A keď som sedela na nástupišti a práve dovolalaa zhovárali sme sa o novom stolíku do nášho prvého domova, keď som sazačítala do Doktora Živagaa hovoril mi o troch dňoch vo vlaku s výhľadom na step, myseľ mizablúdila k ceste do Prahy, k širokým zeleným lúkam, modrému nebua žltým kvetom, keď som si spomenula na to, že v prvý deň budú našímvýhľadom biele periny a drevené okná, keď som si spomenula, že sa vrátimea povieme, že sme už doma, keď som si spomenula, že to tak už bude vždy,keď som sedela na nástupišti a práve dovolala a zhovárali sme sao novom stolíku do nášho prvého domova, spomenula som si, že mám všetko,čo som kedy chcela.





Keď som si spomenula na biely piesok a sivozelené kaktusy, keď somsi spomenula na dlhé cesty a nekonečné žlté čiary, keď som si spomenula naoči, ktoré nezaplakali a hlas, ktorý rozplakal, keď som si spomenula naroztrhané džínsy a výhľady z plochých striech, trsy trávya zablúdené pramienky vlasov, sedela som na nástupišti a spomenula som si,že mi nikdy neponúkol domov.

A čo na svete hľadáme, ak nie domov? Vkročíš ako hosťa počuješ: cíť sa ako doma, urob si pohodlie, ale domov tam nie je, nie jetu, ani tam, je v duši, ale kde má domov duša? Domovom nazvem miesto, kamsa vrátim na víkend, kde rastú jahody a otec kosí trávnik, tam, kde večerkráčam po špičkách a knihu čítam pod perinou. V ktorej z týchtovecí sa skrýva duša?

Tam, kam som ju vložila. Do tvojich rúk len kúsok. Lebo náš domov je nášprvý domov, ďalší bude druhý, potom bude tretí, ale v žiadnom z nichsa neusadíme, žiadny z nich nenazveme posledným. Kde je domov? Tam kdeduša naposledy spočinie, naposledy a navždy.