Branislav Breza

“Túlajúc sa ošumelými uličkami Brooklynu alebo manhattanských štvrtí ako Soho, Greenwich Village, Chinatown či Chelsea som pochopil, že najväčšie čaro tohto mesta je práve v jeho obyvateľoch. Tento novodobý Babylon, plný všemožných rás, etník, náboženstiev a ich kombinácií, žijúcich vedľa seba v nevídanej ohľaduplnosti a harmónii, obohacujúc sa navzájom svojou odlišnosťou, ma okamžite naplnil nádejou, že to s našou planétou nie je až také zlé, ako by sa človeku zdalo, keď počúva xenofóbny štekot našich smutne prázdnych, svaly napínajúcich ratlíkov hrdých na svoju dokonalú rasu, ktorí nikdy nevystrčili nos zo svojho malého špinavého dvora a zúrivo ceria zuby spoza jeho plota na okoloidúcich basetov, chrtov či pouličných bastardíkov s nenávisťou k ich slobode. Jednou z dôležitých vecí, ktoré cestovanie človeku môže poskytnúť, je práve táto možnosť vyvenčiť svojho vnútorného zakomplexovaného ratlíka a zoznámiť ho s tým, ako funguje neznámy svet za pletivom toho jeho plota. Určite mu to prospeje.”
― Milo Láber alias Whisky

“A spomenul som si na to, ako ma s bratom zobrali moji českí rodičia do slovenského lesa na huby. Nerástli, ale mama bola nespokojná z iného dôvodu. „Ten les je neuklizený,“ vyhlásila pohoršene. Mal som desať rokov a jej slová ma rozosmiali. Les predsa má byť neuprataný, je to jeho prirodzený stav, pretože nepatrí ľuďom, ale zvieratám.”
― Martin M. Šimečka, Medzi Slovákmi: Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi alebo Ako som sa stal vlastencom

“Silence, silence. Then he switched his stool, turned his back to me as much as possible and continued working. I got up and walked to the men’s crapper and stuck my head out the window for fresh air. The guy was my father all over again: RESPONSIBILITY, SOCIETY, COUNTRY, DUTY, MATURITY, all the dull-sounding hard words. But why were they in such agony? Why did they hate so much? It seemed simply that they were very much afraid that somebody else was having a damn good time or was not unhappy most of the time. It seemed that they wanted everybody to carry the same damn heavy rock they were carrying. It wasn’t ENOUGH that I was working beside him like an idiot; it wasn’t enough for him that I was wasting the few good hours left in my life—no, he also wanted me to share his own mind-soul, to sniff his dirty stockings, to chew on his angers and hates with him. I was not PAID for that, the fucker. And that’s what killed you on the job—not the actual physical work but being closed in with the dead.”
― Charles Bukowski, More Notes of a Dirty Old Man: The Uncollected Columns

“„Nepovedzte, že ste v živote, okrem svojej ženy, poznali len tú Werichovú.“
„Nemám na to čas,“ povie Jano a neklame, „som v robote od rána do večera.“
„To nie je správne, to by znamenalo, že na prácu nestačíte,“ povie Uršuľa.
„Nemýlite sa. Kto dnes stačí na svoju prácu. Ľudia sa idú zodrať. Keď nie v robote, v zamestnaní, tak sa ničia doma. Nikto po práci neodpočíva, nesedí. Jedni robia domy, druhí robia nadčasy, iní kšeftujú, chovajú ondatry, kradnú, ba ani bohémov už niet, lebo umelci píšu popri zamestnaní. Napriek tomu sa o našom národe hovorí, že je lenivý. Minule som povedal jednému pánovi, ktorý si predo mnou v stánku kupoval noviny, aby sa pohol, lebo nemám čas.
Odpovedal mi – keď nemáte času, nečítajte noviny. A mal pravdu, hoci ma nahneval.”
― Rudolf Sloboda, Uršuľa