Ďalšímesiac pomaly končí a úvod do leta vám môže spríjemniť aj ďalší diel seriáluo filmoch a ich predlohách. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj terazje výber čisto náhodný...

BlackHawk Down (2001)

(Čiernyjastrab zostrelený / Černý jestřáb sestřelen)

Výraznávojnová dráma ovenčená mnohými cenami, ktorá sa stala modernou klasikou. Ajtakýmito prívlastkami sa dá označiť film, ktorého dej divákovi priblíži bojmizmietanú krajinu. V nej sa skupinka nielen vojakov snaží prežiť dostatočnedlho, aby sa dočkali pomoci. Práve tieto napäté okamihy všetkých najväčšmipreveria. Film svoj námet čerpá z reportážnej knihy Black Hawk Down:A Story of Modern War z roku 1999, ktorej autorom je novinár MarkBowden. Podstatu knihy pritom tvorí séria dvadsiatich deviatich novinovýchčlánkov, ktoré predtým vyšli v novinách. Bowden v ich ponúkaldetailné a presné informácie a podával ich takou formou, ktorázaujala širokú verejnosť. Samotná adaptácia je pomerne verná, avšak ako to užbýva, nevyhla sa nutným zmenám. Vzhľadom na odhalenú kriminálnu/násilnícku minulosťjedného zo zúčastnených, bolo jeho meno zmenené. Takisto došlo k škrtom medzipostavami, keď z asi stovky kľúčových osôb ostalo ani nie štyridsať. Vofilme, na rozdiel od knihy, nevystupuje jediná somálska postava a Bowden savyjadril, že ani nemyslí, že by filmári pracovali s nejakým somálskymkonzultantom. Jeden z hercov sa neskôr vyjadril, že verzia filmu, ktorá sanakoniec dostala do kín, bola ochudobnená o mnohé scény, čo vo svojejpodstate zmenilo pôvodný scenár. Somálska organizácia neskôr film začala bojkotovať,pre nepresné zobrazenie Somálčanov, ktorých film opisuje ako divochov, ktorí posebe strieľajú a z amerických vojakov, ktorí zabili tisíckycivilistov, urobili oslavovaných hrdinov. Film bol napriek tomu finančneúspešný, aj keď si vyslúžil rozporuplné ohlasy od kritikov.

Bodyof Lies (2008)

(Pavučinalží / Labyrint lží)

Trochuzabudnutý akčný film rozpráva príbeh tajného agenta, ktorý je taký zvyknutý pracovaťspoza nepriateľských línií, že stráca kontakt s vlastnou identitou. Jehopomocníkom je navyše človek, ktorý málokedy vytiahne nos spoza počítača. Spoločnýmisilami musia preniknúť do teroristických organizácií, aby tak zachránili svet.Opäť. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 2007, ktorejautorom je David Ignatius. Kniha mala pôvodne vyjsť pod názvom Penetration,ale v roku 2006 bola premenovaná – keď štúdio Warner Bros. odkúpilo filmovaciepráva. Samotná adaptácia je v niektorých ohľadoch o niečo voľnejšia,za čo sú zodpovedné aj nutné zmeny. Film neposkytuje dostatok priestoru prepostavy alebo komplexnejšie zobrazenie kultúrneho a politického pozadia jednotlivýchudalostí. Kvôli čomu film prichádza o hĺbku, čo neskôr zdôraznili aj mnohíkritici. Že film je síce postavený na silných hereckých výkonoch, avšak ani tonespasí postavy, ktoré sú vo svojej podstate ploché. Problémom sa ukázalo byťaj prílišné zjednodušovanie historického pozadia, pre ktoré je knižná predlohavyzdvihovaná. Film si preto získal skôr zmiešané hodnotenia, ale napriek tomubol finančne úspešný, za čo z veľkej časti vďačí skôr hereckému obsadeniu,než zápletke alebo iným prvkom.

CloudAtlas (2012)

(Atlasmrakov / Atlas mraků)

Svojho časuveľmi výrazný kúsok, ktorý však postupne zapadol prachom. Divákovi predstavujekomplexný príbeh rozprávaný v rôznych časových rovinách, od minulosti ažpo ďalekú budúcnosť. Spracováva najmä myšlienku prepojenosti činov, pretoževšetko má svoje príčiny a neskôr aj následky. Film svoj námet čerpá z rovnomennéhorománu Davida Mitchella z roku 2004. Samotná kniha má pritomdve známe verzie – britskú a americkú, ktoré sa od seba v niektorých momentochaž príliš líšia. Sám autor priznal, že je to spôsobené tým, že na oboch kniháchpracovali iní editori v iných časoch a on ich prácu rešpektuje a ichzmeny prijal. No nikdy nepovažoval za nutné vybrať si len jednu z verzií a označiťju ako „definitívnu“, čo pripisuje na vrub svojej vtedajšej neskúsenosti. CloudAtlas je len jeho tretí román a neprišlo mu, že by dve rôzne verzierovnakej knihy, ktoré navyše delí celý Atlantik, mohli vyvolať akékoľvekproblémy. Autor sa navyše o svojom príbehu vyjadril, že ho považuje zanesfilmovateľný. Pretože si to nedokázal predstaviť, až kým v rukách nedržalprvý scenár. Okrem toho považuje herecké obsadenie za veľmi vydarené a samotnýfilm za veľkolepý. Zdá sa, že jeho názor zdieľali nielen kritici, ale ajčlenovia výborov rôznych ocenení. Film samotný pritom ponúka oveľa zjednodušenýpríbeh, ktorý je predstavovaný postupne a jednoznačnejšie ako v knihe.Obdobne jasne je zobrazené aj prepojenie jednotlivých príbehových línií, v ktorýchtí istí herci stvárňujú iné úlohy. Film si vyslúžil pomerne rozporuplné reakcie,ale mnohí kritici ho vychválili do nebies. Divácky však úspešný veľmi nebol a skončilako finančný prepadák.

TheMists of Avalon (2001)

(HmlyAvalonu / Mlhy Avalonu)

Veľkolepýdvojdielny film spracováva artušovskú legendu opäť iným spôsobom. Tentoraz cezpríbehy žien, ktoré sa odohrávali často v pozadí, no pritom dokázali meniťsmerovanie životov mnohých. Film svoj námet preberá z rovnomenného románuz roku 1983, ktorého autorkou je Marion Zimmer Bradley. Vosvojej podstate ide o ďalšie prerozprávanie artušovskej legendy, avšaktentoraz z perspektívy ženských postáv. Tou hlavou je v tomto prípadeMorgaine (známejšia ako Morgan le Fay), ktorá nie je zobrazená ako zápornápostava, ale ako niekto s mnohými vrstvami, motiváciou a hlavne životnoucestou. Samotná adaptácia je pomerne verná, avšak pre svoju krátkosť ponúkaoveľa zjednodušený príbeh. Film, hoci uvádzaný ako miniséria, ponúka len niečomálo vyše troch hodín príbehu, pričom pôvodný román má bez mála takmer deväťstostrán. Film samotný je teda oveľa dynamickejší a ponúka vizuálne príťažlivýzážitok, no na druhej strane sú v ňom vynechané niektoré dejové odbočky.Nehovoriac o tom, že celkový „rýchlejší“ ráz rozprávania má za následok,že niektoré scény (vrátane samotného záveru) sú o čosi menej výrazné a nemajúna diváka taký silný vplyv. Kniha je súčasťou rozsiahlejšej série, pri písaníktorej neskôr Marion Zimmer Bradley pomáhala Diana L. Paxson.Spoločnými silami napísali knihy The Forest House (známa aj podnázvom The Forests of Avalon), Lady of Avalon a Priestessof Avalon. Po smrti pôvodnej autorky pokračovala Diana L. Paxson v písanísama a doplnila sériu ešte o tri romány – Ancestors of Avalon,Ravens of Avalon a Sword of Avalon.

MysticRiver (2003)

(Tajomná rieka / Tajemná řeka)

Cenami ovenčený no zároveň trochu zabudnutý krimi triler rozprávapríbeh trojice priateľov. Ich puto je preverené, keď jeden z nich musívyšetriť smrť dcéry toho druhého. Toto vyšetrovanie ho však vťahuje doudalostí, od ktorých by najradšej utiekol, no zároveň ho láka danú záhadu vyriešiť.Film svoj námet čerpá z rovnomenného románu z roku 2001, ktoréhoautorom je Dennis Lehane. Kniha bola pomerne úspešná a získalaniekoľko ocenení, vďaka čomu si získala pozornosť Clinta Eastwooda, ktorý neskôrrežíroval filmovú adaptáciu. Tá je pomerne verná svojej predlohe. Rozdiely súnajmä v tom, že zatiaľ čo kniha zobrazuje najmä psychologický rozmerdaných udalostí a ich emocionálny vplyv na postavy, tak film je oveľapriamejší a menej sa zaujíma o prežívanie postáv. Aj kvôli tomu súniektoré scény a neskôr aj samotný záver o dosť odlišné – a nielenpreto, že záver filmu sa v niektorých aspektoch líši od tohoknižného. Okrem toho film prešiel aj klasickými zmenami pri prerode od knihy poscenár, ktorému padli za obeť niektoré postavy a pridružené dejové odbočky.Film je napriek tomu pomerne vernou adaptáciou, ktorý navyše verne zobrazuje ústrednúmyšlienku príbehu. Aj za to si vyslúžil pochvaly od kritikov a divácky záujem,ktorý vyniesol filmu obrovský finančný zisk.