Dada > Recent Status Updates

"Nijaká podoba vlastne nie je presná, v normálnom zrkadle je podoba obrátená, fotoobjektív skresľuje, video pridáva kilá... Vieme vlastne, ako vyzeráme? V očiach každého človeka inak. Aj v tých svojich."

"Možno práve o to hráčom ide - ovplyvniť realitu, aj keď iba virtuálnu, pretože tú skutočnú ovplyvniť nemôžu."

Sedmička bola dosť dobrá! Asi preto, že nebola až tak satirická - satiru asi vlastne ani nemám moc rada, nepríde mi až taká vtipná...

"Možno sme všetci spisovatelia, dokonca aj tí, čo o tom nevedia, lebo sa už narodili so spisovateľským blokom, ktorý nikdy nezmizne."

Tá kniha je farebná! Akože vnútri! Farebná! Červený text, tyrkysové nadpisy, farebný obrázok v úvode každej (zatiaľ prvej, ehm, ehm) poviedky. MILUJEM! <3

Chýba tomu dynamika a reálnosť a také to skutočné hate-to-love, toto sa na to len veľmi silene hrá...

Sakra, nemôžeme si pomôcť a stále si vravím, že toto je presne ako tie moje prvoplánové príbehy, čo som sama písala pred 15 rokmi! Tak prečo aj mne niečo nevyšlo?! A) Nič som poriadne neodpísala. B) Potom by som musela čítať presne takéto ponosy nespokojných čitateľov, ehm.

Chýba tomu... dynamika? Aj rozumiem pomalému rozbehu, lebo sa treba zoznámiť so svetom a postavami, aj by sa už konečne mohlo stať niečo... naozaj úderné, nečakané, zaujímavé. Ďalšia kapitola sa volá "Pohreb", pri čom netipujem, že autorka nechá zomrieť jednu z hlavných postáv, tak snáď to bude nápadité nejako inak...

Vau, Otorten bola iná pecka!! Brutálne dobre napísané (ako celá kniha - fakt sa mi páči autorkin štýl!), napínavé, správne tajomné, trochu nechutné, akčné... malo to VŠETKO!!

A síce sa tu stále len sťažujem na nelogiku, ale autorkin štýl písania je veľmi čítavý! Aj keď sa toho nedeje moc - čo sa akcie týka... A vysvetľovanie je skôr, no, naozaj vysvetľovanie: že nám niečo vysvetľuje hlavná hrdinka alebo jej niekto niečo vysvetľuje (teda svet nevysvetľuje samotný dej príbehu ako taký), číta sa to brutálne! Od autorky by som asi prečítala aj návod na skladanie nábytku a bolo by to vau!

A neviem, či je hlavná hrdinka strachom celá bez seba z toho kapitána (lebo miestami je, stále má pocit, že ju zbije) alebo je teda drzá (lebo miestami je - ale to mne príde skôr ako detská zvedavosť) alebo ho nenávidí, no zároveň mu vie celkom ľahko prezradiť svoje tajomstvo (a sľúbila mame, že to nikomu nepovie, nieto ešte nenávidenému kapitánovi a to tak ľahko!)... Trebalo by jej charakter viac "učesať".

Ja nerozumiem, prečo Dvadsaťpäťka funguje putovným spôsobom...? Prečo vždy jeden alebo dvaja členovia Dvadsaťpäťky nezostanú v každom meste, aby ho chránili? A na pomoc vždy vedia prísť ďalší z najbližších miest? Ako môžu stíhať pendlovať medzi všetkými mestami a dúfať, že budú práve blízko toho mesta, ktoré má problém? Čo ak má problém viac miest naraz a každé je opačným smerom?

Akože ja neviem, to je až taký problém tajiť, že je dievča? Však má len 12, v tom veku asi sotva vyzerá vyslovene žensky a aj tak si stačí ostrihať vlasy a tak vôbec - Mulan aj Fantaghiro sa vedeli tváriť ako muži a nemuseli mať na sebe ani nejaké hábity...

Aj veľmi super nápaditý svet, aj mi to tam kvapku celé nesedí - že sklenári vedia ako jediní vlastne ťažiť, obrábať novodobý super-nerast poskytujúci energiu, mladosť, zdravie, neviem čo všetko ešte - čiže zároveň ho jediní s ním vedia narábať a sú pre spoločnosť najpodradnejší, pri čom bez nich by... ten nerast nikto nemal...? Trochu nedáva zmysel, aj keď sa to autorka snaží obhájiť...

Prvá poviedka bola skvelá - krátka, výstižná, adekvátne zakončená, zanechala dojem, emóciu. Čítam ďalej a teším sa! (Aj keď som podľa názvu čakala niečo... No väčšmi ja štýl magického realizmu, urban fantasy s nejakými tými magickými tvormi...)

Taká milá kniha. Ospalá atmosféra amerického mestečka so svojimi osobitosťami, napríklad s vysokou školou, kde sa potajme študuje aj mágia. Hlavná hrdinka je čarodejnica, ktorá sa kedysi zamilovala do mága, ale ten ju zradil (bolo také otázne, no...). Akože, ten ich vzťah trval 3 mesiace... Teraz sa mág po 9 rokoch vracia do mesta a... Nezabudli na seba, ale akože sa nenávidia... Nuž... Vzťahy trochu slabé, ale...

Prvé dve poviedky fajnééé, ale čakám väčšie grády! Autorku žeriem na Instagrame a už som od nej čítala nejakú tú poviedku z ktorejsi súťaže. Aj toto je veľmi čítavé a nápadité, ako som u autorky zvyknutá. Ale čakám na väčšmi magický realizmus, tak dúfam, že to príde!

Autorkin svet sa mi veľmi páči, aj postavy dokáže tvoriť zaujímavé, živé. Avšak nie je až taká dobrá rozprávačka - príbeh pekne odsýpa, človek sa nenudí, flashbacky jednotlivých postáv na poodhalenie ich minulosti sú aj dobre dávkované, aj... Tretina knihy je už za nami a nič moc sa tam vlastne neudialo - prosto by sa ten príbeh dal rozprávať aj údernejšie! Ale svet, postavy a atmosféra to dobre kompenzujú.

Autorkin svet sa mi veľmi páči, aj postavy dokáže tvoriť zaujímavé, živé. Avšak nie je až taká dobrá rozprávačka - príbeh pekne odsýpa, človek sa nenudí, flashbacky jednotlivých postáv na poodhalenie ich minulosti sú aj dobre dávkované, aj... Tretina knihy je už za nami a nič moc sa tam vlastne neudialo - prosto by sa ten príbeh dal rozprávať aj inak, údernejšie! Ale svet, postavy a atmosféra to dobre kompenzujú.

"To je hrozný príbeh."
"To teda je."
"Strašný. To ti kuchárka rozprávala, keď si bol dieťa?"
"Áno. Aké príbehy rozprávali rodičia tebe?"
"O netvoroch. O drakoch. Pwcoch. Veľkolepých bitkách."
"A to je snáď lepšie?"
"Samozrejme. Vyrástla som s vedomím, že netvory sa dajú poraziť."
"Aha. A ja som vyrástol s tým, že netvory sú ľudia."

🤍

Aj fajn, ponurá atmosféra, ale nie nejako príliš. Šípim niečo faerským smerom, lebo železo a také tie staroanglické divné mená so samým "w" a "y". Zatiaľ málo svižné, ale môže sa to rozbehnúť.

Trochu mi vadí ten... sexizmus. Lebo je tam absolútne odveci. Musí plávať nahá, jej spolužiačka má za úlohu byť prostitútka, učiteľ jej vyčíta laškovanie so spolužiakom (a to omnoho horšími slovami ako používam teraz ja...) a teraz jej druhý učiteľ odporúča sex. Akože wtf, prečo, je to úplne odveci a začína mi to byť... nepríjemné!

Nezvyknem mať síce rozčítaných naraz toľko kníh, ale chcela som niečo svižné na odreagovanie - nech mám aj v januári nejakú tú knihu na komplet prečítanú. A za dva dni som dala 120 strán, yes, lebo je to supeeeer - rozhádaní Simon a Baz majú inú chémiu, presne ako v prvom diely, kým spolu ešte nezačali chodiť (za mňa sa tým každé "enemies to lovers" pokazí, stratí sa to úžasné napätie 🙈). Zvedavá som!

Hm... Už je toho zahmlievania na mňa dosť (šla som radšej opäť čítať Dunu) - takmer 200 strán a stále vôbec netušíme, čo to tam vlastne študujú... Záhada je super, ale treba ju vedieť čitateľovi správne dávkovať - nechávať ho v napätí, no sem-tam odhaliť nejaký kúsok puzzle, lebo ho to začne viac nudiť ako zaujímať (ja sa nudiť aj začínam...)

Spoločné čítanie s mojou kamarátkou (od ktorej knihu aj mám). Zatiaľ sa číta veľmi dobre, text je svižný, dobre napísaný/preložený. Dej dosť divný - nechápem, hm... Tínedžerka Saša na letnej dovolenke stretne čudáka, ktorý jej dá divnú úlohu - neviem, či by som sa napríklad ja nechala tak ľahko ukecať, aj keď to nebolo vyslovene zle opísané. Čítam ďalej (potrebujem trochu oddych od ťažkej Duny)!

Keby toto nečítam ako adventný kalendár, už to mám dávno za sebou, lebo sú to echt jednohubky, prečítate, ani sa poriadne nezamyslíte, zostane taký prchavý ťuťuťu hrejivý lovey-dovey pocit v tejto treskúcej zime, a o chvíľu si na hlavných hrdinov ani nespomeniete...

Prasiatka zatiaľ najslabšie - Addie má depku, lebo sa rozišla, bum, náhle sa úplne od veci spomenie mini prasiatko... Ale dočítam a uvidíme.

Duna je na jednej strane strašná pecka s brutálne prepracovaným svetom, vau! Na strane druhej je to až moc prepracované, strácam sa a tápam a aj ma to potom zaujíma, chcem sa poriadne ponoriť do príbehu, zorientovať, aj ma to tak trochu... celé nudí, no...

PS: Pamätám si hru, videla som film!

Maureen Johnson bola za mňa celkom fajn s interesantnou hlavnou hrdinkou, hoci love story trošku instantná (s absolútne cudzím chalanom podľa mňa nezostaneš u neho doma na Vianoce, ani keď si odrezaná od sveta snehovou búrkou). Za to John Green dosť sklamanie - títo hrdinovia sú len nadržaní na roztlieskavačky (v tomto USA až tak nepochopím), chýba mi tam tá tínedžerská hĺbavosť nad zmyslom života a vesmíru...

Túto knihu čítam v rámci adventného kalendára, každý deň kúsok. Je to YA, adekvátne zimná a vianočná, len tri krátke poviedky, jednohubky. Prvá poviedka - autorku poznám z tej YA knihy o Jackovi Rozparovačovi (či?). Hlavná hrdinka má 16 a je divná. Spomínam na to, kedy som ja bola tá divná na strednej, ach, nostalgia! Asi to mám už dávno prečítané, nebyť toho delenia na adventný kalendár!

Hm... Z prvého rozhovoru hlavných protagonistov som nejako nevycítila to iskrenie, ktoré sa tam údajne nachádzalo... Ani to domnelé doťahovanie sa, škádlenie, tam za mňa nebolo - veď sa fakt len urážali... Takže zatiaľ mi táto love story skôr nesedí, ale šancu tomu ešte dávam, kulisy sa mi páčia (ten výlet po Európe a tak)...

"... když někdo mluví o míru, .... myslí tím válku. Mír skrze válku. Mír je standard. Je to inertní stav všech věcí. Na mír nepotřebujete vynakládat energii. Pouze na válku."

😳