Branislav Breza

“Túlajúc sa ošumelými uličkami Brooklynu alebo manhattanských štvrtí ako Soho, Greenwich Village, Chinatown či Chelsea som pochopil, že najväčšie čaro tohto mesta je práve v jeho obyvateľoch. Tento novodobý Babylon, plný všemožných rás, etník, náboženstiev a ich kombinácií, žijúcich vedľa seba v nevídanej ohľaduplnosti a harmónii, obohacujúc sa navzájom svojou odlišnosťou, ma okamžite naplnil nádejou, že to s našou planétou nie je až také zlé, ako by sa človeku zdalo, keď počúva xenofóbny štekot našich smutne prázdnych, svaly napínajúcich ratlíkov hrdých na svoju dokonalú rasu, ktorí nikdy nevystrčili nos zo svojho malého špinavého dvora a zúrivo ceria zuby spoza jeho plota na okoloidúcich basetov, chrtov či pouličných bastardíkov s nenávisťou k ich slobode. Jednou z dôležitých vecí, ktoré cestovanie človeku môže poskytnúť, je práve táto možnosť vyvenčiť svojho vnútorného zakomplexovaného ratlíka a zoznámiť ho s tým, ako funguje neznámy svet za pletivom toho jeho plota. Určite mu to prospeje.”
― Milo Láber alias Whisky

“Who knows why people split up? Dirty knickers on the bathroom shower rail once too often, these things get huge, don’t they?”
― Mick Wall, Lemmy: The Definitive Biography

“Silence, silence. Then he switched his stool, turned his back to me as much as possible and continued working. I got up and walked to the men’s crapper and stuck my head out the window for fresh air. The guy was my father all over again: RESPONSIBILITY, SOCIETY, COUNTRY, DUTY, MATURITY, all the dull-sounding hard words. But why were they in such agony? Why did they hate so much? It seemed simply that they were very much afraid that somebody else was having a damn good time or was not unhappy most of the time. It seemed that they wanted everybody to carry the same damn heavy rock they were carrying. It wasn’t ENOUGH that I was working beside him like an idiot; it wasn’t enough for him that I was wasting the few good hours left in my life—no, he also wanted me to share his own mind-soul, to sniff his dirty stockings, to chew on his angers and hates with him. I was not PAID for that, the fucker. And that’s what killed you on the job—not the actual physical work but being closed in with the dead.”
― Charles Bukowski, More Notes of a Dirty Old Man: The Uncollected Columns

“Když jsem jedl, slečna Sook mi položila ruku kolem ramen. „Jenom tohle bych ti chtěla říct, Bráško. Ze dvou špatností nikdy nevzešlo nic dobrého. Od něj bylo zlé, že vzal tu brož. Ale my nevíme, proč ji vzal. Možná si ji ani nechtěl nechat. Ať už měl jakýkoliv důvod, určitě to neměl naplánované. Proto to, co jsi udělal ty, bylo mnohem horší: ty jsi ho chtěl pokořit. Ty sis to naplánoval. Teď mě poslouchej, Bráško: je jen jeden neospravedlnitelný hřích – úmyslná krutost. Všechno ostatní může být odpuštěno. Tohle nikdy. Rozumíš mi, Bráško?”
― Truman Capote