám seriály.

Ak máte radi nepredvídateľné a zložitejšie knihy, okorenené záhadami a romantikou, choďte do toho.

Často sa stáva, že buď s čitateľom ideme na úplne rovnakej vlne a ponorí sa do môjho príbehu tak ako ja, keď ho píšem, alebo potom sa objaví čitateľ, ktorého môj štýl vôbec neupúta. Čo je však v poriadku a aj tak si cením, že mi dal šancu. Sto ľudí, sto chutí. Ako som hovorila, ja píšem hlavne také príbehy, aké si chcem sama prečítať, pretože verím, že to zapálenie autora a tá vášeň pre text sa dajú vycítiť pri čítaní. Pochybujem, že by niekto ocenil moje príbehy, keby mňa ako autorku tiež hlboko nezasiahli pri písaní.

Ešte raz sa chcem Majke poďakovať za rozhovor a vy si určite nedajte ujsť pokračovanie Megginho príbehu s kopou zvratov.

Prvé myšlienky po dočítaní: tento príbeh je pohladením na duši a vrúcnym objavím v jednom

Dve skvelé spisovateľky, Baja Dolce a Michaela Zamari, sa spojili, aby napísali spoločné dielo plné nádherných myšlienok, krásnych okamihov a postáv, ktoré čitateľov nenechajú chladnými. Je to prvá spisovateľská spolupráca týchto dvoch autoriek a podarila sa na výbornú.

Lucia si náhodou vypočuje pracovnú ponuku, ktorá ju hneď zaujme. Neotáľa, prejde nezvyčajným prijímacím konaním, stane sa správkyňou sociálnych sietí úspešného podnikateľa Jasona Greena. Jason spočiatku vôbec nie je nadšený, že jeho nová zamestnankyňa je žena, avšak postupom času sa ľady roztopia a on sa cez prvotné negatívne emócie prenesie. Čitateľa čaká liečivý príbeh plný skvelých momentov, myšlienok a scén, ktoré čitateľa budú hriať pri srdce.

Domov nemusí znamenať strecha nad hlavou a adresa trvalého bydliska. Domov môže byť emócia alebo človek, ktorý ju vyvolá.

Skvelý štýl písania oboch autoriek umocňuje zážitok z čítania. Je ľahký, svieži a príjemne čitateľný. Výborne sa dopĺňajú a zároveň je z knihy cítiť ich osobitosť. Od príbehu sa veľmi ťažko odtŕha, ale zároveň máte pocit, že si ho potrebujete postupne vychutnať a vstrebať všetky pocity, ktoré vo vás vyvoláva. Právu toto bola moja najväčšia dilema. Prečítať knihu na jedno posedenie alebo si ju dávkovať po kúskoch? Napokon som ju neprečítala za jeden deň, ale odkladala som ju s veľkou nevôľou. Príbeh má od začiatku čitateľovi čo ponúknuť. Už po niekoľkých stránkach ma bolela bránica.

Lucia je silná hrdinka, ktorá nemala na ružiach ustlané, no so svojím osudom sa popasovala naozaj dobre. Odkedy opustila vody sociálnych sietí po tom, čo zažila šikanu, kyberšikanu a iné útoky na svoju osobu, žije slobodný život. Práca po Jasonovom boku jej odhaľuje úplne nový pohľad na svet a na to, čo je naozaj v živote cenné – okamihy, ktoré zažívame každodenne. Je to ten typ hrdinky, ktorá je schopná postaviť sa za seba a nedovolí, aby s ňou niekto mával. Vie, čo chce a ide si za tým. A ak sa v jej živote objaví niečo dobré navyše, berie to ako príjemný bonus.

Občas svoje cennosti skrývame pred svetom za hustou hmlou, aby sme ich ochránili. Potom však vyjde slnko a svojimi lúčmi nás trpezlivo láska, kým sa mu nepodvolíme a nepripustíme si ho až k samotnému srdcu.

Jason je klenot príbehu. Často som sa pristihla, že sa úplne rozplývam nad jeho správaním.  To, ako sa choval k Lucke, bolo neskutočne krásne… Až na jeden moment, ale psst. Má presne stanovený cieľ, ku ktorého dosiahnutiu vedie dlhá, avšak poučná a napĺňajúca cesta. Zastáva správne hodnoty. Je skromný, starostlivý, príjemný a cieľavedomý. Ťažko sa mi opisujú pocity, ktoré vo mne jeho činy vyvolávali. Príbeh si jednoducho budete musieť prečítať, aby ste pochopili, o čom píšem.

Spoznávanie krajín očami Lucky a Jasona je magické. Sama by som nemala toľko odvahy vyskúšať to, čo oni (zoskok z lietadla by ma vyslovene desil), preto obdivujem ich pohľad na svet a užívanie si každého okamihu, pretože nikdy nevieme, ktorý bude náš posledný. Vďaka opisom autoriek som si miesta, ktorými chodili, vedela dokonale predstaviť.

Nehovorí sa pre nič za nič,  že zázraky sa udejú práve vtedy, keď ich očakávame najmenej.

Oceňujem slow-burn vzťah Lucie a Jasona. Postupne sa spoznávali, zažili si spoločne toho mnoho a nakoniec medzi nimi vzplanula láska. Sledovať postupný vývoj ich náklonnosti bolo ako jemné pohladenie po líci. Príjemné a vítané. Často som sa prichytila, ako zasnene hľadím na knihu a vnútrom sa mi rozlieval hrejivý pocit, pretože som im obom priala len to najlepšie.

Nasleduj ma je krásny príbeh o životných hodnotách, o užívaní si ponúknutých okamihov aj o nezištnej pomoci slabším. Tiež tu nájdete vtipné momenty a scény, ktoré vám roztopia srdce. Knihu by som odporučila všetkým, ktorý majú radi zmysluplné príbehy, neohrdnú dávkou romantiky a tiež sú otvorení intrigám.

Moje hodnotenie:

Prvé myšlienky po dočítaní: veľmi príjemná a milá oddychovka

Spisovateľku Mirku Varáčkovú snáď nemusím v slovenských autorských ani čitateľských kruhoch predstavovať. Na konte má už takmer dve desiatky kníh. Jej najnovším pisateľským počinom je knižka Zamilovaná, ktorá hovorí príbeh Val, knihomoľky, ktorá sníva o svojom princovi na bielom koni. Letné prázdniny jej znepríjemňuje sadra na nohe, ku ktorej prišla naozaj zaujímavým spôsobom. Zasypala ju knižnica, ale nikomu o tom nehovorí.

Skutočná láska nie je románová, i keď sa na ňu v mnohom podobá. Skutočná láska hreje a bolí pri pomyslení na stratu. Skutočná láska je tu a teraz, na tomto príšernom mieste, keď sa lúčim so spolužiakom z vyššieho ročníka a keď sa Vinco zaujíma o to, či to celé ustojím, hoci sme s Rišom neboli ani len priatelia, nieto ešte blízki.

Zamilovaná je milý a príjemný príbeh, ktorý je ako stvorený  na čítanie po psychicky ťažkom dni v škole respektíve v práci. Poskytuje náhľad do duše mladého dievčaťa, ktoré sníva o láske a náklonnosti.

Valine stereotypné dni nabúra príchod nového suseda, sympatického Vinca. Val sa hneď zapáči a  rozhodne sa s ním spriateliť. Ich vzťah sa buduje postupne. Najskôr iba nenápadne, krátkymi stretnutiami, ktoré ich postupne zbližujú. Keď som čítala ich príbeh, rozlieval sa mi vnútrom hrejivý a príjemný pocit. Postupne sa spoznávali a rodil sa medzi nimi krehký cit, ktorý postupne naberal na intenzite.

Kedysi sa opravovalo, teraz sa len vyhadzuje. Pri prvom nedostatku sa všetkého zbavujeme. Ľudí a tovaru. Zahlcujeme si tak odpadom planétu aj mysle.

Aj keď je Val naozaj dobrá postava a nemám jej čo vytknúť, moje srdce si získal Lukáš, pretože hoci čelil mnohým predsudkom pre svoju orientáciu, zostal verný sebe a neskrýval svoju inakosť. Má srdce na správnom mieste. Je to ten typ postavy, ktorú chcete mať za kamaráta a ešte budete vďační, že ho máte v živote.

Ako býva u Mirky zvykom, ani v tejto knihe pre mládež neobišla ťažké a závažné témy, ako sú homosexualita, šikana, predsudky a ľahkovážne správanie. Zhostila sa ich s citom a predostrela čitateľom obraz dnešnej doby, s čím všetkým sa ľudia musia vysporiadať. Myslím si, že o týchto téma treba hovoriť, i keď môžu byť nepríjemné, lebo mlčanie nikomu nepomôže a môže iba ublížiť.

Zlo plodí zlo. Nenávisť umocňuje nenávisť. Vendeta, hoci znie nonšalantne je len obyčajná pomsta. Vyzradením tajomstva zradíš predovšetkým seba. Priateľstvo je posvätné do chvíle, kým ťa neničí. Láska neprenáša hory, ale ľudí.

Zamilovaná sa číta rýchlo. Keď ju vezmete do ruky, strany vám budú ubiehať jedna radosť. No hoci je to príjemný príbeh a rada som si ho prečítala, vymykám sa cieľovej skupine. Chcela by som, aby niektoré udalosti mali väčšinu hĺbku a autorka im venovala viac priestoru. Príbeh má, aj napriek mojim miernym výhradám, čo ponúknuť a veľmi oceňujem, že Val mala plnohodnotnú rodinu a starostlivých rodičov, ktorým na nej záležalo. V súčasnosti sa v knihách častejšie vyskytuje trend rozbitých rodinných vzťahov,  je načase, aby v príbehoch dostali priestor aj funkčné rodiny.

Kniha Zamilovaná hovorí o vnútornom boji, o vysporiadavaní sa s odlišnosťou, sile priateľstva a dievčenských snoch. Príbeh by som odporúčala všetkým, ktorí si chcú pri čítaní hlavne oddýchnuť, vyprázdniť hlavu a prísť na iné myšlienky alebo dievčatá, ktoré snívajú o prvej láske a chcú si o nej prečítať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku sa chcem pekne poďakovať vydavateľstvu COOBOO a autorke Mirke Varáčkovej.

Moje hodnotenie:

Prvé myšlienky po dočítaní: silný príbeh s hlbokými myšlienkami

Kniha Zadrž dych je najnovšie knižné dieťatko od slovenskej autorky Michaly Ries. K príbehu som pristupovala s rezervou, keďže autorkina kniha Na love si ma nezískala. Zastávam však názor, že autorov resp. autorky netreba odsúdiť po jednej prečítanej knihe a pri Miške sa mi to opäť potvrdilo. Zadrž dych je srdcervúci silný príbeh ženy, ktorá hľadá samu seba a bojuje s démonmi minulosti, ktorí ju neustále prenasledujú vo forme spomienok, nočných môr, ale taktiež s opovrhovaním zo strany rodiny a okolia.

„Nie je mi príjemné prizerať sa, ako sa niekto blízky môjmu srdcu rúti do pekla a s tým nemôžem nič urobiť.“

Hlavná hrdinka Marína nemá na ružiach ustlané. Odišla z rodného mestečka, aby začala nový život. Sotva nadobudla pocit, že ju minulosť nechala na pokoji, objaví sa človek, ktorý jej pripomenie kruté udalosti a činy, ktoré by najradšej nechala za sebou. Nikto sa nepýta na jej dôvody, nikto nechce vidieť jej pohľad. Odsúdili ju bez toho, aby mali všetky informácie. Marína sa so všetkým snaží vysporiadať, nenechať okolnosti, aby zlomili ženu, ktorou sa stala. Podarí sa jej to?

Marcel prichádza do novej práce a nachádza tam ju, ženu, ktorou opovrhuje. Začína sa kolobeh narážok, nepríjemných situácii a taktiež nenávistných pohľadov.

„V strese sa vyplavujú naše strachy, obavy a bolesti. Ale sme to vtedy naozaj my?“

Príbeh čitateľom ponúka mnoho. Číta sa prakticky sám vďaka autorkinmu ľahkému štýlu písania a schopnosti udržať čitateľa v napätí. Pridajte k tomu rôznorodé postavy, ktoré vhodným spôsobom dopĺňajú celkovú dynamiku príbehu a humor, ktorý správne odľahčil ťažkú tému deja. Ak by som nemusela chodiť do práce, prečítala by som knihu za deň. Keď sa raz začítate, je takmer nemožné sa od príbehu odtrhnúť.

„Ak neviem, aký príbeh sa za správaním konkrétneho človeka skrýva, nemám právo ho súdiť.“

Marína je silná hrdinka, ktorá si ako dieťa prešla mnohými úskaliami. Jej rodina nie je ani zďaleka dokonalá, viní ju z niečoho, čomu nemohla zabrániť a nedajú si to vysvetliť. V ich očiach je ona tá zlá, ktorá všetko pokazila. Lenže udalosti, ktoré prežila, ju zocelili a stala sa tou ženou, ktorou je dnes. Počas príbehu som niekoľkokrát mala chuť ju objať a ubezpečiť, že všetko bude dobré, ale život nie je rozprávka s dobrým koncom, realita môže byť úplne iná, ako si predstavujeme. Našla v sebe silu, ktorá jej pomáha čeliť útokom od ľudí, ktorí vidia iba jednu stranu mince a ignorujú tú druhú.

„Minulosť ma naučila, že sa musím ochrániť sama. Nikto to za mňa neurobí.“

Marcel ma v úvode naozaj hneval, pretože aj on mal klapky na očiach a posudzoval Marínu len z jedného uhľa pohľadu. No prejavil sa ako ten typ človeka, ktorý je otvorený novým skutočnostiam. Po čiastočnom vysvetlení od Maríny jej dal šancu a pozeral sa na ňu v inom svetle. Neskôr sa z neho vykľul naozaj sympatický hrdina, pri ktorom sa mi roztápalo srdce. Pozorný, zhovievavý, priateľský, milujúci, bojovník – tak by som ho v skratke charakterizovala a vám odporúčam si príbeh prečítať, aby ste úplne pochopili jeho čaro.

„Bola to tvrdá cesta, ako sa to naučiť, ale dnes už milujem samu seba. Robím chyby a nie vždy počúvam, čo mi telo hovorí, ale ľúbim sa. Vážim si seba samu – telo, myseľ aj dušu.“

Marínine a Marcelove kolegyne sú kapitola sama o sebe, ale len v tom najlepšom význame slova. Do príbehu prinášali ľahkosť, no boli aj správnymi kamarátkami, keď ich Marína potrebovala. Je dobré mať v živote ľudí, na ktorých sa viete za každých okolností spoľahnúť. Najviac mi utkvela v pamäti Renka – také zlaté pojašené srdiečko so svojským slovníkom a energiou na rozdávanie. Tiež má vlastných démonov, s ktorými sa snaží bojovať.

„V ľudskej rozmanitosti je krása. A ešte krajšie je, keď druhých dokážeme prijať aj s ich limitmi a obmedzeniami.“

Príbeh je popretkávaný mnohými hlbokými myšlienkami, ktoré vás nenechajú chladnými. Autorka napísala krutý príbeh, ktorý mrazí. Marína je obeť okolností, ktoré nevedela ovplyvniť a pyká za to až do okamihu, kedy do jej života príde nádej. Nájdete tu aj slow-burn vzťah, čo osobne veľmi kvitujem, lebo teraz sa v drvivej väčšine kníh vyskytuje láska na prvý pohľad, čo síce nie je zlé, ale často to nie je podané uveriteľne. Tu sa autorka vydala cestou postupného spoznávania a mňa to poriadne hrialo na duši. Kniha rozpráva o tom, ako človek dokáže druhého odsúdiť a sám si nevidí ďalej od nosa. Tiež tu nájdete silu priateľstva, ktoré vám pomôže nabrať silu a popasovať sa s nástrahami osudu.

Knihu by som odporúčala všetkým, ktorí majú radi komplexné príbehy so zaujímavými a rôznorodými postava.

Moje hodnotenie:

Aj vy radi siahnete po knihe plnej mágie, zvratov, zamilovania hodných postáv a akcie? Debutový príbeh z pera americkej autorky Shelby Mahurin, Serpent & dove, vám poskytne práve to, dokonca aj oveľa viac. Kniha vyšla aj v českom preklade pod názvom Holubice a had vo vydavateľstve COOBOO.

That is love, to give away everything, to sacrifice everything, without the slightest desire to get anything in return.

Príbeh nás zavedie do života zlodejky Lou, ktorá sa zhodou okolností dostane na nepriateľské územie. Skrýva tajomstvo, ktoré by znamenalo istú smrť. Na úteku pred nebezpečenstvom, nachádza útočisko tam, kde by to najmenej čakala. Na mesto útočia čarodejnice dožadujúce sa spravodlivosti a svojich práv. Práve v boji proti nim Lou zisťuje, že nič nie je iba čierno-biele a tí zlí, nemusia byť iba zlými a naopak, tí dobrí nie sú iba dobrí.

Autorka sa venuje tradičnému symbolu boja dobra so zlom, kde nie všetko je také ako sa na prvý pohľad javí. Taktiež, neupustila od klišé bosorka / lovec, avšak poňala to svojským, trochu netradičným spôsobom.

There’s time for mourning, and there is a time for moving on.

Príbeh sa číta plynulo bez zbytočnej vaty, ktorá by dej spomaľovala. Je to presne ten typ knihy, ktorá vás vtiahne od prvej strany a vďaka skvelej akcií a prepracovaným postavám vás nepustí, pokým ju nezatvoríte. Autorka vytvorila nový svet so svojskými pravidlami, ktoré sú striktné, ale účinné.

Misfortune never arrives alone.

Knihe na atraktívnosti pridáva aj rozmanitosť postáv, ktoré buď si zamilujete, alebo ich budete z duše neznášať. Aspoň u mňa to tak bolo. Autorke sa musí nechať, že postavy nie sú povrchné. Osobne pri skvelom príbehu potrebujem aj prepracované postavy, ktoré čitateľa nejakým spôsobom upútajú a nemávne nad nimi rukou. Takéto postavy dodávajú príbehu osobitnú hĺbku a sú neoddeliteľnou súčasťou deja. Ak však tento aspekt absentuje, príbeh svojím spôsobom stráca na unikátnosti, pretože dobre napísané postavy v čitateľovi vyvolajú emócie a dokáže sa v istých ohľadoch s nimi stotožniť.

Where you go, I will go.

Hlavná hrdinka, Lou je komplikovaná osobnosť. Na úteku pred väčším zlom sa z nej stáva zlodejka a v procese sa ocitá v „brlohu“ lovcov. Kde odhaľuje tajomstvá, o ktorých sa jej ani nesnívalo a mrazia. Je to bosorka, avšak z osobných dôvodov svoju mágiu skrýva. Aby sa ukryla pred svojimi prenasledovateľmi, ukradne magický prsteň, čo je úvodom do všetkých jej nasledujúcich problémov a ťažkostí. Je tvrdohlavá. Väčšinu vecí si necháva pre seba, aby ľudí, na ktorých jej záleží nepriviedla do nebezpečenstva. Práve týmto jej najbližší spochybňovali jej rozhodnutia a ťažko jej dôverovali. Hoci Lou to robila pre to, aby ich ochránila pred väčším zlom.

I’m coming for you, darling.

Ako som už vyššie spomínala, autorka si naozaj dala záležať na rozmanitosti postáv. Lou a Reid na začiatku nemohli byť odlišnejší. Reid bol vychovávaný vo viere, že každá čarodejnica je zlá a krutá. Je zásadový a svoje postavenie si právom vydobyl. Nešťastnou náhodou sa ocitá v manželskom zväzku práve s Lou. O jej pôvode netuší. Jeho zanietenie pre povinnosť a spravodlivosť ma často nútilo krútiť očami, pretože nepripúšťal inú možnosť ako tú, ktorú mu od malička vštepoval Arcibiskup. Reida som si obľúbila, hoci občas bol slepý voči veciam, ktoré sa okolo neho diali. Nepozeral sa na okolnosti zo širšieho uhla. Jeho vzťah v Lou sa vyvíja veľmi pomaly, pretože o sebe nič nevedia a obaja majú svoje dobre strážené tajomstvá. Nepridáva na tom ani fakt, že Lou mu radšej nepovie nič, akoby mu otvorene klamala. Osobne ma fráza: „Nepovedal/a som ti pravdu pre tvoje dobro“, núti pretáčať očami a otvára mi povestný nožík vo vrecku.

Because I’m a sh*t person. Because I didn’t trust you. Because she is everything you deserve, and I am your enemy.

V príbehu sú okamihy, ktoré mi doslova vyrazili dych. Takéto zvraty sú neoddeliteľnou súčasťou každej skvelej knihy. Autorka vymyslela svoj vlastný svet, ktorý má svojské pravidlá. Ľudia žujú v strachu z bosoriek. Typ mágie, akú tu nájdeme nie je až taká originálna, avšak autorka to poňala naozaj výborne a čitateľ sa nenudí. 

Thou shall not suffer a witch to live.

Kniha je o vytváraní nepredvídateľných spojenectiev, prekonávaní našich tieňov, boji proti nebezpečenstvu, ktoré číha za rohom. Taktiež príbeh hovorí o sile priateľstva a nevypočítateľnosti situácií. Serpent and dove by som odporúčala všetkým, ktorí majú radi zamotané príbehy plné akcie a zvratov.

Moje hodnotenie

Dátum, tretieho augusta, sa niesol v duchu besedovania a krstenia kníh. Začalo sa knihou Iba s tebou, o ktorej je predchádzajúci článok. Nasledovala kniha Azaelov pád, ktorá vzišla z pier piatich slovenských autoriek – Baja Dolce, Ivica Ďuricová, Michaela Zamari, Vanda Kys a Vladimíra Šebová. Bohužiaľ z dôvodu pretrvávajúcich opatrení sa besedy a krstu nemohla zúčastniť Vladimíra Šebová, ktorá žije v Prahe. Autorky nám porozprávali o tom, ako vznikol projekt Autorská štafeta, kto bol jej hlavným iniciátorom, a taktiež opísali, ako prebiehala ich vzájomná spolupráca. Dozvedeli sme sa, či si vedia takýto spisovateľský počit predstaviť aj v budúcnosti. Osobne musím všetkým autorkám poďakovať za tento príbeh, pri ktorom ma mrazilo, dychtivo som čítala, len aby som sa dozvedela, ako budú osudy postáv a dej pokračovať. Ospravedlňujem sa za mierne roztrasený obraz. Niekedy som sa pozabudla a zahľadela som sa na autorky a až neskoro som si uvedomila, že niečo nesedí.

Kniha sa krstila červenými pierkami a pyšným krstným otcom sa stal slovenský autor Franšiek Kozmon. Autor pôsobil veľmi sympaticky a rada, by som si od neho niečo prečítala, ale neviem odkiaľ začať. Nejaké odporúčanie?

Dúfam, že vás záznam z besedy a krstu potešil. Osobne sa k besedám, na ktorých som sa zúčastnila a natočila ich, rada vraciam. Rovnako sa časom vrátim aj k Azaelovmu pádu, aby som si pripomenula tú skvelú atmosféru, po tak dlhom čase nebesedovania.

Ak ste sa besedy zúčastnili, verím, že ste odchádzali so skvelým pocitom. Ak sa vám prísť nepodarilo, pozrite si besedu aspoň takto.

Jedného slnečného dňa, bol to utorok, sa konala v bratislavskom Panta Rhei na Poštovej ulici beseda spojená s krstom knihy Iba s tebou, ktorá vznikla spojením autoriek Simony Kutišovej a Silvie Demovičovej. Beseda sa konala v príjemnej atmosfére. Za seba musím povedať, že som si besedu aj krst dokonale užila. S veľkým očakávaním, pretože, to sa ani inak nedalo, som sa po robote vybrala na miesto činu, alebo ak chcete do Panta Rhei, kde bolo všetko prichystané, aby sa podujatie mohlo začať. Besedou nás sprevádzala moderátorka Veronika Vaňková. Autorky nám prezradili, ako vznikla ich spolupráca. Taktiež hovoroli o spoločnej harmónii a vzájomnom dopĺňaní sa. Dozvedeli sme sa ako to je s pokračovaním knihy Iba s tebou, jeho dátumom vydania, a taktiež aj názov. Kniha sa bude volať Bez teba. Po veľmi príjemnej besede, nastal čas knihu pokrstiť. Krstilo sa bazénovou vodou a knihu oficiálne uviedla do život herečka Karina Kaqayumová. Ďakujem autorkám za príjemné stretnutie.

Ak ste sa nemohli zúčastniť besedy a krstu a rovnako ste nemohli ani pozerať livestream na instagrame Panta Rhei, na mojom youtube kanáli si môžete pozrieť besedu aj krst z pohodlia domova.

Cudzinec z papiera dostáva ocenenie za najrýchlejšie prečítanú knihu vôbec, úplne bez srandy. Príbeh je druhou fikciou z pera slovenskej autorky Ivice Ďuricovej. Útla knižočka v sebe skrýva komplexný príbeh zasadený do domáceho prostredia.

„Slová sú ako vietor. Odletia preč. Iba ľudské činy ostanú. V živote nezáleží na tom, čo hovoríš, ale čo robíš.“

Stretávame hlavnú hrdinku Lianu, ktorá musí pre pracovné povinnosti opustiť rodný Trenčín na jeden rok. Nechce svoj byt nechať opustený, a tak ho na požadovaný čas prenajme za určitých podmienok – nájomník ho môže využívať iba počas týždňa. Jedno porušené pravidlo spustí lavínu udalostí, vymenených listov a neočakávaných odhalení.

Iba tí, ktorí sú dostatočne šialení na to, aby si mysleli, že dokážu zmeniť svet, to aj naozaj urobia.

Autorka má skvelý a ľahký štýl písania, ktorý vás núti pretáčať stránky závratnou rýchlosťou. Príbeh je na prvý pohľad jednoduchý, no obsahuje niekoľko neočakávaných zvratov, ktoré ho osviežujú. Kniha zaujme aj unikátnym grafickým spracovaním, vďaka ktorému v jej vnútri nenájdete iba jednoliaty text, ale aj listy, ktoré nie sú odlíšené obyčajnou kurzívou, avšak sú doplnené o obrázky.

Ako sa to vraví? Problémy sú pre amatérov, profíci vytvárajú katastrofy?

Domáce prostredie príbehu je veľkým plusom. Čitateľ si vie presne predstaviť miesta, kde sa dej odohráva. Tým autorka pridáva udalostiam na autentickosti. Úplne som sa premiestnila do Trenčína a mala som nutkanie tiež navštíviť miesta, ktoré cudzinec v príbehu videl. Osobne som v tomto meste videla iba hrad a naozaj by stálo za to navštíviť aj iné zákutia.

Aj keď sme akokoľvek dobrí ľudia, jedného dňa niekomu ublížime. Pretože to tak je. Vesmír nám posiela ľudí do cesty preto, aby nám pomohli alebo nás učili prostredníctvom zranení, ktoré nám spôsobia.

Liana prekonala náročný rozchod, z ktorého sa ťažko spamätáva. V dôsledku toho sa stráni akýchkoľvek románikov a  kamarátky jej to dávajú poriadne vyžrať. Lia nestála o románik na jednu noc a tak zostávala sama, aj keď o nápadníkov nemala núdzu. Na jej postave sa mi páčila hlavne jej priebojnosť, zásadovosť a ambicióznosť. Je to ten typ hrdinky, v ktorej sa môže nájsť viacero čitateliek.

V mojom vnútri tak trochu zomrel.

Sledujeme, ako sa cudzinec a Liana zbližujú prostredníctvom listov. Vzťah, ktorý začal nahnevaným odkazom na farebnom lepiacom papieriku, prerástol v niečo omnoho väčšie. Priznám sa, občas som sa usmievala ako mesiačik na hnoji vďaka odkazom, ktoré si vymieňali. Najskôr to boli krátke správy, ktoré sa zmenili na dlhé intímne listy. Po mesiacoch sa neštítili jeden druhému odhaliť najtemnejšie stránky vďaka dôvere, ktorú si medzi sebou vybudovali. Odhalenie identity cudzinca bolo pre mňa obrovským prekvapením, pretože táto možnosť mi absolútne nenapadla.

Jeho dotyk bol taký slabý.

Cudzinec z papiera je v konečnom dôsledku naozaj príjemné oddychové čítanie, pri ktorom sa nebudete nudiť. Okrem komplexného deja ponúka čitateľom krásne opisy prostredia a prekvapenia, ktoré príbeh osviežujú a vnášajú doň vánok jedinečnosti.

Neviem, či som mala takú silnú škrupinu alebo takú ľahkú povahu.

Príbeh rozpráva o druhých šanciach, priateľstvách, o nevyspytateľnosti života, a taktiež o možnostiach, ktoré nám svet ponúka. Knihu odporúčam každému, kto si chce pri čítaní odpočinúť a nabrať energiu

Moje hodnotenie:

V zimnom období často siaham po príbehoch, ktoré sa v týchto mesiacoch odohrávajú. Dlho som uvažovala, akú knihu si prečítam práve túto zimu a voľba padla na prvotinu z pera britskej autorky Genevieve Herr píšucej pod pseudonymom Jenny Gladwell.

Kniha rozpráva príbeh investigatívnej novinárky Jane, ktorá sa pokúša zabudnúť na ťažký rozchod a v procese nájsť samu seba.

Keď Jane zožne úspech za článok, na ktorom pracovala mesiace, čaká ju nemilé prekvapenie. Kopačky. Šéfka ju posiela do Nórska, aby prišla na iné myšlienky a napísala článok o slávnom vianočnom stromčeku. Sprvoti sa jej tento nápad nepáči, avšak to, čo v krajine na severe Európy nájde, neočakáva ani v najdivokejších snoch. Spoznáva vojenského hrdinu Thomasa, ktorý ju požiada o láskavosť – nájsť jeho dávnu lásku. Zostali mu po nej iba listy a on sa túži dozvedieť, čo sa s ňou stalo. Jane sa vydáva nielen pátrať po Marit, ale aj spoznať samu seba.

Kniha A gift in december je príjemná, ľahko čítateľná oddychovka, ktorú zhltnete na jedno alebo, ako ja, na pár posedení. Dej plynie rýchlo vďaka autorkinmu štýlu písania. Aj v takomto na prvý pohľad nedynamickom príbehu je dôležité, aby vás niečo nútilo čítať ďalej. Sú to aspekty, pri ktorých si môžete povedať: „Wow, tak toto už áno.“ Povedzme si úprimne, námet knihy nie je až taký originálny, avšak spôsob, akým sa autorka rozhodla ho ponúknuť čitateľom, áno.

Jane na pracovnej ceste stretáva nejedného zaujímavého človeka, či už to je spomínaný Thomas, Natasha, blogerky – Lucy, Lena a Fredie, kritička Sandra, novinár Nick, alebo aférami preslávený Philip. Ku skupinke sa pridáva aj jej kolega Ben.

Jane je ten typ hrdinky, s ktorou sa viete stotožniť a nájsť v nej niečo zo seba. Aj keď by sa nemala vždy riadiť radami od svojich kamarátok, práve tu sa jej to vypomstilo a doplatila na to. V tejto časti príbehu som ňou mala chuť zatriasť, aby sa spamätala a nevpadla do Philipových klamstiev . Šípila som, že to bude presne tak, ako situáciu autorka naznačovala. Tu ma Jane trochu sklamala, pretože sama od seba by nepristúpila na flirt s cudzím chlapom. Tobôž nie po rozchode. Lenže, chcela zabudnúť, a preto sa chytila ponúkanej rady. V tomto momente Jane vyzerala trošku, akoby nemala vlastný rozum a úsudok. A práve pre toto, Jane nevidela to, čo jej utekalo pomedzi prsty. Vnútri som na ňu kričala, aby nebola slepá a rozhliadla sa, pretože to, čo hľadala, mala hneď na dosah ruky. Ale presne ako sa hovorí, človek sa učí na vlastných chybách, a tak aj ona na to prišla, hoci už neskoro.

Rôznorodosť postáv tiež pridáva príbehu na atraktívnosti. Niektorí prekvapili, iní zostali verní prvotným opisom. Za zmienku stoja traja muži, ktorí každý svojím spôsobom ovplyvnil v príbehu Janin život.

Philip je ten, ktorý ju zláka na sladké rečičky. Jane v predstave, že by mohol byť únikom, ktorý potrebuje, sa vrhá do neznáma. Tu platí staré známe: „Starého psa novým trikom nenaučíš.“ Philip sa mi nepozdával už v úvode, no na malililililinký okamih som chcela veriť, že nie je taký, ako sa zdá. Avšak to by autorka vložila do príbehu to povestné klišé o zlom chlapovi, z ktorého sa vykľuje dobrá duša. Nakoniec sa tak nestalo, chvála bohu.

Thomas jej do života prináša nádej, ktorú potrebovala. Jeho príbeh ma zasiahol najviac. Väčšinou veci nie sú presne také, ako sa zdajú na prvý pohľad. Za všetkým sa skrýva niečo viac. Listy, ktoré dostal od Marit, neboli také, ako sprvoti vyzerali. Práve Maritin príbeh primäl Jane konať. Vidí v nej vzor, z ktorého si berie príklad, a nachádza potešenie v maličkostiach.

Postava, ktorú som si osobne najviac obľúbila, je Ben. Je to dobrák od kosti, a nie, nie je to postava, ktorá sa na dobrú iba hrá. Ale aj za neustálym úsmevom sa skrýva trápenie a Ben sa tomu tiež nevyhol. Prijala by som, ak by mali s Jane viac interakcií, pretože záver príbehu bol uponáhľaný, a hoci sa poznajú z práce, ich city sa môžu zdať neuveriteľné. Autorka si mohla dať viac námahy s tým, aby práve tento aspekt detailnejšie vykreslila. Osobne som tušila už od začiatku, ako to celé skončí, ale bolo to náhle a slabo vysvetlené. Aj keď toto nebola priorita príbehu.

Príbeh ma naučil, či skôr utvrdil v tom, aby som nemala predsudky, išla si za svojím snom a tým, v čo verím. V príbehu kladie dôraz na ľudské vzťahy, na dôležitosť rozhodnutí a taktiež neopomenula poukázať na to, že aj keď nastanú horšie časy, niekde v diaľke je svetlo, ku ktorému sa človek časom dostane.

Ak patríte medzi náročných čitateľov, táto kniha by vám mohla prísť prvoplánová, povrchná, dokonca nudná. Ak však plánujete siahnuť po príjemnom čítaní, pri ktorom sa nebudete musieť zamýšľať nad komplikovanosťou deje, trhať si vlasy pre jeho nezmyselnosť a hlavne si chcete pri čítaní oddýchnuť, toto je príbeh ako stvorený pre vás.

Moje hodnotenie:

Rubriku Zápisky externého študenta som zakladala s úmyslom pravidelne do nej prispievať názormi, dojmami a postrehmi z môjho študentského života. Bohužiaľ, zostalo len pri úmysle. Od zverejnenia prvého článku ubehli viac ako dva roky a tiež sa zmenil môj študentský život.

V súčasnom akademickom roku 2020/2021 som sa úspešne prebojovala do štvrtého ročníka štúdia Masmediálnej komunikácie a tento rok ma čaká písanie bakalárky a aj štátnice. Ach jaj, už teraz ma oblieva studený pot z toho, či to zvládnem. Verím, že áno, hoci stať sa môže všetko.

Keď som začínala v prvom ročníku, celkom som sa obávala, či so štúdiom nebudem mať problémy. A teraz? Som v bakalárskom ročníku a koniec prvého stupňa vysokej školy je na dosah ruky. Je to skvelý pocit. Popravde som na seba hrdá. Nenamýšľam si, že som dokázala niečo veľké, pretože už mnoho ľudí spromovalo, ale pre mňa je to obrovský osobný úspech.

Niekedy som však mala pocit, že akokoľvek som sa snažila, nestačilo to. V konečnom dôsledku na tom ani nezáleží, pretože je jedno akú známku dostanete. Ak je to jedno písmenko od A po E, tak ste prešli. Povedala som si teda, že budem robiť všetko pre to, aby som dosiahla požadovaný výsledok. Niekedy to bolo ťažšie, inokedy som sa do úloh vrhla s enormným nasadením.

V letnom semestri sme dostali za úlohu vymyslieť si fiktívne periodikum. Doposiaľ to bola najkreatívnejšia úloha, akú sme kedy mali. Mohla som svoju fantáziu využiť naplno. Práca na tomto projekte nebola jednoduchá, ale na výsledok som veľmi hrdá. Nezáležalo mi na tom, akú známku zaň dostanem. Dôležitý bol výsledok, s ktorým som nad mieru spokojná.

Letný semester sa mi zdal nekonečný. Prednášky sme mali mať len päťkrát. Úprimne? Už pri pomyslení na to, ako sa pre koronu všetko skomplikovalo, mi privádza krv do varu. V škole sme boli naposledy vo februári. Z prezenčnej formy štúdia sa stala online forma. Niekto si síce môže myslieť, že to bolo lepšie, veď v podstate ste mohli zostať v pyžame, spraviť si raňajky alebo kávu. Lenže niekedy sa to nezaobišlo bez technických problémov. Všetky veci majú svoje pre a proti. V dôsledku upraveného režimu sme na väčšinu predmetov písali práce a mali sme minimum skúšok, ktoré taktiež prebiehali online. Nakoniec všetko dobre dopadlo a teraz už len (ne)trpezlivo čakám na rozvrh. Je pochopiteľné, že táto situácia nie je jednoduchá pre nikoho, takže musím iba vydržať :D.

Som zvedavá, ako bude prebiehať tento zimný semester. Písanie bakalárky ma úprimne desí, hoci mám naozaj skvelú tému. Je taká obšírna, že by som do nej pokojne vtesnala aj tú, ktorú som si pôvodne sama vymyslela, ale to závisí od môjho školiteľa. Všetko ukáže naša vzájomná dohoda.

Aj keď som do rubriky dlho neprispievala, sama neviem, čo by som sem mala napísať, pretože všetko sa mi tak akosi zlieva dokopy. Vo všeobecnosti mi tak neskutočne ubieha čas, že moje dni pozostávajú len z príchodu do práce, práce samotnej, príchodu domov a stále dookola, takže začiatok školy pre mňa bude celkom príjemnou zmenou.

Ako ste minulý školský rok skončili vy? Ako ste zvládali učenie z domu? Pokúsim sa častejšie písať novinky z mojich školských dní. Dovtedy vám všetkým prajem, aby ste boli zdraví a dávali si na seba pozor.

» Sue »